Prvá pôstna nedeľa

Nádej na večný život sa nenachádza v diablových rukách ale v Bohu, a naším cieľom je dosiahnutie Božieho kráľovstva.

AI
Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený. Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.
Cirkev nás vždy v príprave na Veľkú noc, počas celých štyridsať dní vyzýva: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte Evanjeliu. Volá nás k zmene zmýšľania a návratu k pravým hodnotám.
Športovci pri svojom štarte na pretekoch, hovoria že najdôležitejší je štart. Kto na štarte zaváha, stráca drahocenné sekundy. Správne odštartovanie niekedy znamená víťazstvo.
Na začiatku našej sedemtýždňovej cesty pôstu pamätajme na to, že sám Boh sa nás zastane, oslobodí nás a posilni nás. Kto viedol Izraelitov cez Červené more a priviedol ich do zasľúbenej zeme? Kto podstúpil štyridsať dní pôstu a pokúšanie diabla, nad ktorým zvíťazil? Kto sľúbil, že bude s nami v čase ťažkostí a oslobodí nás, keď budeme vzývať jeho meno?
Odpoveďou na všetky tieto otázky je sám Boh.
Pôstne obdobie do ktorého sme vstúpili popolcovou stredou, nám pripomína, že Ježiš prežil štyridsať dní na púšti, kde sa pripravoval na svoje verejné účinkovanie, ktoré vyvrcholilo krížom a slávou Veľkej noci.
Vstúpili sme všetci do veľkého pôstu. Každý kresťan chápe, že to nie je len obyčajná časť rok, ale doba, v ktorej človek si má usporiadať svoje vnútro, má prehodnotiť svoj život a nastúpiť na cestu zmierenia.

KE
Prvá nedeľa pôstu nám zobrazuje Krista na púšti. Tým nám chce ukázať potrebnosť prípravy k sláveniu najväčšieho kresťanského sviatku - sviatku paschy. Duch vyviedol Ježiša na púšť a diabol ho pokúšal.
„Ak si Boží Syn povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“...„Ak sa mi budeš klaňať... Ak si Boží syn vrhni sa dolu, veď je napísané...“ (Lk 4,4.7.9).

DI
Túto tajomnú scénu sa my ľudia budeme márne snažiť pochopiť. Ako to, že Boh dovoľuje, aby Ježiš bol od zlého na púšti pokúšaný? Môžeme si položiť otázku, prečo ho Boh neochránil od pokušenia?
Ježiš sa modli a postí. Pôst spočíva v tom, že sa dokážeme odriekať všetkého jedla, každého nápoja počas jedného, alebo viacerých dní.
Dnešní ľudia, a to aj kresťania, si taký pôst skoro vôbec necenia. Pôst je vždy sprevádzaný prosebnou modlitbou a službou ako výraz poníženosti pred Bohom. Postiť sa, je toľko ako uponížiť svoju dušu. Pôst teda nie je nejaký asketický výkon, nesmeruje k tomu, aby sa dosiahol nejaký psychologický stav, ale spočíva v tom, aby si vyprosil odpustenie previnenia, aby dosiahol uzdravenie svojej duše.
Pôstna doba má každého z nás viesť bližšie k Bohu. Iba v spojení s Bohom, každý z nás spozná svoje chyby a previnenia, od ktorých sa v hlbokom pokání odvraciame. Je pravda že dnešný človek je hlboko vo svojom vnútri ranený situáciami zo života, ktoré ho veľmi zraňujú.
Dnes človek si nevie nájsť čas na ticho, modlitbu, na seba, na pohľad do svojho vnútra, kde by sme spoznali pravdu o Bohu i o sebe. Vyzerá to, ako keby sme sa báli pozrieť sami na seba. Kto vlastne sme a kam smerujeme? Ježišovo putovanie po zemi bolo jedným veľkým dávaním seba samého. Ježišovo obdobie štyridsiatich dní na púšti nebolo cieľom, aby sa otvoril Duchu Božiemu, veď ním bol naplnený. Do tohto pôstu ho hnal Duch, bolo to však preto, aby začal svoje mesiášske poslanie. Išlo o poslanie odovzdania sa v dôvere svojmu Otcovi. Ježiš zdôrazňuje odpútanosť od bohatstva, dobrovoľnú zdržanlivosť, a najmä zriekanie sa seba samého, aby sám niesol vlastný kríž. Pôst má byť spojený s láskou k blížnemu a má obsahovať vyhľadávanie pravej spravodlivosti. A tak treba sa postiť z lásky k Bohu, veď pravý pôst je pôstom viery.

