Štrnásta nedeľa "cez rok"

Skrze Pannu Máriu chceme si vyprosiť od Jej Syna byť kresťanmi.

AI
Vitajte! Vitajte u Panny Márie na levočskej hore. Vitajte po roku? Zaiste počas roka sme na Pannu Máriu nezabudli. Putovanie k Panne Márii do Levoče nie je zvyk, tradícia, ale ten najkrajší prejav úcty a lásky k Matke Pána Ježiša. Prichádzate možno už roky, pretože tu sa dá niečo v spoločenstve bratov a sestier zažiť, aj keď nik netvrdí, že len tu.

Jeden z nás pútnikov vyznáva: Prichádzam pookriať k Matke. Pred rokmi bol môj život iný, bol som veľmi ustarostený. Mnohé veci mi nedali pokojne spať. Myslel som, že z toho ochoriem. Vtedy v zástupe som sa modlil a v srdci som pocítil ako mi Panna Mária hovorí: „Počúvaj ma, syn môj! Nie je nič, čo by sme spolu ty a ja nezvládli!“ Uveril som Kristovi skrze Máriu jeho Matku. Zmenil sa môj život. Už týždeň po púti nezabúdam na stretnutie s Pannou Máriou.

Vitajte všetci. Každý sme iní. Máme rôzne pohnútky, ktoré nás privádzajú sem na Marianskú horu, ale verím, že všetkým nám ide o jedno: Stretnúť sa s Ježišom a Jeho matkou. Prichádzame sa poďakovať, poprosiť, odprosiť, aby sme sa vrátili domov pookriati na duši i tele a verne ako sa od kresťanov katolíkov očakáva, plnili si svoje stavovské povinnosti.

KE
Otvorme sa Ježišovým slovám, ktoré nestrácajú na aktuálnosti, význame a potrebe. Ježiš k nám hovorí: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo! Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov“ (Lk 10,2-3).

DI
Tieto slová Pána Ježiša zaznamenal vo svojom evanjeliu sv. Lukáš, o ktorom tradícia Cirkvi hovorí, že bol lekár a mal veľmi blízko k Panne Márii po nanebovstúpení Pána Ježiša a sprevádzal apoštola národov sv. Pavla na jeho misijných cestách, keď ohlasoval evanjelium, radostnú zvesť Pána Ježiša. My kresťania keď putujeme k Panne Márii, neprichádzame sa jej klaňať. Pútnické miesta sú z dovolenia nášho Boha miestom, kde môžeme zažiť a spoznať silu Božieho slova, napríklad: „Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20). A najmä na mariánskych pútnických miestach si uvedomujeme význam a potrebu nášho pokánia, ktoré nám pripomína aj sv. Lukáš: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (16,13). A práve levočská hora sa stáva miestom očisty našich duší, aby sme po sviatosti zmierenia sa modlili, adorovali, rozprávali s Bohom Ježišom Kristom aj skrze Pannu Máriu, ktorú nazývame „Orodovníčkou“.
Ježiš si aj nás volí ako tých sedemdesiatich dvoch a najčastejšie po dvoch, ako manželov, ako bratov a sestry, súrodencov, susedov a posiela do každej rodiny, domácnosti, mesta i dediny, kam sa sám chystá ísť. Púť na mariánsku horu to nie je len individuálna, osobná záležitosť. Svet okolo nás potrebuje kresťanov, svedkov, apoštolov, aby sa pohli z miesta a slovom a najmä príkladom života zvestovali: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo“ (Lk 10,9).

PAR
Nemáte aj vy pocit, že svoju vieru uzatvárame do svojho vnútra, prípadne do rodín či kostolov? Ak áno, prečo? Nepriateľ Diabol má odvážnejších učeníkov. Tí dokonca nemlčia ani v našich rodinách, okolí. Ktosi, musel to byť veľký človek, ktorý rozumel životu, viere, ale i poznal moc zla, keď povedal: „Kresťania budú mať toľko slobody, koľko si jej vydobijú.“
Nemáte aj vy pocit, že nepriatelia Cirkvi i diadol sú s nami kresťanmi spokojní? Hľa, ako sme rozbití v sebe, rodinách, medzi susedmi, na pracovisku a v celom národe. Skúsme si teraz cudzie hriechy, to znamená, že nesieme zodpovednosť aj za hriechy spáchané inými, keď pri nich spolupracujeme. Je hlúposť pri hriechu iných povedať: Čo ťa nepáli, nehas.
Poznáme kedy spolupracujeme na cudzích hriechoch? Spovedáme sa aj z nich? A katechizmus katolíckej Cirkvi jasne hovorí o týchto hriechoch:
- keď na nich máme priamu a dobrovoľnú účasť,
- keď nariaďujeme, radíme, chválime alebo schvaľujeme,
- keď ich neoznámime alebo nezabránime vtedy, keď sme povinní to urobiť,
- keď chránime tých, čo páchajú zlo.
O hriechu sa zle počúva, najmä keď nám niekto vstupuje do svedomia, keď sa dotýka našich hriechov. Preto dnes útočí sa na tých, čo nemlčia pri hriechu. Hriechom je, keď mlčíme pri hriechu iných! Diabol cez média, cez krikľúňov nám zatvára ústa. Pácha sa hriech a my mlčíme. Hanbíme sa napomenúť, upozorniť, vystríhať, poukázať na hriech, ozvať sa proti hriechu... Počúvajme Pannu Máriu či nás neupozorňuje na tieto hriechy.
Biskupi sa ozvú proti hriechu a pár krikľúňov z politiky, médií, biznisu, ale i rôznych proticirkevných spolkov prská sliny jedu, plánovito útočí a kresťania mlčia, katolícke Slovensko si dá nahovoriť, že vznikne nová totalita Cirkvi.

