Prvá pôstna nedeľa

Čo vieme o pokušení a čo by sme mali vedieť.

AI
Diabol, satan, antikrist, pokušenie, trest... Čo o tom vieme? Prečo sa o diablovi menej hovorí a ak, skôr úsmevne? Akú má moc diabol?
Hoci údajne menej veriacich verí v existenciu diabla, diabol je realita. Práve preto je potrebné na túto tému hovoriť. Diablovi vyhovuje, keď sa o ňom mlčí, nehovorí o ňom pravda. Prečo? Ľudská slabosť a hlúposť sú univerzálne a mnohí kresťania dnes nie sú proti tomu imúnni. Preto, aby diabol zviedol človeka mnoho fantázie nepotrebuje. Diablovi Boh ponechal určitú moc, ale Boh dal človeku ešte väčšiu moc, aby diablovi dokázal odporovať.
Pustovník Zosim hovorí: Znič pokušenia a myšlienky - a nebude ani jedného svätého. Ten, kto uteká od spasiteľného pokušenia, uteká od večného života. Jeden zo svätcov hovoril: „Kto priniesol svätým mučeníkom tie vence, ak nie ich mučitelia? Kto daroval sv. Štefanovi takú slávu ak nie tí, ktorí ho ukameňovali?“

Diabol nemôže skúšať človeka nad jeho sily. Preto je stále aktuálne aj na začiatku pôstnej doby si pripomenúť, že máme Boha poznávať, milovať a nasledovať. Získať si zásluhy pre večný život v Božom kráľovstve.

KE
Aj Ježiša, ktorý sa nám stal podobný okrem hriechu „diabol ho pokúšal“ (Lk 4,2).

DI
V Písme nájdeme viac charakteristík diabla, ako aj viaceré jeho mená. V Starom zákone je to najmä satan, čo znamená „protivník“. V Novom zákone zas diabol, v zmysle „klamár, podvodník, ten čo ohovára, ten čo sa stavia ako prekážka medzi Boha a človeka“. Učenie Cirkvi o ňom hovorí, že je padlým anjelom, že Diabol a jemu podobní anjeli neobstáli v skúške, vyznali, že sa nebudú klaňať Božiemu Synovi v ľudskej prirodzenosti. Archanjel Michal vykonal ortieľ a oddelil zlých anjelov od dobrých. Diabol preto nie je a nemôže byť antibohom. Diabol nie je osobou podobnou človeku, pretože je duchovná bytosť. Boh ponechal pre dobro ľudí diablovi určitú obmedzenú moc, preto diabol môže použiť pri pokušení aj viditeľné hodnoty.
Nesmieme preto podceňovať ale ani preceňovať existenciu diablovej činnosti. Zatvárať si oči viery pred zlom by bolo nesprávne. S Božou pomocou, vedome a dobrovoľne preto máme konať dobro.
Svet je dielo Boha, ktorý je láska. Jedine Boh má moc nad svetom. Pojem, že „diabol je vládcom tohto sveta“ je potrebné pochopiť, že diabol nie je ako nejaký panovník, vládca, to by mu dodávalo hoci iba negatívnu autoritu, ale po dedičnom hriechu keď je vôľa človeka zoslabnutá a rozum človeka zatemnený, diabol ponúka variantu života, ktorá v skutočnosti vedie k smrti, večnému zatrateniu. Diabol prekrúca hodnoty tak, aby vyhovovali jeho zámerom. V tomto zmysle je možné o diablovi hovoriť ako o vládcovi tohto sveta, tejto mentality, ktorú ponúka ako variantu pre život.
Pokúšanie Ježiša keď sa vrátil od Jordánu, kde bol pokrstený a „diabol ho pokúšal“ je pre nás existenčne veľmi dôležité. Je to konkrétny návod, ako sa brániť pokušeniam. To najdôležitejšie je Božie slovo ako zbraň. Ježiš pri každom pokušení cituje Božie slovo. Pri pokúšaní diablom: „Ak si Boží syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: „Nielen z chleba žije človek’“ (Lk 4,4), Ježiš diablovi cituje Božie slovo z knihy Deutoronómium (8,3). Keď diabol žiada Ježiša, aby sa mu klaňal, „Ježiš mu povedal: „Je napísané: ,Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť’“ (Lk 4,8), a cituje znova z Mojžišovej piatej knihy Deutoronómium (6,13). A keď diabol do tretice, čo znamená, že viac už nemôže, že jeho moc je obmedzená, keď pokúša Ježiša, aby si siahol na život, zoskočil z vrchu chrámu: „Ježiš mu odvetil: Je povedané: ,Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha’“ (Lk 4,12), Ježiš cituje z tej istej knihy Mojžiša Božie slovo (Dt 6,16).
Pri pokušeniach diabol sa nesnaží, aby Ježiš poprel mesiášske úlohy, ale chce ho priviesť „len“ k falošnému chápaniu poslaniu Mesiáša. Diabol väčšinou hneď neukáže, čo chce. Prekrúca, zvádza, klame, zahmlieva podstatu... Udalosť pokúšania Ježiša má priviesť človeka k bdeniu, opatrnosti pri osobných pokušeniach. Je to diablova stratégia, taktika. Sv. Ján z Kríža o diablovi hovorí, že je ťažké ho odhaliť, pretože „klame predkladaním zdanlivého dobra a nie skutočného zla“. Preto ho nazývame „otcom lži, klamstva“. Pretvaruje sa, chce sa ukázať iný, ako v skutočnosti je. Zo Svätého písma vieme o jeho taktike. Hriech predstavuje ako niečo lákavé. V okamihu, keď zhrešíme, snaží sa našu situáciu zdramatizovať, ukáže nám ju horšiu, ako v skutočnosti je. Snaží sa nás odviesť od myšlienky na Božie milosrdenstvo. Písmo o diablovi hovorí, že je naším žalobcom u Boha. Najskôr nás zvedie a potom Bohu na nás žaluje. Nie je to jasná zákernosť?
Na otázku, ako odporovať pokušeniu, nie je možné dať univerzálny návod. Každé pokušenie má svoj vlastný priebeh a preto je možná odlišná rada. Sú situácie, kedy treba nekompromisne povedať „Nie!“. Inokedy stačí rázne odísť, utiecť. Keď čítame Písmo a modlíme sa, naučíme sa správne zachovať pri pokušeniach. Zvlášť strelne modlitby na začiatku pokušenia sa doporučujú. Pri modlitbe sa koná opak toho, o čo sa snaží diabol.
Diablovi pomáha najmä ľudská hlúposť. Moc, sláva, bohatstvo, hedonizmus, sex... Ide o falošné chápanie ľudskej slobody. Boh rešpektuje našu slobodu. Preto sa človek môže postaviť aj proti Bohu, ktorý je láska. Naše nič nerobenie rovnako vyhovuje diablovi. Nestačí, že si povieme, sme čistí. Boh nám dáva mnoho darov, milosti, ktoré nesmieme zakopať, ale máme s nimi obchodovať, znásobiť ich hodnotu. Spomeňme si na podobenstvo o talentoch. Pasívna „bezúhonnosť“ to môže byť vážny problém u veriaceho.
Nikdy nesmieme pohŕdať hriešnikom. Hriešnika musíme milovať a pomáhať mu pozbaviť sa jeho hriechu. Nestotožňujme hriešnika s hriechom. Nevyvyšujme sa nad hriešnika. Podobenstvo o pšenici a kúkoli hovorí jasne o hranici medzi kúkoľom a pšenicou, že prechádza vnútrom človeka a nie medzi jasne vymedzenými skupinami ľudí.

