Štrnásta nedeľa "cez rok"

Čerpať zo zdroja pokoja a odovzdávať ho druhým

AI
Poznáte príslovie? „Hosť do domu, Boh do domu.“ Živo by ste vedeli vyrozprávať, akú radosť ste pocítili z nezabudnuteľnej návštevy, ktorá aj po jej odchode naplnila vaše srdcia pokojom.

KE
Započúvali sme sa do Ježišových rád a usmernení, kde medziiným hovorí: „Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: „Pokoj tomuto domu“ (Lk 10,5)! Aký pokoj tým Ježiš myslí?

DI
Keď Ježišov učeník vstúpi do domu, prináša tak všetkým v dome pokoj. Začína pozdravom: „Pokoj tomuto domu!“ – čo môže znamenať – domácnosti, rodine. Pozdrav pokoja (šalom – v starozákonnom ponímaní nielen ako protiklad vojny - koreň tohto slova znamená úplnosť) má zvolať Božiu spásu a požehnanie na dom. Je to dodnes v Oriente obvyklé. Lukášova zreteľná podoba pozdravu – v priamej reči – je bližšia semitskej pôvodine ako jej paralela „pozdravte ho“ (Mt 10,12). Pozdrav u Lk je rozšírením starozákonného pozdravu „pokoj s tebou“ , ktorý sa nachádza v Lukášovi: „Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im (apoštolom)“: „Pokoj vám“(Lk 24,36)! Môžeme to porovnať aj v knihe Sudcov: „Ale Pán mu povedal. „Pokoj s tebou“... Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho: „Pán je pokoj!“; (19,20b) „Pokoj buď s tebou! Ak by ti aj niečo chýbalo, to už bude moja starosť. Na námestí predsa nocovať nemôžeš!“ (Sdc 6,23a.24). Tento pozdrav, na ktorý tu myslíme, je v protiklade s tými, ktoré sa zaužívajú na cestách. Pozdrav u východných ľudí je zložitá vec. Znamenalo to usadiť sa - otázky, rozhovory, želania, na čo učeníci nebudú mať veľa času. Ale misionári môžu bez rozpakov prijať pohostinstvo ľudí pokoja. Predpokladajú otvorenosť ich návšteve, že ich posolstvo nájde ozvenu. Avšak pozdravom „Šalom“ , pokoj vám, môžu istotne pozdraviť každého. Ježišov učeník je poverený oznámiť pokoj spojený s Božou spásou. „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5,9). Učeníci budú mať dvojaké skúsenosti: Ich posolstvo narazí buď na prijatie, alebo na zamietnutie, oni sami nájdu v dome prijatie alebo odmietnutie. Strednej cesty niet! Tam, kde ich prijmú, nech vedia, že priniesli do domu pokoj, skutočný a pravý pokoj. Môžu tam ostať a rozvíjať nejaký čas svoje poslanie. Svätopisec tak spája prijatie pokoja so samým Ježišom.
Kristovi učeníci prichádzajú ako hlásatelia kráľovstva, pozdrav pokoja nie je už teda nijakou zdvorilostnou formalitou. To, čo prinášajú, je spásna moc a zázračná sila Božieho kráľovstva, ktorá vstupuje do tohto domu. Na takýto omilostený dom sa vznesie Boží pokoj. Ak však dom nie je pripravený pre Boha a jeho poslov, ak neodpovie na pozdrav pokoja radostne a ochotne, poslovia nie sú schopní nič dokázať. Pokoj, ktorý žičili a ponúkali, sa vracia späť k nim.

PAR
Pýtajme sa, čo viac potrebuje náš svet, náš národ, vrchnosti, spoločnosť, rodiny a každý jednotlivec ako pokoj? Kde ho však hľadáme? Na rôznych miestach a pri rozličných príležitostiach. Sv. Maximilián Kolbe sa pýta: „Čo znamená tento pokoj? Je to predovšetkým pokoj čistého svedomia. Svet veľmi túži po pokoji, ale nemá ho. Len Pán Ježiš, ako víťaz nad smrťou, môže dať pravý pokoj. Zo skúsenosti vieme, že pokojný človek priťahuje. Práve on môže byť zvestovateľom toho, ktorý je sám Pokoj. A večný pokoj je jedine v Kristovi, ktorému môžeme prostredníctvom proroka Izaiáša dať prívlastok „Knieža pokoja“ (Iz 9,5b). Ježišovou prítomnosťou sa odovzdáva pokoj od človeka k človeku, ako keď sa svieca zapaľuje jedna od druhej. Kde má Boh miesto v srdci človeka, tam skutočne vládne pokoj. Veď už pri viditeľnom príchode Mesiáša na túto zem sa niesla záruka pokoja podľa následnosti: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). A práve o tento pokoj prosíme v svätej omši pri chválospeve Gloria a v modlitbe Baránok Boží. Veď sám Pán sa s nami dokonca aj lúči najcennejším testamentom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14,27a). Prijmime s dôverou Kristov pokoj a budeme sa môcť pridať k Márii v Božej oslave: „lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“ (Lk 1,49). Lorenzo Scupolli konštatuje: „Diabol robí všetko možné, aby vyhnal pokoj z vášho srdca. Lebo vie, že Boh prebýva v pokoji a práve tam, kde je pokoj, koná veľké veci.“

