Tretia pôstna nedeľa

Právom od nás Boh žiada konať pokánie.

AI
Nie je úsmevné, ako si často nahovárame, že sme dokonalí? Prečo sa staráme do vecí a udalosti, do ktorých nás nič nie je? Ak sa staráme, je to pre naše dobro, spásu?

Poznám človeka, ktorý sa vie modliť aj pri počúvaní večerného spravodajstva. Tam často odznieva nezdravá a falošná kritika, a on odprosuje Boha za politikov, redaktorov spravodajstva, za mnohých ľudí, ktorí šíria okolo seba pod zdanlivou pravdou, spravodlivosťou, hriech.
Pôstna doba je čas, aby sme robili pokánie. Prečo? Že nie je aktuálne, či moderné?

KE
Ježiš aj nám hovorí: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete“ (Lk 13,5).

DI
Stať z Evanjelia sv. Lukáša, ktorú sme počuli, nám predstavuje Ježišov komentár k dvom historickým faktom. Prvým z nich je povstanie niekoľkých Galilejčanov, ktoré bolo krvavo potlačené Pilátom. Druhým je zrútenie veže, ktoré malo za následok osemnásť obetí. Dve tragické, avšak rozdielne udalosti: jedna spôsobená človekom, tá druhá bola nehoda. Podľa vtedajšieho myslenia bol ľud presvedčený, že nešťastie postihlo obete kvôli nejakej ich veľkej vine. Ježiš, naopak, hovorí: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania...? Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?“ (Lk 13,2-4)? V oboch prípadoch uzatvára: „Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete“ (Lk 13,3.5). Hľa, záver, ku ktorému chce Ježiš priviesť svojich poslucháčov: nevyhnutnosť obrátenia. Nepredkladá ho v poučkách morálky, ale veľmi reálne, ako jedinú vhodnú odpoveď na udalosti, ktoré privádzajú do krízy ľudské istoty. Skutočná múdrosť spočíva predovšetkým vo vedomí nedokonalosti existencie a v prijatí postoja zodpovednosti: konať pokánie a zlepšovať svoj život. Toto je múdrosť, ktorá je najúčinnejšou odpoveďou na zlo na každej úrovni, či už medziľudskej, spoločenskej alebo medzinárodnej. Kristus pozýva odpovedať na zlo predovšetkým precíznym spytovaním si svedomia a snahou o očistenie vlastného života. Inak zahynieme, zahynieme všetci tým istým spôsobom. Vskutku, osoby a spoločnosti, ktoré o sebe nikdy nepochybujú, majú jediný konečný osud - zánik. Obrátenie, naopak, napriek tomu, že nás neochraňuje od problémov a nešťastí, nám dovoľuje čeliť im odlišným spôsobom. Predovšetkým pomáha predchádzať zlu potláčaním určitých jeho hrozieb. A v každom prípade dovoľuje víťaziť dobru nad zlom, aj keď nie vždy na úrovni reálnych udalostí, ktoré niekedy nezávisia od našej vôle, ale predsa len vždy na duchovnej úrovni. Dôležité je zapamätať si, že obrátenie víťazí nad zlom v jeho príčine, ktorou je hriech, aj keď nie vždy sa dokáže vyhnúť jeho následkom.

PAR
Prosme najsvätejšiu Máriu, aby nás sprevádzala a podporovalo v pôstnom putovaní, aby pomohla každému kresťanovi znovu objaviť veľkosť, ba priam by som povedal, krásu obrátenia. Nech nám pomôže pochopiť, že konať pokánie a napraviť svoje správanie, nie je jednoduchým moralizmom, ale najúčinnejšou cestou k zlepšeniu seba a spoločnosti. Vyjadruje to veľmi dobre tento múdry výrok: „Zapáliť zápalku je hodnotnejšie ako preklínať temnotu“.

MY
Možno sa pýtať, prečo Boh hneď nereaguje na zlo človeka, prečo hneď netrestá tých, čo páchajú hriech? Odpoveď je jasná. Boh miluje hriešnika a chce, aby človek opustil svoj hriech. Boh rešpektuje slobodu človeka. Boh však trestá, ak nie na zemi, tak po smrti isto, pretože je spravodlivým Bohom. Raz sa žiaden hriešnik nebude môcť vyhovárať, že nemal čas vrátiť sa, keď poblúdil.

Vzdelávací program v televízii predstavoval sopky. Zaujalo ma delenie sopiek na aktívne, spiace a mŕtve. Aktívne môžu v ktorýkoľvek čas vychŕliť vriacu lávu. Mŕtve už nikdy chŕliť nebudú a ich čas sa pominul. Spiace sopky sú nateraz nečinné, odpočívajúce, ale musia byť pod kontrolou. Ich aktivita sa môže prejaviť aj po rokoch nečinnosti.
Vtedy som si spomenul na náš kresťanský postoj k hriechu, je tiež trojaký. Ježiš nás varuje pred aktivitou k hriechu. Kto nie je priateľ Boha, kypí a je schopný v ktorúkoľvek dobu urážať Boha, blížneho i seba. Nie je schopný prinášať ovocie, je stromom bez ovocia. Duše mŕtve hriechu, chránia sa akéhokoľvek zla a utekajú pred akýmkoľvek hriechom. Ich život sa mení na záhradu, kde stromy rodia ovocie. Boh ich požehnáva. Spiace duše okamžite nepáchajú hriech. Musia však bdieť, aby sa neprebudili k hriechom, pretože pokušení je veľa. Záhradník bdie nad sadom, vinicou, aby jej nik neuškodil.

Do ktorej skupiny patríme? Uvedomujeme si, že nás Boh miluje. Očakáva od nás spoluprácu na diele spásy. Zaangažovanie sa nielen v čase pôstu. Chrániť sa od každého vedome a dobrovoľne spáchaného hriechu, je Ježišova výzva, na ktorú očakáva od každého odpoveď. Je to vlastne návrat k hodnotám, prečo sme boli Bohom Otcom stvorení, Ježišom vykúpení a Duchom Svätým posväcovaní.

ADE
Zablúdiť je ľudské, ale vrátiť sa je hrdinské. Vypozorovať čím skôr svoj nesprávny smer. Bohu milé je zanechať hriech a vykročiť na cestu spásy. Pôst je čas rozhodnúť sa prestať blúdiť, vrátiť sa na cestu bezpečnú, istú, cestu ktorá vedie k Bohu.

Amen.