Sedemnásta nedeľa "cez rok"

Buďme večne deťmi, čo sa týka prosby k svojím blížnym a k Bohu.

AI
Všimnime si malé dieťa, aké je zlaté keď niečo potrebuje. Dokáže úpenlivo prosiť povedal by som až žobroniť, aby dosiahlo svojho cieľa. Niekedy je to až humorné. Aké donucovacie prostriedky používa? Dokáže počúvať, žmurkať očami, usmievať sa od ucha k uchu, no vie aj kričať, trucovať, búchať sa o zem... A tak podobne je to aj u dospelých, len prešpekulovanejšie. Dokážu prosiť len vtedy, keď im to prinesie zisk. Ináč ho to ani nenapadne. Dačo za dačo, obchod nie je tu čistá a úprimná prosba. Prečo sa namáhať, keď sa nemusím. Naša ležérnosť a lenivosť. To je charakteristické pre dnešnú konzumnú spoločnosť. No a tento vzťah sa prenáša aj do vzťahu človek a Boh.

KE
Preto drahí bratia a sestry zamyslime sa nad sebou, či sme schopní prosiť, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu, keď jeden z apoštolov Ježiša Krista ho prosí: „Pane nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11,1).

DI
V starom zákone je zobrazený dojímavý príklad prosebnej modlitby nášho praotca Abraháma za niektoré mestá, ktorých obyvatelia urazili Boha. Pokorný služobník Abraham sa snaží zachrániť mestá pred záhubou. Vyjednáva s Bohom v ktorého dúfa a ktorého lásku na sebe opravdivo pociťuje. Prosí ho. Stavia pred Boha ako argument nesmierny poklad – niekoľko spravodlivých. Boh má takú veľkú záľubu vo svojích spravodlivých, že je pripravený odpustiť aj tisícom hriešnikov.
V novom zákone sa Ježiš Kristus modlí aj za nás, namiesto nás a v náš prospech. Všetky naše prosby boli raz navždy prijaté do jeho výkriku na kríži a Otec ich vypočul pri jeho vzkriesení. Preto sa za nás neprestáva prihovárať u Otca. Ak je naša modlitba pevne spojená s Ježišovou modlitbou, a to v dôvere a so synovskou odvahou, dostaneme všetko, o čo prosíme v jeho mene, a to oveľa viac ako tú, alebo onú vec: samého Svätého Ducha, v ktorom sú všetky dary. V druhom čítaní sv. Pavol Kolosanom i nám hovorí: že s Ježišom Kristom sme boli v krste pochovaní a s ním aj vzkriesení, pretože sme uverili v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych. To nám dáva schopnosť úprimne povedať so žalmistom: Vyslyš ma Pane, keď ťa budem vzývať. Veď sme prijali Ducha synovstva, v ktorom máme volať Abba Otče, ako sme spievali v alelujovom verši.

PAR
Často si vravíme: Musím sa modliť, veď modlitbu potrebujem. Túžim po modlitbe, no neviem sa modliť. Chcel by som sa modliť, no nemám na modlitbu čas. Chcel by som sa modliť viac, ale modlitba ma nudí a nemám dosť síl. Hodiny plynú, dni týždne sa tlačia alebo sa vlečú a my so sebou ťaháme túžbu, ktorá sa vracia. Hľadáme Boha a chceli by sme sa s ním stretnúť a požiadať ho o pomoc. Viete prečo sú naše úbohé ľudské úsilia neúspešné? Preto, lebo celé toto úsilie neznamená nič, ak neveríme, že Boh nás opravdivo hľadá. On nás prosí skôr, ako sa my začneme modliť k nemu. Ak odrhneme našu modlitbu od evanjelia života, hrozí nám že sa vydáme po bezvýchodiskových cestách, ktoré nás povedú k ilúzii a dezilúzii.

MY
Nechce sa mi vstávať a nechce sa mi ísť spať.
Nechce sa mi ísť do práce, alebo do školy.
Nechce sa mi upratovať a nechce sa mi žehliť.
Nechce sa mi bojovať proti času, zastaviť sa, rozmýšľať, meditovať o Tvojich slovách a nechce sa mi k Tebe modliť.
Pane, prečo sa vždy treba nútiť, keď sa mi vôbec nechce?
Milý môj, vraví Pán, je pravda,
že semeno treba každý deň zvlažiť, aby z neho vyrástol strom,
že matka musí trpieť, aby sa narodilo dieťa.
a rodičia sa trápiť, aby ho vychovali.
Je pravda, že vedci musia dlho bádať, kým vynájdu účinný liek,
že ľudia musia obetovať život, aby zvíťazila spravodlivosť.
Že zaľúbenci sa musia každý deň zrieknuť sebeckých túžob,
aby žila láska.
Je ťažké byť človekom a ťažké je milovať.
Choď milý môj.
Nepýtaj sa, či sa ti chce urobiť to alebo ono,
pýtaj sa sám seba, či si to Otec želá pre teba a tvojich bratov,
nežiadaj odo mňa sily, aby si sa nútil, najprv chci odo mňa,
aby si mal rád z celých síl aj Boha, aj svojich bratov.
Pretože ak budeš trochu viac milovať, oveľa menej budeš trpieť a ak budeš milovať oveľa viac, z tvojho utrpenia vytryskne RADOSŤ a zároveň ŽIVOT.

ADE
Ťažko je v dnešnej dobe hovoriť o prosbe. Väčšinou, keď prosíme, tak sme odmietaní. Mám to možnosť vidieť na živote ľudí, s ktorými sa stretávam. Niekedy sú právom odmietaní, lebo všetko chcú, vedia aké majú práva, ale sami nechcú nič dať, zabúdajú na to, čo je ich povinnosťou. Žijú čistým konzumným životom dnešnej doby. A tak ako som povedal na začiatku, taký istý vzťah si vytvárajú aj k Bohu. Berme si príklad z malých detí ako úprimne dokážu prosiť. Prosme aj my úprimne svojich blížnych o pomoc. Keď toto dokážeme, potom dokážeme, poprosiť aj Pána Boha a naša modlitba nebude odtrhnutá od evanjelia života a naša viera neskĺzne k ilúzii a dezilúzii.

 Amen.