Nanebovstúpenie Pána

Radosť z viery sa prejavuje rôznym spôsobom a je to zároveň originálne svedectvo neba.

Aj vy sledujete v televízii zábavný program „Aj múdry schybí“? Ako je to s výberom odpovedí, to nie je náš problém. Teraz sa pýtajme samy seba: Ako by sme odpovedali, keby sme mali niečo povedať o nebi? Nevyvolalo by to smiech? Zaiste. Ale aj vážne zamyslenie. Iste by sa našli takí, čo by prstom, ukazujúc k oblohe, hovorili, že tam je nebo. Ale správne vychované dieťa ukáže na svoje srdiečko, že tam je nebo. Sú aj takí, čo by povedali, že radi by sa dostali do neba, ale ešte nie dnes. Iní, najmä tí, čo trpia a žijú v priateľstve s Bohom, túžia čo najskôr prísť do neba. Pre iných nebo je rozprávka a iní si zodpovedne a verne plnia svoje povinnosti a očakávajú od Boha odmenu v nebi. Sú aj takí, čo nebo nechajú vtáčikom a hviezdam. Iný pri pohľade na hviezdnatú oblohu či pohľad na škovránka vo výške prežíva zároveň blízkosť neba a jeho radosť. Sú zaiste aj takí, čo filozofujú o nebi, kde bude všetkého nadostač a neuvedomujú si slová o nebi: „... ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9). Jedni sa už na zemi na nebo tešia, ktoré ich čaká po smrti, iní radšej dávajú prednosť nebu na zemi a nezaujíma ich, čo bude po smrti. Stáva sa, že počas života si na Boha nespomenuli a keď prichádza staroba a choroba, blíži sa koniec života, mení svoje zmýšľanie, postoj i názor. To je ešte ten lepší prípad. Čo však ten, čo sa v hodine smrti rúha Bohu? Aký život, taká smrť? Boh je spravodlivý Sudca.

Pri svojom nanebovstúpení Ježiš povedal: „Vy ste toho svedkami“ (Lk 24,48).

Dnešný úryvok z evanjelia je z konca Evanjelia podľa sv. Lukáša, ktorý je autorom aj knihy Skutky apoštolov. Sv. Lukáš rozpráva o nanebovstúpení Pána Ježiša. Ježiš učeníkov vyviedol z Jeruzalema až do Betánie. Tam sa s apoštolmi rozlúčil. Zodvihol ruky a požehnal ich. „Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba“ (Lk 24,50-51). „Pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1,9). Je to iný odchod Ježiša od apoštolov, na aký si zvykli po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď Ježiš prichádzal a odchádzal. Na tento odchod apoštolov Ježiš pripravoval. Po zmŕtvychvstaní apoštoli dostavajú nové príkazy a poverenia, ktorým by pred Ježišovou smrťou nerozumeli. Aj pred konečným odchodom k Otcovi ešte mnohému nerozumejú. Ešte na nich nezostúpil Duch Svätý, ktorého im prisľúbil, že pošle od Otca. Ale už vtedy sa Ježiš postaral o apoštolov, keď hľadeli k nebu. „Zastali pri nich dvaja mužovia v bielom a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1,10-11). Na tieto slová apoštoli odpovedajú svojím životom. „S veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha“ (Lk 24,53).

Ježišovmu nanebovstúpeniu muselo predísť, ako to sám povedal, „... že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 24,46). To preto, aby si každý človek, čo sa stretne s učením Krista uvedomil význam Kristovej smrti ku spáse. O rozšírenie učenia Pána Ježiša má sa postarať každý, kto uverí v poslanie Krista. V tom je stále aktuálny význam Kristových slov: „Vy ste toho svedkami“ (Lk 24,48). Apoštoli splnili svoje poslanie svedkov. Korunným svedkom je však sám Boh, jeho Duch Svätý, ktorý používa ľudské slovo, aby ich obdaroval Božími milosťami a darmi. Apoštoli sa vrátia do Jeruzalema s radosťou. Uverili slovám Krista. Ježiš viackrát hovoril o svojom Kráľovstve. Apoštoli po zoslaní Ducha Svätého pochopili to, o čo súperili nesprávne medzi sebou, keď túžili zaujať miesta v Ježišovom kráľovstve po jeho pravici a ľavici.

