Nanebovstúpenie Pána

Ježiš odchádza k Otcovi, pripraviť nám miesto.

AI
Každý jeden z nás určite zažil rozlúčku s niekým, koho sme na tomto svete mali veľmi radi. Odprevadili sme ho na poslednej ceste a v kresťanskej nádeji veríme, že sa zasa spolu stretneme v nebi. Podobné lúčenie prežívali aj apoštoli, keď videli Ježiša od nich odchádzať. No oni vedeli, že im ide pripraviť miesto.

KE
Evanjelium dnešnej sv. omše nám predstavuje Ježiša ako sa vznáša do neba a odchádza k Otcovi. Približuje nám postoj apoštolov a ich radosť z naplnenia Majstrovho víťazstva: „Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Apoštoli sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24,51-52).

DI
Lukáš vo svojom evanjeliu poukazuje na Ježišovo posledné gesto: požehnanie apoštolov! Po štyridsiatich dňoch, ktoré strávili v Jeho spoločnosti, mohli svedčiť o tom, čo videli a počuli. Duch Svätý ich mal posilniť v Kristovej náuke a priviesť k plnej Pravde. Ježiš posilňuje ich vieru, poúča ich, že moc ktorú dostanú, pochádza od Boha. Oni sú tí, ktorí majú pokračovať v Kristovom diele. Majú Jeho požehnanie. Ježišov život sa na tejto zemi nekončí smrťou na kríži, ale nanebovstúpením. Je to posledné tajomstvo Jeho života na tejto zemi. Je to tajomstvo vykúpenia, ktoré spolu s Jeho umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním vytvára veľkonočné tajomstvo. Patrilo sa, aby tí, ktorí videli Krista umierať, boli aj svedkami Jeho povýšenia. Preto sa apoštoli do Jeruzalema vracajú „s veľkou radosťou“ (Lk 24,52). Ježiš je v nebi vo svojom oslávenom tele, so znakmi svojej vykupiteľskej obety (porov Zjv 5,6) a s ranami po svojom umučení. On nás tam očakáva. S apoštolom Pavlom si buďme vedomí skutočnosti o našej vlasti, on hovorí: „Veď vaša vlasť je v nebi“ (Flp 3,20). Nanebovstúpenie vlieva veľkú nádej všetkým veriacim, ale najmä tým, ktorí na zemi prežívajú ťažký životný kríž. Lebo, ak majú účasť na Kristovom utrpení, budú mať účasť aj na Jeho oslávení.
Cieľ Ježišových zjavení je splnený. Dni Jeho požehnaného, pozemského účinkovania sa uzatvorili. Začína sa čas Jeho neviditeľného pôsobenia vo svete, až do chvíle, kým nepríde v sláve. Začína sa veľké poslanie Cirkvi. Ježiš žije ďalej a jedná v Cirkvi mocou a silou svojho Ducha. V tom sa napĺňa Jeho prísľub, že bude s nami po všetky dni. Pán presvedčil apoštolov svojím slovom „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). A oni všade cítili Jeho prítomnosť. Boh už ústami proroka Izaiáša predpovedal narodenie Ježiša. Nazval ho menom Emanuel (porov. Iz 7,14), čo v preklade znamená „Boh s nami“ ( Mt 1,23).
Starozákonný ľud mal veľmi silné vedomie toho, že Boh Izraela je s nimi, že sa o nich stará, ochraňuje a požehnáva ich. Dôkazom toho bol pre nich Exodus – východ Izraelitov z Egypta, predovšetkým prechod cez Červené more. Boh oslobodzuje svoj ľud z neúprosnej situácie otroctva.

PAR
Sviatok nanebovstúpenia Pána sústreďuje našu pozornosť na nebo. Mnohí z nás pozrú pri slove nebo smerom na hor. Čo je nebo? Kde je? Mnoho nezodpovedaných otázok. Sme ľudia a svojím človečenstvom nedokážeme túto skutočnosť pochopiť. Pohľad hore je akýmsi symbolickým vyjadrením miesta, kde prebýva Boh. Myslím si, že to nie je pre nás dôležité. Hľadať a špekulovať nad miestom, kde prebýva Boh. Vo Svätom Písme jasne čítame: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ Ježiš odchádza k Otcovi, odchádza do neba, do nebeského kráľovstva! Božie kráľovstvo je medzi nami. Teda, Ježiš je tu, je s nami. Prítomný v každom jednom z nás, v každom dni a pri každej činnosti. Sme si toho vedomí? Uvedomujeme si túto veľkú pravdu? On od nás odišiel v oslávenom tele, ale prebýva s nami ako Duch. A tajomne je prítomný pod spôsobom chleba a vína v najsvätejšej Eucharistii, v Božom Slove.
Pýtate sa, ako sa nanebovstúpenie udialo? To pre nás nie je najdôležitejšie! Dôležité je vedieť, čo sa stalo a čo z toho pre nás vyplýva. Dnešný sviatok nám vlieva nádej! Náš život je často poznačený rôznymi skúškami a trápením. No buďme si vedomí, že keď s Kristom prežívame chudobu Betlehema, pot tváre Nazareta a utrpenie Kalvárie, budeme s Kristom prežívať i naše oslávenie.
Apoštoli sa vrátili do Jeruzalema s veľkou radosťou. Aj my sme na ceste do nebeského Jeruzalema. Ak prijmeme Boha do nášho života, pôjde sa nám ľahšie! Snažme sa o to. Nech svojimi skutkami dosvedčujeme to, že Ježiš je ten, komu patríme a že je naším Majstrom. On nás nikdy nenechá samých. Je na nás nakoľko Ho chceme pustiť do nášho života. Naše kríže sa nám budú niesť ľahšie.

