Nanebovstúpenie Pána

Ježiš chce našu spoločnosť vo svojom kráľovstve v nebi.

AI
Čo všetko si ľudia predstavujú pod slovom „nebo“? Najčastejšie ničnerobenie a pritom mať sa dobre, kde nebude žiadna núdza, život bez choroby a utrpenia, absolútny dostatok všetkého krásneho, dobrého... Na niečo mnohí pri slove „nebo“ zabúdajú. Nebo si musí človek zaslúžiť. Splniť to, čo od každého Boh žiada.

KE
Evanjelista sv. Lukáš, ktorý opisuje rozlúčku Ježiša s učeníkmi pri jeho nanebovstúpení, pripomína slová Ježiša učeníkom: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom... hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami“ (Lk 24,46-48).

DI
Počuli sme už slová: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2 Sol 3,10)? Používame tieto slová ako príslovie, ktorému neprotirečíme. Tieto slová sú v Písme. Sv. Pavol ich píše veriacim do Solúna. Od kresťana a od každého človeka Boh žiada, aby primerane si plnil povinnosti nielen vo vzťahu k hmotným hodnotám, ale aj duchovným. Boh, ktorý je spravodlivý Sudca, bude odmieňať a trestať. Odmena nie je rozprávkové nebo. Cirkev na zemi je predsieň neba. Cirkev putujúca smeruje k Cirkvi oslávenej. Nebo je tam, kde je Ježiš.

PAR
Čo robiť, aby sme boli hodní neba? Život v nebi začína tam, kde na zemi žijeme, tam, kde nám určil Boh. Nebo začína tu. Možno sa seba pýtať, ako plním svoje poslanie určené Bohom? Je mojím pričinením nebo tam, kde žijem? Dá sa to vidieť podľa môjho prístupu k ľuďom a iným hodnotám v okolí. Nevytváram vo svojom okolí opak neba, peklo? Pretože život na zemi je aj predsieň pekla.
Boh nám skrze Ježiša v láske Ducha Svätého daroval už dnes hodnoty, ktoré nás majú pripraviť na večné prebývanie v nebi. Sú to nielen svätá omša, sviatosti, modlitba, Božie slovo, ale všetko, čo Boh stvoril, čím nás obdarúva, aby sme využili na získanie zásluh pre nebo. Každý sám rozhoduje o svojej večnosti.
Kristus je záruka, že ak všetko robíme s Kristom, pre Krista a v Kristovi, jeho nanebovstúpením nás približuje k nebu. Všetko má zmysel, opodstatnenie, keď veríme, že sa naplnia aj slová Ježiša, že nám ide pripraviť miesto a vezme si nás k sebe, aby sme aj my boli tam, kde je on. Je to súčasť dobrej noviny, ktorú Ježiš prišiel ohlásiť svetu, ľuďom dobrej vôle, za ktorých zomrel. Ježiš nás naučil, že smrť je prechod zo života pominuteľného, prirodzeného na zemi k životu vo večnosti, bez konca, bez ďalšieho umierania, utrpenia, lúčenia, strádania, bolesti, únavy, štúdia.
Kristovo nanebovstúpenie je triumf, ktorý je zárukou každému, kto uveril v Krista, Božieho Syna, ako svojho Boha a Pána. Na Kristovo nanebovstúpenie nechceme zabúdať, ale pripomíname si ho ako radostnú nádej.

Je povzbudzujúce, keď na hrobe na pomníku možno čítať slová: „Dovidenia v nebi.“ Keď vieme, že za týmito slovami sa skrýva život kresťana, ktorý nielen slovom, ale aj skutkom žil svoj vzťah lásky k Bohu, blížnym i k sebe samému. Je povzbudivé, keď zomierajúci otec či matka povie deťom a ich rodinám: „Čakám, že budete žiť tak, aby sme sa znovu uvideli v nebi.“

MY
Skutky Apoštolov nám o nanebovstúpení Pána hovoria, že apoštoli „uprene hľadeli k nebu“ za odchádzajúcim Ježišom“ (l,l0). Bolo im ľúto lúčiť sa s ním... Verili však, že bude s nimi aj naďalej prítomný a raz, že sa s ním stretnú, aby s ním boli naveky. Nanebovstúpenie je výzva prehodnotiť svoj vzťah k hodnotám svojho života v pohľade na večnosť. Pretože do neba sa nevstupuje včera, ani zajtra, ale dnes.
Modlitba Apoštolského vyznania viery v slovách: „Vstúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého…“ hovoria, že nie sme opustení a ponechaní sami na seba. Ježiš sa vrátil k Otcovi do prameňa svojho života. Ako Syn – Slovo rodí sa z Otca „pred všetkými vekmi“ a ako Vtelené Slovo začína svoju životnú cestu v lone Panny. Je to životná cesta trpiaceho človeka, ktorá sa premení na krížovú cestu a končí v hrobe, ale iba na chvíľu. Ježiš zvíťazil nad smrťou. Jeho zmŕtvychvstanie pokračuje nanebovstúpením, vstupom do iného sveta, kde už niet bolestí, nárekov či lúčenia. Odišiel k Otcovi, ale my nie sme opustení. Veríme v jeho slová: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov… Idem vám pripraviť miesto… zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 13,2-3) Ak si niekedy máme pri sv. omši viac uvedomiť a prežiť slová „hore srdcia“, tak je to dnes. Naša vlasť je v nebesiach. A preto Ježišove slová: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15) prijímame za svoje.

Počuli ste príslovie: „Horší poturčenec od Turka.“ Pochádza z čias tureckých vojen. Turci brali deti do svojho zajatia, kde ich vychovávali po svojom. Len málokomu sa podarilo získať dieťa späť.
Povesť hovorí o otcovi, ktorý po dlhom hľadaní našiel svojho syna. No prenikla ho veľká bolesť, keď dieťa bolo celkom poturčené a nielen že sa nechcelo s otcom rozprávať, ale ani vrátiť domov. Vyhovovalo mu ako ho Turci vychovávali.

Čo okolo nás, či nie sme my sami obrazne povedané „poturčení“? Je správne, že veríme a žijeme tak, že naša vlasť nie je život prirodzený na zemi, ale že naša vlasť je v nebesiach. Je správne, keď životom dokazujeme, kde je náš cieľ života.

ADE
„Nebo“ je dar za život na zemi, ktorý Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Láska opätuje lásku. Byť Ježišovým bratom znamená kráčať za Ježišom. Sviatok Nanebovstúpenie Pána Ježiša je povzbudenie, memento, výzva pre nás na ceste do reality večnosti.

Amen.