Zoslanie Ducha Svätého - Turice

Prísľub Tešiteľa sa naplnil.

AI
Cirkev nám predkladá pred oči tretiu Božskú osobu Ducha Svätého. Osobu asi najzáhadnejšiu. Prečo? Pán Ježiš hovoril o sebe priamo, o svojom Otcovi v podobenstvách, ale o Duchu Svätom hovoril veľmi málo.

KE
„Keď príde Tešiteľ, ktorého ja pošlem od Otca, Ducha pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15,26).

DI
Duch Svätý sa však prejavoval len v znakoch. Pri Ježišovom krste v Jordáne sa zjavil v podobe holubice a pri zoslaní Ducha Svätého sa nad apoštolmi zjavili akoby ohnivé jazyky.
Preto si Ducha Svätého nemožno ani predstaviť, ani vymyslieť jeho aký-taký obraz. Jednoducho umelci ho znázorňujú ako holubicu.
Každý človek, keď sa spomenie slovo Duch alebo duchovno, niekde vo vnútri vie, o čom je reč. Niečo sa v ňom rozozvučí. Ale akonáhle by ho chcel definovať bližšie, nedokáže to.
Svätý Augustín na túto tému hovorí: „Ak sa ma pýtaš, neviem to, ale ak sa ma nepýtaš, viem to.“ Tu by mohli vystúpiť z radu tí hrdinovia, ktorí tvrdia, že neexistuje nič, čo sa nedá vidieť, zmerať, poprípade zvážiť, nie to ešte vec, ktorú nevieme ani poriadne opísať. Proti nim môžeme smelo vystúpiť s dôkazom vnútornej skúsenosti.
Každý vie, či je teplo, či je zima. Každý to pociťuje, alebo sú na to teplomery, keď sa na ne pozrieme, vieme ako sa nám treba obliecť, aby sme sa aj vonku cítili príjemne. Na rozlišovanie takýchto vecí máme zmysly, ktoré zaznamenávajú takéto skutočnosti. Keby sme ich nemali, bolo by to asi tak, ako keby sme hovorili slepému, aká je krásna dúha, alebo hluchému ako úžasne znie Beethovenova symfónia.
A keď sme pri tom meraní a vážení a neviem ešte pri akých dôkazoch existencie, vari muž doma hovorí svojej manželke: „Milujem ťa tak na desať kilogramov.“ Alebo máme päť litrov istoty, že sa nám niečo podarí.
Sú to reality, aj keď sa nedajú zmerať, či zvážiť.

PAR
Ježiš nám daroval Ducha Svätého a cez neho prijímame rôzne milosti a schopnosti. Môžeme povedať, že sú to Božie dary a Cirkev to nazýva Dary Ducha Svätého. Dary sú trvalé vlastnosti, ktoré Boh vlieva do duše a tie ju pozdvihujú a uschopňujú, aby ľahšie a ochotnejšie poslúchala vnuknutia a podnety Ducha Svätého.
Svätý Gregor prirovnáva dary Ducha ku strunám gitary. Keď Boží umelec udiera na struny, vydávajú melodické zvuky.
Dary zdokonaľujú úkony čností, ktoré zasa zdokonaľujú schopnosti duše, nakoľko ich riadi rozum. Ale potrebujú pomoc darov, lebo ich do pohybu uvádza Duch Svätý. Dary pomáhajú odstrániť chyby, ako sú nerozumnosť, nevedomosť, nepoddajnosť a slabosť, a pomáhajú ochotne sledovať popudy Ducha.
Darov Ducha Svätého poznáme sedem, to vieme zo Sv. Písma: A spočinie na ňom Duch Pánov: Duch múdrosti a rozumu, Duch rady a sily, Duch vedomosti a bohabojnosti. A naplní ho bázeň Pánova.
Svätý Tomáš dáva každému daru osobitnú úlohu. Dar múdrosti: je najdokonalejší z darov. Je to lahodné poznanie nebeských vecí. Týka sa rozumu a vôle, viery a lásky, lebo je svetlom a videním. Spočíva v dokonalom poznaní Boha vierou a láskou.
Dar rozumu: zdokonaľuje čnosť viery, pretože pomáha vnikať do hĺbky zjavených právd, do ich súladu a bohatstva.
Dar poznania: vychádza zo stvorení a vedie k Bohu. Pozemské skutočnosti premieta do Božieho svetla, ako sa javia vzhľadom na nadprirodzený cieľ. Je to tušenie božského v ľudskom svete.
Dar rady: Zaručuje bezpečnosť a pohotovosť pri rozhodovaní. Zdokonaľuje čnosť rozumnosti. Je to akýsi druh zmyslu pre nadprirodzené veci, ktorý ťahá dušu k tomu, čo je lepšie pre večný život.
Dar sily: týmto darom Duch Svätý pomáha človekovi, aby verne dodržiaval rozhodnutia, ktoré urobil pod vplyvom daru rady. Posilňuje ho aby vedel hrdinsky konať a trpieť pre Boha spolu s Kristom.
Dar nábožnosti: Zdokonaľuje modlitbu, pretože jej dáva pečať synovskej lásky, dôvery a nežnosti.
Dar bázne Božej: Súvisí s čnosťou nádeje a nášmu vzťahu k Bohu dáva výrazný tón synovskej úcty.

MY
Raz žil veľmi bohatý a mocný kráľ, ktorý každé ráno prijímal hold svojich poddaných. Podmanil si všetko, čo sa podmaniť dalo a predsa sa nudil.
Spolu s ostatnými prichádzal každé ráno aj mlčanlivý žobrák. Priniesol kráľovi jablko a potom bez slova odišiel. Kráľ navyknutý prijímať iné dary, prijal žobrákov dar trochu znechuteným gestom, ale len čo sa žobrák otočil, začal sa mu posmievať a celý dvor s ním.
Žobráka to ale neodradilo. Prichádzal každé ráno odovzdať kráľovi svoj dar. Kráľ jablká prijímal a odkladal ich do koša pri tróne. Dával doň všetky jablká, ktoré mu žobrák s úctou prinášal, až začali z koša vypadávať.
Raz do vypadnutého jablka zahryzla opica , prudko odpľula a hodila ho kráľovi k nohám. Prekvapený kráľ zbadal v jablku žiarivú perlu. Hneď dal porozkrajovať všetky jablká a v každom našiel perlu. Celý udivený si dal čudného žobráka zavolať. „Prinášal som ti tieto dary ,pane, aby som ti ukázal, že život ti každé ráno ponúka mimoriadny dar, na ktorý zabúdaš a zahadzuješ ho, lebo si ponorený do veľkého bohatstva. Tým darom je každý deň, ktorý sa začína.

Bratia a sestry aj nám Boh každý deň dáva svoje dary Ducha, ktoré si možno nevšímame, lebo sa nám zdajú obyčajné a tak ich jednoducho necháme tak. Ale oni sú naozaj perlami, ktoré môžeme získať. Preto skúsme pozerať aj na obyčajné veci očami Boha a nachádzať v nich posolstvá, ktoré nám Boh adresuje.

ADE
Ja vám prajem, aby sa vo vás dary Ducha Svätého rozvíjali a aby ste nikdy nestrácali chuť do života s Bohom. O to budem prosiť aj pri tejto svätej omši.

Amen.