MY
Pán Ježiš neodporúča pri apoštoláte zaťažovať sa materiálnymi vecami, ale uprednostňuje „výstroj“ pokoja – a to ešte pred spomenutím Kristovho evanjelia. Keď kňaz prichádza k chorému, pri vstupe do bytu povie: „Pokoj tomuto domu.“ Ak aj nepoužívame tieto „slávnostné“ slová, predsa by v nás malo byť toto zmýšľanie, keď navštívime ako poslovia Pána nejaký dom, najmä neveriacich blížnych: Prinášame Boží pokoj. Nikdy však nie v zmysle vlažnosti, nezáujmu, ľahostajnosti. Ježišov učeník už svojím zjavom predsa pokoj tvorí.

V istom meste usporiadali súťaž, kde umelci súťažili o najlepšie dielo – obraz, ktorý najlepšie vyjadruje dokonalý pokoj. Porota vylúčila všetky obrazy až na dva, medzi ktorými mali rozhodnúť o prvenstve. Prvý zobrazoval pokojnú hladinu vysokohorského jazera. Druhý naopak predstavoval prudký vodopád s halúzkou brezy, visiacou nad rozpeneným vodopádom. Na tejto halúzke bolo hniezdo, v ktorom pokojne sedel vtáčik rybárik, nedotknutý búrlivosťou vodopádu. Prvý obraz hovoril o pokoji, ale druhý vyhral prvú cenu preto, lebo stvárňoval dramatický detail úplného pokoja, ktorý je ťažko nájsť uprostred búrlivých udalostí sveta.

A práve naše životné príbehy sa podobajú tomuto druhému obrazu. Často sme postavení pred situácie, ako hľadať a vnášať pokoj do dynamických okolností. Preto čerpajme s dôverou pokoj u Toho, ktorý sám o sebe povedal, že je Pokoj: „Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet“ (Jn 16,33). Ďalším názorným príkladom nás povzbudzuje sv. Ján Bosco: „Keď máme Boha, sme ako vtáča, ktoré si spieva, aj keď cíti, že sa mu konár trasie pod nohami; vie totiž, že má krídla.“
Ak hľadáme pokoj, tak práve Cirkev je viditeľným znamením a živou prítomnosťou Krista – Kniežaťa pokoja. Vychováva ľudí k znášanlivosti a zmiereniu. Cirkev sa o pokoj vo svete pričiňuje aj modlitbami, lebo ho považuje za Boží dar.
Veľkými poslami pokoja boli najmä pápeži 20. storočia. Jedným z nich bol aj pápež Pius XII., ktorého pontifikát bol aj počas II. svetovej vojny. Práve jeho pastierskym heslom bolo: „Dielo spravodlivosti je pokoj“. V tomto duchu neúnavne bojoval za práva Cirkvi a za mier vo svete. Jeho nástupca Ján XXIII. pokračoval v jeho stopách aj vydaním okružného listu Pokoj na zemi, kde medziiným píše: „Medzi najvážnejšie úlohy ľudí dobrej vôle patrí bezpochyby obnoviť spoločenské vzťahy medzi ľuďmi... Je to úloha naozaj mimoriadne vznešená, pretože jej cieľom je nastolenie pokoja podľa Bohom stanoveného poriadku. ...Veru nebude pokoja medzi ľuďmi, ak ho nebude v srdci každého z nich. Preto sa nám sv. Augustín prihovára: „Chce sa tvoja duša stať schopnou premôcť žiadosti tela? Nech sa podrobí tomu, čo je hore, a zvíťazí nad tým, čo je dole. A vtedy budeš mať pravý pokoj: pokoj pravý, bezpečný, a naozaj usporiadaný. Na akom poriadku je založený tento pokoj? Úprimná túžba, ktorá je vecou srdca všetkých ľudí dobrej vôle: upevniť pokoj a zemi.“

ADE
Pán Ježiš rozoslal učeníkov „na každé miesto, kam sa chystal ísť“ (Lk 10,1b). Stali sa tak jeho predchodcami, poslami, ako keď Ján Krstiteľ pripravoval cestu Pánovi. Pokoj máme aj my prinášať ako Boží vyslanci. Pozdrav pokoja bude mať účinok, keď jeho zachraňujúca sila zapôsobí na ľudí. „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja“ (Ž 72,7a). Prosme o Pánov pokoj, ako voláme aj v jednom responzóriovom verši: Príď tvoje kráľovstvo, kráľovstvo spravodlivosti a pokoja.

Amen.