PAR
Pokúšanie na púšti u Ježiša bolo také isté, s akým sa stretávame my – majetok, kariéra, pýcha, arogantnosť, oslobodiť sa od Boha, od strachu a osamelosti, od pokušenia myslieť si, že nás Boh opustil a od mnohých ďalších pokušení. Diabol prichádza na púšť za Ježišom s pokúšaním. Staň sa divotvorcom, daj ľuďom chlieb i hojnosť a získaš si ich. My nepotrebujeme premieňať kamene na chlieb, ale my potrebuje premenu v láske. Pozoruhodné je, ako málo prieberčivý je diabol. Človeku ponúka vždy tie isté pokúšania. Vždy tá istá žiadostivosť tela, očí, rozumu. Diabol v živote každého z nás sa vyznačuje veľkou vynaliezavosťou, dokáže vybrať pre nás to najvhodnejšie, a to vo veľmi atraktívnej podobe nám ukáže to, po čom najviac túžime.
Keď nás diabol pokúša, využíva potreby, a slabosti našej ľudskej prirodzenosti. Diabol vždy sľubuje viac, než môže dať. Šťastie nepatrí k jeho darom, a tak každá naša spolupráca s pokušiteľom vedie vždy len k veľkému rozčarovaniu. On využíva naše ambície, aby nás vyskúšal. Každému pokušeniu človek môže zabrániť stálym umŕtvovaním sa pri práci, bdelosťou nad vonkajšími i vnútornými zmyslami.
V pokušeniach nevyhnutne potrebujeme modlitbu. Veď sám Ježiš povedal: Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Aby sme my mohli premôcť pokušenie, musíme často s dôverou opakovať prosbu z modlitby Otče náš: neuveď nás do pokušenia, ale daj nám Pane síl zdolať pokušenie. Adam, starý človek, podľahol pokušeniu. Kristus, nový človek, odolal. Tým sa začína jeho mesiášske pôsobenie. Ježiš po odchode z púšte sa vracia medzi ľudí a ohlasuje plnosť času a príchod Božieho kráľovstva. Púšť to nie je len zlo, beznádej , ale aj intenzívna prítomnosť Boha. Práve tu, na tejto púšti nás Boh hľadá. Boh vie že sme slabí, že potrebujeme pomoc, potrebujeme sa uzdraviť z našej biedy, od nás závisí, kedy mu povieme svoje áno.
On nás raz a navždy zachránil od hriechu a večnej smrti. On nás túži zachraňovať každý deň, keď budeme vzývať jeho meno. Keď vzývame meno Ježiš, vyjadrujeme tým všetko, čo toto meno znamená na nebi i na zemi. Voláme toho, ktorý svojou smrťou a vzkriesením môže zachrániť nás všetkých a posilniť nás, aby sme zvíťazili nad nepriateľom.

MY
Jeden majster dlhé roky pracoval vo veľkom stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a v prvom rade nemal hľadieť na výdavky. Hneď sa dal do práce, ale podľahol pokušeniu využiť slepú dôveru. Použil podradný materiál, zamestnal neodborníkov za nízku mzdu, a takto ušetrené peniaze strčil do vlastného vrecka. Keď bola stavba hotová, pri malej slávnosti odovzdal majster riaditeľovi podniku kľúč od vily. Riaditeľ mu ho s úsmevom vrátil, stisol mu ruku a povedal: túto vilu prijmite ako dar na znak úcty a vďačnosti.

Neklameme takto my sami seba? Boh vidí do srdca každého z nás, on vie po čom človek najviac túži. Dajme sa viesť Kristom, a iba tak dosiahneme svoj cieľ, ktorým je spása našej duše.

ADE
Duchu Svätý, daj nám počas tohto pôstu Ježišove srdce. Nech nás vedie mocná a súcitná láska, keď sa budeme chcieť priblížiť k druhým, obzvlášť k tým, ktorí sa odvrátili od teba.

Amen