PAR
Žiadostivosť tela nás neobmedzuje na neusporiadanú zmyselnosť; patrí k nej aj pohodlnosť, nedostatok vzletu, sklon hľadať cestu najľahšieho odporu, aj keď sa pri tom spreneveríme Bohu... Druhý nepriateľ je žiadostivosť očí, základná skúposť, ktorá nám dovoľuje oceňovať len to, čo môžeme ohmatať. Oči duše slabnú; rozum sám seba považuje za schopného pochopiť všetko bez prihliadnutia na Boha. Je to jemné pokušenie, šikovne sa odvolávajúce na dôstojnosť ľudského rozumu, ktorý dal človekovi Boh, náš Otec, aby ho človek poznával a slobodne miloval. Rozum zmietaný týmto pokušením považuje sa za stred vesmíru a znovu sa opája oným „budete ako Boh“ (Gn 3,5) a plný lásky k sebe sa odvracia od Božej lásky. Na tejto ceste môžeme padnúť do rúk tretieho nepriateľa – pýchy života, „superbia vitae“. Nejde pri tom len o prchavé myšlienky márnivosti alebo sebalásky, ale o nesmierne povýšenectvo. Neklamte sa. Je to najhoršie zlo a pôvod všetkých bludných ciest.

Keď sa Henrimu Ochsenbeinovi, kazateľovi v Štrasburgu, ktosi zveril s pokušením, ktorého sa nevedel zbaviť, povedal: „To je to miesto, kde Boh na teba čaká. Tu ti chce ukázať svoje divy.“ Ide tu o to, aby sme poznali Boha práve v tejto veci a pýtali sa ho, čomu nás chce práve týmto pokušením naučiť.
Vytrvať v skúškach, pokušeniach prináša odmenu, nové milosti, stáva sa zárukou večného života.

MY
Učme pravdivo o pokušení, hriechu, o diablovi. Ani deťom nepredstavíme diabla ako príšeru, rozprávkovú bytosť, desivo či úsmevne pôsobiacu ako na Mikuláša. Nestrašme diablom za zlé známky v škole, za nevykonané povinnosti. Nechceme, aby raz ich viera bola otrasená. Diabol je realita, ako aj peklo, trest za našu nelásku, nevďačnosť, hriech. Diabol práve to chce, aby sme o ňom nehovorili, nebáli sa ho, ale mu slúžili. Satan sa nepreoblieka za šaša, ale „tvári sa ako anjel svetla. Nie je teda divné, keď sa jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti“ (2 Kor 11,14). Ježiš hovorí o diablovi: „Bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8,44).

Cliv Staples Lewis (1898-1963) napísal knihu Rady skúseného diabla. Do roku 1929 bol zarytým ateistom. Cestu k Bohu nemal ľahkú, ale urobil ju poctivo. Dostalo sa mu poznania, ktorým aj dnes otvára očí hľadajúcim. Medzi jeho „objavy“ patrí napríklad predstava pekla ako štátu, v ktorom sa každý stará o svoju vlastnú dôstojnosť a kariéru. V knihe vystihol podstatu diabla, ktorou je prekrúcanie pravdy.

Toto prekrúcanie pravdy si máme uvedomiť aj v pokluse každodenného života. Dôsledky tohto prekrúcania nás prenasledujú na každodennom kroku. Čo naša rozpoltenosť, výbušnosť? V jednej chvíli nás „niečo“ zastaví. Koľkokrát musíme konfrontovať naše túžby s Božím slovom. Môže cítiť bremeno svojej slobody ako neslobodu. Je to možno tvrdé, ale je to pravdivé.

ADE
Sme deti Božie. Práve preto je potrebné osvojovať si prostriedky na upevnenie priateľstva s Bohom.

Amen.