Štvrtá veľkonočná nedeľa

Čo hovorí veriacim postavenie kňaza na začiatku storočia?

Peniaze zohrávali a zohrávajú vážnu úlohu aj v spojení s Cirkvou. Financovanie Cirkvi na začiatku nového storočia vyvolalo diskusiu. Boli názory za, i proti. Natíska sa i otázka: Je kňaz ešte dobrým pastierom? Je známe, že veriaci o činnosti dobrého kňaza mlčia. Je to samozrejmé. Kňaz si nepotrpí na uznaní. Zlo viac kričí okolo seba. Jedno kňazské zlyhanie desiati výborní kňazi len ťažko vyvážia svojím životom. Aj kňaz sa často pýta seba, neraz pred bohostánkom, o vzťahu kňaz a veriaci.

Dnešnú prvú oznamovaciu vetu: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou“ (Jn 10,27), možno vysloviť aj ako opytovaciu vetu: Počúvajú moje ovce môj hlas, poznám ich a idú za mnou?

Keď Ježiš prirovnal sám seba k pastierovi a ľudí vo svojom okolí k ovečkám, lebo povolanie pastiera patrilo k najrozšírenejšiemu zamestnaniu. V starom kresťanskom umení sa s touto tematikou stretávame najmä na stenách katakomb, ako Ježiš privádza stádo ovečiek k žriedlam vody. Iný obraz: Pastier sedí na zelenej tráve obkolesený stádom. Iný obraz predstavuje pastiera, ako s krvavými rukami vyslobodzuje zablúdenú ovečku z krovia. Iný obraz predstavuje pastiera, ako si ovečku kladie na ramená.
Štvrtá veľkonočná nedeľa obsahom pripomína Ježiša «dobrého pastiera». Antická literatúra povolanie pastiera zidealizovala. Spisovateľ Vergílius vo svojich “Spevoch (Bucolica)“ ospieval ideálny svet pastierov plných lásky. Predkresťanské obrazy predstavujú pastierske scény v alegórii štyroch ročných období ako “šťastné Arkádie“. Tvorí sa nimi blízka predstava raja, čo ovplyvňuje i skorú rannú kresťanskú tradíciu, ktorá zobrazuje dobrého pastiera. Na kresťanskú tradíciu Ježiša «dobrého pastiera» majú vplyv aj slová žalmu: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch...“ (Ž 23,1-3).
Ježiš sám sa stotožňuje s «dobrým pastierom» (porov. Jn 10,1-18), ktorý svoje ovce chráni a je ochotný pre ich záchranu zomrieť. Pri týchto slovách necítiť poníženie veriaceho človeka, keď je prirovnaný k ovečkám. Ježiš ako pastier zdôrazňuje starosť o hriešnikov, ktorých je potrebné hľadať, objavovať a priviesť späť. Cirkevný spis Hermasov pastier z druhého storočia poukazuje na kresťanskú zásadu pomôcť navrátiť sa späť ku Kristovi. Niektorí spisovatelia «Ježiša, dobrého pastiera» personifikujú s „Filantropiou“ (humanitas) a tvoria spoločne s „Orantou“ (pietas) dvojicu obľúbených čností. Sv. Klement Alexandrijský prirovnáva k dobrému pastierovi Krista, ktorý bol poslaný Bohom Otcom na tento svet, aby spasil ľudstvo. Boh už v Starom zákone sa stará o záchranu ľudstva. Preto posiela na svet svojho Syna «dobrého pastiera».
Táto téma sa objavuje na stenách tak v Kalixtových katakombách (3. stor.), baptistériách (v Dura Europos 232 - 256), na reliéfoch sarkofágov (z viac Salaria v Ríme okolo r. 260), či sochy Dobrého pastiera (pastor bonus), najčastejšie ako mladého muža, ktorý na ramenách nesie ovečku, inokedy ju žehná, či ovečku má pri sebe a on má v ruke palicu. Mozaika v Ravene v mauzóleu Gally Placidie (okolo r. 450) je Kristus-pastier predstavený ako mladík, ktorý v ruke namiesto palice drží kríž typu “crix gemmata“ – nástoj spásy ľudstva.
S tematikou dobrého pastiera sa stretávame na miestach posledného odpočinku zomrelých. Symboliku objasňujú texty pohrebnej liturgie prvých kresťanov: „Stratená ovečka som, prosím, privolaj mi Spasiteľa a nech na zachráni.“ „Prosíme ťa, Bože, prijmi do svojho spoločenstva zomrelých, veď si dobrý pastier.“ Ovečka na ramenách znamená dušu zomrelého, ktorú Ježiš prináša do raja. Pastiera pri prameni objasňuje Prudentius: „Vlhkosť studenej vody z prameňa občerstvuje stádo ovečiek. Kristus utišuje smäd“ (porov. J. Royt. KT).