MY
Boh nám pomáha. Nesie nás svojimi rukami. Možno sa nám zdá, že často sme sami, opustení a bezradní, no práve vtedy je nám Ježiš najbližšie!

Starší muž mal takýto sen: Snívalo sa mu, že sa prechádza s Ježišom po pláži. Na nebi sa objavovali scény zo života starca, na piesku stopy nôh. Všimol si, že to neboli vždy stopy dvoch osôb. Zistil, že práve v najťažších časoch bolo vidieť v piesku len jeden pár stôp. Preto sa obrátil s výčitkou na Ježiša, že prečo ho nechal samého, keď to najviac potreboval. Predsa mu sľúbil, že bude s ním po všetky dni jeho života. Ježiš mu odpovedal takto: „Priateľ môj, nikdy som ťa neopustil. Vtedy, keď ti bolo najťažšie a sú viditeľné len jedny stopy, to boli časy, keď som ti bol najbližšie. Vtedy som ťa niesol na pleciach.“

Ježiš je stále s nami. Je to nepopierateľná pravda! Aj vtedy, keď si myslíme, že na nás zabudol, že nám nepomáha. On je tu! Len my sa musíme uskromniť, stiahnuť zo scény, vystúpiť zo svojho „ja“ a vnímať Jeho dotyk a nechať sa viesť Božím Duchom! Nebude to jednoduché. Boh nie je automat, do ktorého keď vložíme mince, vypadne nám čokoláda. Boh od nás žiada našu vernosť a presvedčenie o Jeho láske. Apoštoli boli presvedčení o prísľube pomoci, ktorý dostali skrze Ježišovo požehnanie. Ježiš odišiel, telesne medzi nami nie je prítomný, ale existuje ako bohočlovek v tajomstve Najsvätejšej Trojice.

Jeden muž tak, ako každý iný mesiac, šiel k holičovi. Začali spolu hovoriť o mnohých veciach. A zrazu, okrem iného, začali spolu hovoriť aj o Bohu. Holič povedal: „Viete, ja neverím, že Boh existuje.“ „Prečo si to myslíte?“ Opýtal sa klient. „Je to veľmi jednoduché. Stačí vyjsť na ulicu, aby som sa presvedčil, že Boh neexistuje. Keby bol Boh, myslíte si, že by bolo toľko chorých, existovali by opustené deti? Keby bol Boh, neexistovali by utrpenie, bolesť... , jednoducho si nemôžem predstaviť Boha, ktorý to všetko dovolí.“ Klient sa zamyslel, chcel niečo povedať, ale rezignoval. Nechcel vyvolať nepotrebnú diskusiu. Keď holič dostrihal, klient zaplatil a odišiel. A v tom momente uvidel na ulici človeka s dlhými zanedbanými fúzmi a vlasmi. Vyzeralo to, že už dlhšiu dobu jeho vlasy a fúzy nevideli holiča. Bol zanedbaný a špinavý. Vtedy sa klient vrátil a povedal: „Viete čo, holiči, nie sú!“ „Veľmi smiešne!? Ako to, že nie sú? Ja som jeden z nich!“ „Nie!“ Odporoval klient! „Holiči neexistujú! Keby existovali, nebolo by toľko ľudí s dlhými fúzami a vlasmi, ako ten na ulici.“ „Ale niééé! Holiči existujú, to len ľudia nás nehľadajú. Z vlastnej vôle!“ „No práve!“ Povedal klient.

Presne tak. Boh existuje, len ľudia ho nehľadajú! A robia to z vlastnej vôle. Preto je toľko utrpenia a bolesti vo svete.
Nakoľko stojíme o Božiu pomoc? Hľadáme Boha? Vieme sa tešiť a radovať z Jeho požehnania, ako apoštoli v dnešnom evanjeliu? Ježiš ich požehnal a požehnáva aj nás! Len si musíme byť toho vedomí, hľadať Boha a upevňovať svoju vôľu!

ADE
Privítanie a lúčenie! Je to bežné v našich každodenných životoch. Vítame dieťa v rodine, nových žiakov v škole, v zamestnaní. Radujeme sa z toho a napĺňa nás to nádejou na lepšiu budúcnosť. Lúčenie je už ťažšie. Často krát padnú aj slzy. Vieme, že to takto musí byť. Zároveň vieme, že každé lúčenie je len do času! Apoštoli sa lúčia s Ježišom, vedia, že musí odísť. Ide im pripraviť miesto! To napĺňa ich srdcia radosťou!
Ježiš aj nám pripravil miesto u nebeského Otca a ukázal, kde sa má upierať naša nádej. Všetkým vám, i sebe vyprosujem milosť, aby naša cesta do nebeského Jeruzalema bola podobná ceste apoštolov; aby sme kráčali v ústrety Bohu s veľkou radosťou.

Amen.