Piata veľkonočná nedeľa

Napodobniť Krista, ktorý láskou a poslušnosťou oslávil Otca.

AI
Koľkí túžia byť slávni? Televízia, šport, politika, ako často sa tu stretáme s túžbou po sláve. Čo je však opravdivá sláva? To, že ma ľudia poznajú? Že sa o mne píše? Či to, že aj po mnohých rokoch po smrti človeka sa naňho nezabúda? Takto slávny je blahej pamäti pápež Ján Pavol II., Matka Tereza, ale aj ľudia typu Stalin a Hitler. A nie sú tí druhí často ešte slávnejší?

KE
Aj Ježiš dnes hovorí o oslávení: „Teraz je oslávený Syn človeka a Boh je oslávený v ňom“ (Jn 13,31).

DI
V prítomnom veľkonočnom čase téma oslávenia Krista nie je divná, čo je však skutočne divné je fakt, že Ježiš o svojom oslávení hovorí nie po zmŕtvychvstaní, ale v okamihu, keď Judáš opustil večeradlo.
Pre nás nie je ťažké prijať Ježišovu reč o oslávení, keď vieme, že po Veľkom piatku nastalo veľkonočné ráno. Ako ju však mali chápať apoštoli, ktorí videli hrozný záver Ježišovho života? Ohlasované kráľovstvo neprišlo a aj Ježiš zomrel ako posledný zločinec, ktorého všetci opustili. Veď pri jeho kríži stáli len pohania a Židia, ktorí ním pohŕdali. Okrem Matky, Márie Magdalény, apoštola Jána, pár žien a zločinca z pravej strany sa nik k nemu otvorene nechcel priznať. A hoci z postoja niektorých bolo vidno, že ho nezapreli predsa až na menšie výnimky sú len v bezpečnom ústraní. Ježiš však hovorí o svojom oslávení nie až po zmŕtvychvstaní, ale práve pred svojou smrťou. Jeho oslávenie spočíva vo víťazstve nad zlom. Začína tým že sa nebráni apoštolovej zrade, tým, že ide dobrovoľne na smrť. „Hodina umučenia je preňho aj časom oslávenia“ (Jn 7,2).
Svoje oslávenie úzko spája s oslávením svojho Otca. Čo je dôvod tohto oslávenia? Je ním láska. To, že Boh je veľký, mocný, všemohúci, veríme, no z ľudského pohľadu nie je najväčšia jeho láska? Láska, pri ktorej zachádza až do krajnosti. Veď On „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna“ (Jn 3,16)
Aj v Ježišovej reči hneď po téme oslávenia je výzva k láske. Táto láska má mať prameň v Kristovej láske. Ježiš však nerozoberá hlbšie prejavy tejto lásky. Čo však nezabúda pripomenúť, je fakt, že táto láska bude naším opravdivým svedectvom o Otcovi. O tom, že sme Kristovými učeníkmi.

PAR
Oslávenie a láska spolu súvisia. Ježiš je vzorom lásky. Táto láska sa prejavuje v dvoch vzťahoch. Vo vzťahoch medzi osobami Trojjediného Boha. Ježiš s láskou sa podrobuje Otcovi. Kristova poslušnosť pramení v láske k Otcovi.
Druhý vzťah, v ktorom sa prejavuje Kristova láska, je láska k ľuďom. On nás tak miloval, že šiel až do krajnosti. Seba samého vydal za nás. Zomrel za každého z nás. Najhlbšie sa prejavuje táto láska vtedy, keď prosí za svojich nepriateľov. Sám trpí neznesiteľné muky, ale zabúda na seba a prosí za tých, ktorí sú zodpovední za jeho smrť. Nie klince, ale nekonečná láska, bolo to jediné, čo mohlo udržať Krista na kríži. Veď ak ho počúvalo more a smrť, tie boli slabšie ako jeho slovo, ktoré ho mohlo na kríži udržať.
K takejto láske nás pozýva Ježiš. Ak budeme milovať tých, ktorí nás milujú, bude to svedectvom? Nie. Len láska, ktorá je plná sebaobetovania, môže opravdivo svedčiť. Máme teda robiť všetko preto, aby sme zomreli pre Krista? Nie? Opravdivá láska sa prejavuje aj v poslušnosti, trpezlivosti a obete.
Či môže matka viac svojou láskou osloviť Boha ako vtedy, keď v trpezlivosti a obetavosti vychováva a stará sa o svoje deti? Či nebude najkrajším svedectvom lásky práca robotníka, na ktorom nebude vidno, že pracuje pre zisk či nutnosť, ale z lásky k rodine a spoločnosti? Boh od nás nechce heroické činy. On nás pozýva k láske a dokonalosti v stave, v ktorom žijeme.

MY
V histórii Cirkvi poznáme mučeníkov, ktorí smrťou svedčili a oslavovali svojho Otca. Iní čnostným životom, apoštolskou horlivosťou či askézou oslávili Boha.

Medzi kandidátmi na blahorečenie sa nachádza aj matka Dona Boska. Prečo? Ona nezomrela za Krista, nemala výrečnosť, aby obrátila mnohých, neurobila žiaden zázrak. Prečo má byť blahoslavená, len preto, že jej syn je svätý? Nie. Opravdivý dôvod je ukázať, že aj v živote naplnenom prácou vo svete sa máme stať svätými. Mama Margita ako 29 –ročná sa stala vdovou, s príkladnou starostlivosťou sa starala o troch chlapcov, z ktorých len dvaja boli jej synmi. Trpezlivo znášala urážky od nevlastného syna, ktorý v jej srdci mal rovnaké miesto ako jej obaja vlastní synovia. Pri všetkých svojich trápeniach sa utiekala s nádejou k Bohu. Nie málo prispel život takejto matky pri diele syna.

Celé dnešné rozjímanie o evanjeliu môžeme zhrnúť do hesla rehole jezuitov: „Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu.“ Čím ešte môžeme výstižnejšie opísať život Ježiša Krista na zemi? Veď on robil vždy len to, čo bolo Otcovou vôľou. Láskou, ktorá nám bola daná z Kríža a Kristovou poslušnosťou bol Boh najviac oslávený. Aj mama Margita láskou prejavenou v príkladnom plnení povinností oslávila Boha. Aj my sme pozvaní oslavovať Otca. Nezabúdajme na to!

ADE
Ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Kriste, vyzývaš nás k láske, ktorá má byť opravdivým svedkom. My sme však nestáli a slabí. Sme plní nenávisti. Bližšie máme k zlu ako k dobru, potrebujeme tvoju milosť, aby sme dokázali opravdivo milovať. Naplň naše srdcia láskou, ktorá by menila často zlý svet v spoločenstvo Otcových detí, a aby tak bol oslávený Boh.

Amen.