Ježiš “dobrý pastier“ má záujem o svoje ovečky. Bdie nad svojimi. Nik mu ich nevyrve z jeho rúk. Pre mladých je typický vzťah kamarátstva a priateľstva. Ich vzťah vyjadruje vernosť, starosť o druhého. Ježiš si praje, aby sme na neho nepozerali v strachu. Ovečka sa pastiera nebojí. Ježiš evanjeliom v nás vzbudzuje istotu, že Boh má o nás záujem. „Nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky“ (Jn 10,29). S Ježišom pastierom sa nemusíme báť. Je bezpečím. Nedeľa Dobrého pastiera sa slávi od roku 1964. Je zároveň časom prosby o nové povolania do zasväteného života a pomoc pre tých, čo úrad pastiera plnia. Ježiš aj v tých najťažších skúškach neopustí. Nesľubuje pohodlie, ale sľubuje posilu v ťažkostiach.
Veľa sa diskutuje a rozpráva o kňazoch-pastieroch. Často ich život je sledovaný viac, ako sú sledovaní ľudia políciou či detektívmi. Ich život je viac priezračný ako fara zo skla. Ich správanie neunikne pozornosti. Preto je často namieste kritika na adresu života a správania kňazov. Kňaz sa nemôže skrývať za šaty, anonymitu, súkromie. Aj keď má kňaz ako človek na to právo, ale jeho povolanie pastiera mení jeho postoj. Musí sa vyznačovať vernosťou, zásadovosťou života a bdením nielen nad sebou, ale aj nad zverenými veriacimi. Kňaz sám sa musí dať viesť Kristovi, dobrému pastierovi. Uveriť Kristovi znamená prijať ho za svoj životný cieľ.

To môžeme vidieť v životnom rozprávaní Jozefa Svedka, bieloruského kardinála. Sám hovorí, že jeho životné cesty nesú znamenie Božej ochrany. Keď sa ako chlapec zúčastnil na duchovných cvičeniach v Piňsku, zobral ich exercitátor do krypty biskupa Žigmunda Lozinského, ktorý zomrel v chýre svätosti. Bolo to rok po jeho pochovaní. Rakva bola uzatvorená, ale otvorom bolo možné pozrieť do nej. Vtedy nejako poprosil o dve veci: Aby jeho matka dlho žila (dožila sa 91 rokov) a aby sám sa stal dobrým sluhom Krista. Nemyslel pri tom na kňazstvo. Chcel byť kresťanským laikom. Krátko na to pocítil, že ho Boh volá, aby sa stal kňazom. Vstúpil do seminára a stal sa kňazom. V roku 1941 sa po 59 dňoch skrývania dostal do rúk KGB a bol odsúdený na smrť. V samotke čakal na smrť. Na jeho popravu sa nedostavil kat. S trestom počkali. Strážnik ho mal pripraviť na smrť, ale prišla invázia Nemcov do Ruska. V roku 1944 bol znova odsúdený na smrť. Poslali ho na ťažké práce s poznámkou: škoda guľky. Zahynie aj tak sám. Opak sa stal pravdou. Po smrti Stalina bol prepustený na slobodu.

Pravdou je, že život v rukách Boha Otca je ťažký, ale bezpečný. Nič lepšie nemôžeme urobiť, ako dôveru vložiť do rúk Pána Ježiša. Ježiš má dostatok zelenej paše. Ježiš jediný môže povedať: „Ja im dávam večný život“ (Jn 10,28). Dobrý pastier nie je hrobár, ale najlepší záhradník. Kňaz nemôže opustiť svoje poslanie ako inžinier, právnik, vojak či učiteľ. Sviatosti nevysluhuje sebe, ale bratom a sestrám. Lieči rany a nedbá na svoje. Je moderný, ale nie je nepriateľ Cirkvi. Príbuznými kňaza sú všetci núdzni, opustení, hladní a smädní, prenasledovaní a väznení, čistého srdca, pokorného ducha, pravdiví, spravodliví, verní v maličkostiach... Kde niečo z podstaty kňaza chýba, trpí mnoho kresťanov. Učme sa riadiť nielen kozmické koráby, ale najprv seba a potom okolie, ak sme skutočne verní Kristovi. Budujme nielen cesty a mosty medzi sebou, ale najmä tie vnútorné, často neviditeľné. Stavajme šťastie len na spojení s pravdou a láskou. Iného šťastia sa zrieknime. Pravému šťastiu nič neuškodí. Kňaz má poznať dobro a blaho, ku ktorému má viesť, inštruovať, formovať svojich veriacich. Dobrý pastier na začiatku storočia v ničom nezaostáva za Ježišom-dobrým pastierom, dobrými pastiermi z predchádzajúcich dôb.
Dnešný deň je čas modliť sa za nové povolania. Uvedomiť si, že máme chrániť svojich pastierov duší od každého zla, straty cti, dobrého mena, od pohoršení, zvodov, zákernosti... Nedeľa Dobrého pastiera je čas poďakovať sa svojim kňazom: modlitbou, slovom... za povzbudivé slová, za čas venovaný pri vysluhovaní sviatostí, za osobné a spoločné stretnutia, za modlitby, príklad života, za cestu, ktorá vedie ku Kristovi – najväčšiemu Dobrému pastierovi.

Kňaz je človek, muž, môže mať svoje chyby, pády, dokonca i zo svojich hriechov sa musí rovnako vyznávať. Kňaz má byť však herold, posol, oznamovateľ Božieho posolstva.
Modlime sa za služobníkov Pána: „Pane Ježišu, pastier ľudských duší, naplň silou, svetlou, radosťou, pravdou, odvahou srdcia kňazov. Prosíme pre nich všetko potrebné pre ich a našu spásu.“

Amen.