Veľký kazateľ Viedne páter sv. Klement Hofbauer raz vo Svätoštefánskom kostole sa prihovoril k mužom: „Vy chlapi, vy ste sprostejší ako potkany.“ Kostol plný chlapov sa rozosmial. Sv. Klement pokračoval: „Keď sa premnožia potkany a podnikne sa útok proti ním, zdochne len niekoľko potkanov. Potkany spozornejú a odmietnu ponúknutý jed. Prestanú žrať jed, zachránia si život a to sú hlodavce, zvieratá.“ A svätec sa odmlčal, pozrel po chlapoch a pokračoval: „A vy? Žerete jed a to aj vtedy, keď viete, že vám jed škodí a spôsobuje smrť!“ A reakcia mužov v Svätoštefánskom dóme? Nik z chlapov sa nezasmial. Pochopili.

Čo tak vážne sa zamyslieť? Umlčať tých, ktorí hovoria, že na Lebočskú horu chodí pol milióna pútnikov, ktorí o týždeň zabudli kde boli, načo tam boli, kto sú, čo od nich očakáva Boh, čo sľúbili Panne Márii.
Čo tak rázne a jasne povedať si a začať žiť, aspoň o týždeň, mesiac, dva... viac ako vlani, že nedám na hriech priamy a dobrovoľný súhlas.
Čo tak sa rozhodnúť, že už nikdy a nikomu nenariadim hriech. Nikdy nedám radu na hriech. Už nikdy nepochválim hriech iných. A taktiež neschválim hriech. Kresťan katolík je vtedy kresťanom katolíkom, keď nemlčí pri hriechu iných a nechráni tých, čo páchajú zlo, ale primerane sa angažuje proti hriechu.

Koľko sa dnes píše a propaguje nepravdy. Polopravda sa prezentuje ako pravda. A kresťania mlčia. Prečo nebombardujeme listami redakcie novín, časopisov, televízie a rozhlasu, keď šíria útoky proti kresťanskému učeniu, viere a najmä morálke. Prečo platíme za to, čo nám ničí pokoj sŕdc, rodín... V redakciách sú aj naši známi, aj sviatoční kresťania, prečo mlčíme...

Slovensko nie je až také zlé. Je však potrebné, aby sme si zaslúžili, aby sa na nás vzťahovali slová Pána Ježiša z poslednej vety dnešného evanjelia: „Radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi“ (Lk 10,20).

MY
Každý má takú cenu, akú má to, o čo sa usiluje. Panna Mária premýšľala vo svojom srdci o všetkom, čo sa dialo okolo jej Syna. Je čas sa zastaviť tu na Mariánskej hore. Je správne, že sme neprišli klásť podmienky Kristovi cez Jeho Matku. Je správne, že máme čas tu na seba, rodinu, blížnych, Boha. Je správne, že sme tu, aby sme prehodnotili svoj život, plány, sny, túžby, priania...
Panna Mária nám pomáha. Cítime jej príhovor, pozvanie hoci veľmi tiché k zmene života, náprave života, k povinnostiam, ktoré prinášajú pokoj do sŕdc, duší, rodín, spoločnosti.
Je správne, že cítime ako nás Ježiš a Mária milujú, potrebujú, ako nás chcú poslať: „Choďte! Nesľubujeme vám raj na zemi! Posielame vás ako baránkov medzi vlkov. Budete i naďalej musieť znášať svoje choroby, kríže, ťažkosti... Načerpajte si tu síl, pretože potrebujete zásluhy. Budete naďalej v tichu vydávať svedectvo viery. Budú vás naďalej podceňovať najbližší. Nebudú vám opätovať vašu lásku najbližší. Nebudú mať pre vás milé slovo.
Nebudete však sami. Ježiš a Mária budú s vami. Nech majú Ježiš a Mária najčestnejšie miesto v srdci, rodine a prosme, aby mali i v národe.

ADE
Na Levočskej hore nemôžeme byť stále. Boh nás poveril ako tých sedemdesiatich dvoch. Len pred chvíľou som vám povedal: Vitajte! V mene Panny Márie Vitajte! A už vám chcem povedať v mene Ježiša z evanjelia: „Choďte!“ Choďte a odneste si posilu, požehnanie, milosti na mocný príhovor Panny Márie od Jej Syna, Ježiša Krista.

Amen.