Štvrtá pôstna nedeľa

Rozvinutie témy milosrdenstva a jej prenesenie do života.

AI
V škole rozoberal katechéta s deťmi práve počuté podobenstvo. Chlapci sa mu vzadu bavili, veď si majú vždy čo povedať. Na domácu úlohu dostali napísať obsah podobenstva. O týždeň úlohy pozbieral a číta :
„Jeden otec mal dvoch synov. Mladší chcel spoznať svet. Vypýtal si od otca všetky peniaze a išiel do sveta. Tam ich minul a hladný sa vracal domov. Otec ho už zďaleka vyzeral a keď ho zbadal takého otrhaného a špinavého, schytil palicu a rozbehol sa k nemu. Zavolal si aj sluhov a poriadne mu namlátil. Starší brat sa vracal z poľa a opýtal sa, čo sa to deje. Jeden zo sluhov mu povedal, že sa vrátil mladší brat a je úplne bez peňazí. Starší brat sa k nemu rozbehol a spolu s otcom mu dali riadnu nakladačku. Nech si zapamätá, že domov sa bez peňazí nechodí..!“

KE
Bratia a sestry, Pán Ježiš nám dnes chce povedať niečo iné. Chce, aby sme vedeli, že Boh nás má rád všetkých. Bezpodmienečne a aj s našimi chybami.

DI
Evanjelista sv. Lukáš, nám majstrovským spôsobom predkladá učenie Ježiša Krista. Vieme, že Lukáš písal svoje Evanjelium a aj Skutky apoštolov pre potreby kresťanov pochádzajúcich nie zo židovstva. Jeho poslucháčmi boli hlavne Gréci, ktorých ku kresťanstvu priviedli misijné cesty apoštola Pavla. Dobrá zvesť o Kristovi sa najskôr podávala len ústne, kázaním. Až neskôr, okolo roku 60 začali vznikať prvé evanjeliá, ktoré chceli zachytiť Ježišov život a jeho učenie.
Keďže Lukášove komunity nepoznali celú židovskú kultúru, musel ju niekedy Lukáš opísať trochu podrobnejšie. Ale Lukáš bol aj dobrým učiteľom a vedel, že ľudia si najlepšie zapamätajú príklady, ktoré poznajú z vlastného života. Vtedajší kresťania veľmi dobre poznali farizejov a aj zákonníkov, pretože kresťanské komunity žili zväčša v blízkosti židovských synagóg. Aj Lukášovi veriaci mali svoje skúsenosti s vtedajšími vodcami židovských obcí. Keďže židovskí obchodníci mali vtedy i v gréckom svete veľký vplyv, snažili sa kresťanov rôznymi spôsobmi prenasledovať a postupne vytláčať. Považovali ich za sektárov a podľa toho s kresťanmi aj zaobchádzali.
Lukášovo podobenstvo o márnotratnom synovi je odozvou tejto nepriaznivej situácie. Ježiš v ňom odpovedá na vyčítavé poznámky farizejov o tom, že chodí a jedáva s hriešnikmi. Farizeji sa totiž považovali za „čistú triedu“, vytvorili si veľa pravidiel, ktoré ich mali uchrániť od nečistoty. Nečistotu si mylne zamieňali s hriechom. Jedným z týchto pravidiel bol i zákaz stretávania sa s hriešnikmi, cudzincami a pohanmi. A ako vieme, Ježiš sa s nimi stretáva, pomáhal im a často ich dával i za príklad, pretože on vedel, čo je hriech a prišiel preto, aby nad hriechom zvíťazil. Aby ľudí uzdravil od hriechu. A to sa dalo len tak, že sa s nimi stretával. Veď sám povedal, že : Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Farizeji ho preto nenávideli.
Ježiš sa im to snažil vysvetliť. Mladší syn, ktorý sa dopustil veľkej zrady na otcovi a aj na svojom bratovi sú vlastne všetky tie národy a tí ľudia, ktorí sa dobrovoľne vzdialili od pravého Boha. Boh ich obdaril mnohými darmi, ale oni ich nedokázali správne použiť. Keď postupne zistili, že urobili veľkú chybu, že sa vzdialili od pravého Boha – otca všetkého stvorenstva, s veľkou ľútosťou sa vracajú naspäť k otcovi a ten ich s láskou prijíma. Je to vlastne celé ľudstvo po páde Adama.
Starší syn, to je „pravý Izrael“. Tak sa totiž zvykli nazývať i Farizeji. Oni sa od otca fyzicky nevzdialili, ale sami si medzi sebou a Bohom vybudovali vysoký múr, ktorý im bránil v prístupe k Otcovej – Božej milosrdnej láske. Pravú vieru zamenili za vypočítavosť a mysleli si, že sami, svojimi silami prinútia Boha, aby plnil to, čo oni chcú.
Podstatné je ale to, že Otec neodvrhol ani mladšieho, ale ani staršieho syna. Zatiaľ čo na jedného milosrdne čakal, druhému sa trpezlivo venoval a dovolil mu bývať vo svojom dome.

PAR
A toto je bratia a sestry príklad i pre nás. Do našich životov. Žijeme v čase pôstu. Toho liturgického, kedy sa pripravujeme na úprimné prežitie Veľkej noci. Ale i v dobe, ktorá si vyžaduje a veľmi potrebuje náš pôst. Pôst je časom vnútorného očistenia a ľútosti nad hriechmi. Je to čas milosrdenstva a milosti. Boh nám ponúka milosť – pomoc - aby sme dokonale spoznali svoje vnútro, oľutovali a odvrátili sa od svojich hriechov, aby nám mohol odpustiť a darovať ďalšiu silu v ceste za ním. Potrebujú nás naši priatelia, potrebuje nás naša rodina, okolie... Je čas zamyslieť sa nad sebou.
Márnotratný syn, závistlivý brat, ale aj milosrdný otec žije v každom z nás. Všetci to poznáme z vlastného života. Často sa sami správame ako nedospelý mladší brat, ktorý nedbá na dobro zvyšku rodiny a ide si slepo za svojím egoizmom. Vtedy je dôležité, aby nám niekto otvoril oči a pomohol sa vrátiť k otcovi. To nikdy nebýva ľahké. Stáva sa i to, že namiesto radosti z návratu brata – sestry, pocítime hnev a závisť. Povieme si: „Tento tu má byť? Veď doteraz žil tak – a tak , a čo všetko má ešte za ušami...!“ Pre našu spásu je ale potrebný postoj milosrdného Otca. Ten miluje celú svoju rodinu a teší sa z návratu stratených rovnako ako z uzdravenia závistlivých synov a dcér.

MY
Ale k tomu, aby sme dokázali prijať uzdravenie nášho vnútra, našich rodín i vzťahov medzi sebou navzájom, potrebujeme Božiu pomoc, pretože sami sme prislabí, aby sme na svojom živote dokázali čokoľvek zmeniť. Vložme naše túžby do modlitby a prosme spolu :

ADE
Pane, si naším Otcom a našou jedinou záchranou je tvoja láska. Potrebujeme ťa my i naše rodiny. Prijmi nás prosíme späť do svojho náručia a nám daj silu odpúšťať všetkým, ktorí nás ranili.
Modlime sa: Odstráň z nášho srdca závisť a nahraď ju milosrdenstvom a radosťou, aby sme už dnes mohli okúsiť nebo medzi bratmi a sestrami.

Amen.