Čo je to vlastne nebo? Stretávame sa s nesprávnymi názormi, že v nebi sa budeme len modliť. Nebo je len pre vyvolených. Väčšinou s iróniou a výsmechom je predstavované nebo, Boh, svätci a anjeli. Vieme, že nebo nie je len naše zloženie rúk, sklopené oči, vážne až smutné tváre, nuda... Aké je skutočne nebo, o ktorom hovorí Ježiš? On hovorí o nebi v spojení s Otcom, ktorý je láska. Otec pripravil tým, ktorí vytrvajú v dobrom, príbytok lásky, šťastia, o čom jazyk, rozum, srdce človeka si nedokáže a nemôže predstaviť. Zamyslime sa, ako slepému vysvetliť farby, hluchému zvuk detského smiechu, spev škovránka alebo hlas vyznania lásky?
Kto by chcel podať vyčerpávajúci opis neba, podobal by sa tomu, o ktorom hovorí Herakles. Viete, čo urobil? Chcel predať svoj nádherný palác, a preto zobral z neho jeden kameň a volal na ľudí: „Chcete kúpiť môj palác? Toto je jeho obraz!“ A ukázal im len jeden vzácny drahý kameň z paláca.
Ježiš nám zanechal niekoľko symbolov, porovnaní a obrazov. Napríklad podobenstvo o svadbe kráľovho syna. Čo vyvoláva v našich srdciach a mysliach svadba? Taktiež opis nebeského Jeruzalema u sv. Jána apoštola nás preniká úžasnou myšlienkou na večnosť v blízkosti Boha. Koľko krásy sme videli na zemi a v nebi budeme vidieť Boha z tváre do tváre (porov. Zjv 22,4). Na inom mieste si pripomíname: „... budeme vidieť takého, aký je...“ (1 Jn 3,2). Ježiš sám hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8). Ako rozumieť videniu Boha? V Písme to znamená nie iba rozumové poznanie, kontemplatívne, čo sa dá uskutočniť v prirodzenom živote, znamená život v prítomnosti kohosi. Obyčajný človek veľmi zriedka videl svojho panovníka, a ak, tak z diaľky. Iba tí najbližší, ktorí s ním stolovali, videli ho skutočne. Vidieť Boha chápeme nielen ako intelektuálne poznanie, ale večnú a bez konca trvajúca prítomnosť s Bohom. Byť v neustálom, viac ako prirodzenom osobnom kontakte s Bohom, anjelmi a svätými. V nebi už sa nebude ženiť ani vydávať (porov. Mt 22,30).

Šťastie neba chápeme aj ako radosť z pekných diel Božích, z víťazstva pravdy a lásky v našom živote i živote druhých. Nebo je odmena a koruna života, a preto aj ovocia života na zemi, keď si to človek za svoj život zaslúžil. Nebo je radosť z víťazstva nad hriechom. To znamená, že v nebi budú aj stupne slávy a radosti. Každý dostane spravodlivú odmenu podľa zásluh a nikto nikomu nebude závidieť. Každý obsiahne šťastie jemu primerané. Nebo je svet lásky. A do tohoto sveta vstupujeme už tu na zemi, už dnes, svojím životom, vzťahom k tomu, ako milujeme Boha, svojho blížneho a seba. Nebo začína dnes. Už dnes rozhodujeme o nebi. Ako spolupracujeme s milosťami, darmi, ktoré nám dáva Boh? Boh – naša odmena, náš cieľ, dnes nám žehná a naša odpoveď na jeho dary stáva sa vstupenkou.
Dnes na Slávnosť nanebovstúpenia Pána si uvedomujeme, že naším cieľom nie je naša zem. Život na zemi je len etapa, na konci ktorej nás očakáva dom Otca. Nebo je skutočne naša vlasť. Sme pozývaní samým Bohom. Tam je Boh, naše opravdivé šťastie a odmena. Život na zemi sa raz musí skončiť. Pretože zem je taktiež stvorenie Božie a Boh je večný. A rovnako je potrebné si pripomenúť, že sme sami strojcami svojej večnosti, šťastia, ale i zavrhnutia.
Starenka zomiera. Denne sa modlí celý svätý ruženec. Kňaz sa jej pýta, ktorý desiatok sa najradšej modlí. „Ktorý do neba vstúpil, a: Ktorý ťa, Panna, do neba vzal.“ „Prečo?“ „ Lebo už vopred sa teším, keď ich tu ja na zemi oslavujem, že dovolia mi v tom pokračovať aj v nebeskej sláve. Verím, že to zhliadnem a budem s nimi v nebeskej sláve to prežívať.“
Predstavme si, že stojíte pri postieľke malého dieťaťa. Čo poviete na jeho tváričku? Hovorí sa, že v očiach takýchto detí je vidieť nebo. A viete si predstaviť takéto dieťa zomierať? Poznám ženu, ktorej zomrelo niekoľko takýchto nevinných detí. Ona vie povedať, že vtedy to bola úžasná bolesť v srdci. Dnes ich však denne vzýva a prosí o pomoc pre svoje už dospelé deti, manžela i seba.

Myšlienka na odchádzajúceho Krista k Otcovi nech v nás vyvolá ešte väčšiu túžbu a snahu pracovať v tomto živote pre večný život. Keď vieme správne pristupovať k hodnotám tohoto sveta, tým viac chceme zodpovedne a čestne pristupovať k večným hodnotám.

My nie sme tu pre zábavu nerozumných. Mohli sme sa aj pomýliť v doterajšom živote, ale chceme veci napraviť. Boh je spravodlivý. Preto už na zemi máme žiť ako v predsieni neba. Byť priateľmi Boha. Milovať pravdu, žiť v láske, stáť na strane spravodlivosti.

Amen.