Nanebovstúpenie Pána

Usilujme sa byť s Ježišom šťastní.

AI
Položme si otázku: Prežívame vo svojom živote radosť? A v čom táto radosť spočíva? Dnešné evanjelium nás pozýva hlbšie sa zamyslieť nad otázkou radosti v živote človeka. Ponúka nám zároveň i odpovede, v čom je jeho hodnota a kde ho máme hľadať.

KE
Počuli sme ako Ježiš vyviedol učeníkov z Jeruzalema do Betánie, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátil do Jeruzalema(porov. Lk 24, 50-52).

DI
Evanjelista Lukáš dáva do popredia veľkú radosť, ktorá je charakteristická u apoštolov po Ježišovom nanebovstúpení. Avšak učeníci najprv nepochopili, že umučenie vedie ku zmŕtvychvstaniu. Ba umučenie natoľko zničilo ich nádej, veď hovoria „...a my sme dúfali..“ (Lk 24,21), že sa neodvážia oddať radosti, ktorá ich zaplavuje po Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Ježiš toto všetko pozná, preto ich berie do Betánie. Aké boli asi ich pocity, keď za ním kráčali? Čo sa asi premietalo v ich myšlienkach? Určite boli z udalostí posledných dní ešte zmätení, nechápaví a ťarbaví srdcom, ako ich aj sám raz na to upozornil. Do Ježiša vkladali veľkú nádej. Očakávali, že ako Mesiáš oslobodí vyvolený národ z pod nadvlády Rimanov. Také bolo totiž vtedajšie chápanie mesiáša. Čakali, že bude zvrchovaným vládcom, panovníkom. No ich predstavy sa rúcajú, keď ten, ktorý premenil vodu na víno, rozmnožil chleby, uzdravoval chorých a vyháňal zlých duchov, nakoniec zomrel ako posledný zločinec. Všetka ich nádej ostala zapečatená kameňom.
A teraz kráča pred nimi. Majú strach uveriť a ten v nich ničí radosť, ktorá pramení zo zmŕtvychvstania. Ježiš však pozná ich myšlienky a nenecháva ich, aby blúdili v temnotách nechápania. Vyvádza ich na svetlo, keď hovorí: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami“ (porov. Lk 24,46-48).
Tu im otvoril myseľ a oni porozumeli Písmu (porov. Lk 24, 45). V tomto momente padajú z ich srdca reťaze, ktoré ich spútavali a pocítia veľkú radosť (porov. Lk 24,52), ktorú im nikto a nič nemôže vziať. Ani bieda, ani úzkosť, ani prenasledovanie.

PAR
Aká je naša radosť zo zmŕtvychvstalého Krista? Nepodobáme sa i my apoštolom, keď našu radosť ubíja strach? Strach, že budeme pre vieru odmietnutí, nepochopení, zosmiešnení. Strach, ktorý nám bráni zastať sa nespravodlivo súdených. Strach, vďaka ktorému sa radšej prikloníme ku zlu, tým že mlčíme, akoby sme mali svedčiť o pravde.
Tak ako vtedy apoštolom, tak i nám dnes sa Kristus prihovára: „Nebojte sa, pošlem vám potešiteľa zhora.“ Apoštoli uverili a ich srdce naplnila veľká radosť. Nasledujme ich príklad. Otvorme svoje srdcia pre pôsobenie Božieho Ducha, ktorý je zárukou pravej a nekončiacej radosti. Radosti, ktorá nie je uzavretá sama v sebe, ale expanduje do sveta. Vyviera zo srdca človeka a jej prameňom je samotný Ježiš. Ozajstná radosť je dielom Ducha Svätého, ktorý pôsobí v chráme ľudského tela.

MY
Túto pravdu pochopil aj mladík, ktorý sa vo svojej mladíckej nerozvážnosti domnieval, že v živote na neho čaká len šťastie a radosť. Aby vyvrátil vážne námietky svojho otca, dal si zvonku k svojej izbe upevniť zvonček a od neho povrázok do svojej izby. Prehlásil, že vždy, keď sa bude cítiť šťastný, na tento zvonček zazvoní. Dni sa míňali, ale zvonček stále nezvonil. Vždy, keď už-už chcel zazvoniť, spomenul si na niečo, čo mu jeho radosť pokazilo. Raz chcel však naozaj zazvoniť, v tom však vošiel sluha a hlásil, že ho zradil priateľ. Inokedy chcel zazvoniť, keď sa domnieval, že dosiahol opätovanú lásku, ale tu mu bolo hlásené, že sa mu láska spreneverila. Chcel zazvoniť, keď si spomenul na svoj veľký majetok, ale v tom mu bolo oznámené, že jeho majetok ľahol popolom. Tak ubiehal celý život, v ktorom nezazvonil ani raz. Vo svojej starobe ochorel a jeho príbuzní sa ponáhľali k nemu a modlili sa za neho. Umierajúci požiadal kňaza o spoveď a sviatosti umierajúcich. Keď sa tak stalo, usmial sa a s nasadením posledných síl uchopil povrázok a zazvonil. Potom klesol mŕtvy na lôžko.

Na tomto príklade vidíme, že ozajstná radosť nespočíva vo veciach tohto sveta, ale vychádza z čistého srdca plného Ducha Svätého. Len Boh dáva pravú radosť, veľkú a trvalú. Pokiaľ si neobľúbime čisté duševné radosti, nebudeme naozaj šťastní.

ADE
Na začiatku sme si spoločne položili otázku: v čom nachádzame šťastie a či je toto naše šťastie hodnotné? Každý si musíme odpovedať sám za seba. Teraz však máme možnosť prehodnotiť naše šťastie, našu radosť... Sv. Augustín hovorí: „Dnes náš Pán Ježiš Kristus vystúpil do neba. Nech s ním vystúpi aj naše srdce.“ Toto je naše šťastie, toto je naša pravá radosť.

Amen.