Piata pôstna nedeľa

Ježiš prináša milosrdenstvo a žiada, aby sme prestali páchať hriech.

AI
Jedného dňa som na pracovnom stole svojho priateľa zbadal pekný, vyleštený kameň. Bol na ňom nápis. Podišiel som bližšie, aby som ho mohol prečítať. Nápis znel: „Prvý kameň.“ Keď som vyjadril svoje prekvapenie a tak trochu nepochopenie, priateľ mi vysvetlil, že tento kameň a nápis mu pripomína Ježišove slová, ktoré povedal, keď mu priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8,7). Pohľad na tento kameň mu neustále pripomína, že je potrebné najprv súdiť seba, až potom toho druhého. Podobný kameň sa čoskoro ocitol aj na mojom stole v kancelárií. Čo máš ty na svojom stole? (Emerson C. Ross)

KE
Jednotlivé udalosti z evanjelia sa znova a znova stávajú aktuálnymi. Čo nám chce Ježiš pripomenúť slovami: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8,7).

DI
Kto pozná ničiacu silu hriechu viac ako Ježiš? Ježiš preto prišiel, aby nás vykúpil a spasil, že pozná, čo oddeľuje človeka od Boha. Je to hriech. Hriech spôsobuje smrť. Preto nikoho Ježiš nesúdi, keď prichádza za Ním. Ba platí, že čím je väčší hriech človeka a človek hľadá odpustenie, tým je väčšie milosrdenstvo Boha voči hriešnikovi, čo robí pokánie.
O tom hovorí príhoda o žene pristihnutej pri hriechu. Tí, ktorí privádzajú ženu k Ježišovi, nevidia svoje osobné hriechy a nechcú prijať veľkosť Ježišovho učenia o odpúšťajúcej milosrdnej láske. Memento pre nás v pôstnej dobe. Nesmieme sa správať ako zákonníci a farizeji, ktorí sú sami hriešni. Kde je ten, čo spáchal so ženou hriech? Prečo sú takí krátkozrakí, keď si myslia, že podchytia Ježiša, aby ho mohli obžalovať? Ježiš je prekážkou tým, čo si nechcú uznať svojej hriechy. Takí už Ježiša odsúdili vo svojich srdciach. Len hľadajú príležitosť, aby zrealizovali svoje odsúdenie. Neštítia sa a nehanbia a nevidia, že tým idú sami proti sebe, že si chystajú svoje odsúdenie.
Tu nezohráva hlavnú úlohu žena, ktorú chcú za hriech podľa Mojžišovho zákona odsúdiť na smrť ukameňovaním. Títo muži, čo oslepli svojimi hriechmi, chystajú pascu pre Ježiša, aby Jeho odstránili ako nebezpečného pre ich hriechy.
Ježiš učí milosrdenstvu. Chcú proti Nemu postaviť Mojžišov zákon, ktorý učí o treste ženy za jej hriech ukameňovaním, čo už v tom čase bolo zriedkavé, asi preto, že to bol častý hriech. V tomto prípade sa žena ocitla v ťažkej situácii. Vážna je otázka, ktorú kladú Ježišovi: „Čo povieš ty“ (Jn 8,5)? Ak by Ježiš potvrdil Mojžišov zákon ukameňovania ženy, poukázali by na to, kde je jeho učenie o milosrdenstve, odpúšťaní, láske. Ak by Mojžišov zákon odmietol, poukázali by, že nezachováva Zákon. Ježiš vyhlásil, že neprišiel zrušiť Zákon. Či tak alebo onak by Ježiš odpovedal, prichytená žena mala poslúžiť k odstráneniu Ježiša. Hriech, nie láska privádzala mužov, aby konali ako konali. Ježiš sa zachoval ako Boh, ktorý je láska. Nechce stratiť ani týchto mužov a ani ženu, pretože On chce spasiť všetkých ľudí. To dokáže jedine pravá láska. Ježiš sa zohne a obyčajným gestom, keď niečo píše do prachu, zvráti celú - pre mužov vyhranú a pre ženu stratenú situáciu. Mienka viacerých biblistov je, že Ježiš písal hriechy mužov. „Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“ (Jn 8,7). Čo zrazu zmenilo postoj mužov voči žene a Ježišovi? Videli svoje hriechy napísané v prachu prstom Ježiša? Uvedomili si svoje skryté a utajované hriechy a báli sa, že ich Ježiš zverejní? Všetci muži, počnúc staršími sa vytrácali, až Ježiš zostal so ženou sám. Tu je vrchol evanjelia, udalosti. Žena si uvedomuje, že jej situácia sa podstatne zmenila. Tí, čo ju chceli odsúdiť, čo si žiadali jej smrť, rýchlo odišli a slová Ježiša žene, ale i všetkým ľuďom až do konca čias, sú prejavom Božieho milosrdenstva, ale i dôvery Boha k ľuďom. Ježiš povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš“ (Jn 8,11). Takto môže konať jedine Boh, ktorý je ochotný zomrieť za hriešnika.

PAR
Pôstny čas je správne využiť na radikálnu zmenu života. Špekulovať nad svojimi hriechmi? Hľadať výhovorku, ospravedlnenie? Je čas uvedomiť si milosrdenstvo, ktoré ponúka Ježiš a v tom duchu konať. Nehľadať smietku v oku blížneho, keď mám vo svojom oku brvno. Nesúdiť, aby sme sa my sami vyhli súdu. Boh vidí do sŕdc všetkých ľudí. Bohu jedinému patrí súd a my máme prosiť o milosrdenstvo, čím Mu urobíme radosť.

MY
Dôležití nie sú muži, čo priviedli k Ježišovi ženu, a nie je to ani žena pristihnutá pri hriechu, ale dôležité obohatenie. Obohatením je až do konca čias milosrdný Ježiš.

Tak sa prihovára k vstupujúcim do katedrály jeden z reliéfov na portály kostola v portugalskom Alcobaca. Bezradná žena s neupravenými vlasmi a zodvihnutými rukami očakáva od zástupu mužov ortieľ. Vedľa nej je Ježiš, ktorý jej daroval nový život.

Do konca čias táto udalosť bude výzvou prijať Ježišovo milosrdenstvo a zmeniť svoj život. Kto vstupuje do chrámu, aby sa stretol s Ježišom, si musí pripomenúť, že Ježiš neprišiel súdiť, ale aby človeka spasil. Všetci potrebujeme Kristovo milosrdenstvo. Od každého Ježiš preto žiada: „Choď a už nehreš“ (Jn 8,11).
Ježiš pozýva v závere pôstnej doby ľudí, ktorí spoznali a zažili vo svojom živote Božie milosrdenstvo, aby sa stali hlásateľmi radostnej zvesti Ježišovho evanjelia, ktorým je milosrdenstvo. Nebáť sa veľkonočnej sviatosti zmierenia, báť sa zotrvať v hriechu. Úprimne sa pripraviť na odpustenie hriechov, za ktoré Ježiš trpel a zomrel na kríži.

ADE
Odpusťme, pretože aj nám Ježiš odpúšťa. Milujeme Ježiša? Milujme aj bratov a sestry vo svojom okolí. Zanechajme každý hriech, ktorý je našou hanbou pred Bohom i ľuďmi. Prijmime Ježišov dar - odpustenie vo sviatosti zmierenia.

Amen.