Zoslanie Ducha Svätého - Turice

Prijať Ducha znamená otvoriť sa celý a celkom Bohu.

AI
Kto, čím všetkým nás obdaroval? Máme doma predmety, ktoré nám pripomínajú ľudí, chvíle, udalosti, ktoré takto aj po rokoch obohacujú spomienkou.
My veriaci v jedného Boha vyznávame a veríme, že Duch Svätý, ktorého posiela Boh Otec na príhovor Boha Syna, je láska, čiže najväčší dar. Pripomeňme si, čo znamená pre nás prijať Ducha Svätého.

KE
Ježiš nám pripomína: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14,15).

DI
Turíce, tento sviatok pripadá na 50. deň po Veľkej noci. V túto svätodušnú nedeľu oslavujeme príchod tretej Božskej osoby – Ducha Svätého. Turíce – Pentekostes (latinské Pentekostes – z gréckeho slova a znamená Päťdesiatnica, 50 dní od Zmŕtvychvstania Ježiša Krista) majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus (23,15-21), sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus (23,16) bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý. V Skutkoch apoštolov sa uvádza: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť“ (Sk 2,1-6). Apoštolom tu boli zoslané dary Ducha Svätého. Poznáme sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar sily, dar rady, dar poznania, dar nábožnosti a dar Božej bázne.

PAR
Žijeme vo svete plnom zmätkov a nepokojov. Môžeme pozorovať rôzne úsilia vlád celého sveta, ktoré majú za cieľ zmeniť svet. Veriaci človek však vie, že iba ľudskou silou a ľudskými prostriedkami sa neodstránia všetky neporiadky, ktoré nás trápia. Vie, že Boh nám chce pomôcť svojou silou. Dáva nám Svätého Ducha, aby nás posvätil a tým aj celý svet. Kto je Svätý Duch?
Svätý Duch je tretia Božská Osoba. Svätý Duch je tajomnou oživujúcou silou, ktorá pôsobí v Cirkvi a v tých, ktorí ho prijali. Cez nich uchvacuje okolostojacich. Vo Svätom písme sa Svätý Duch často spomína. Pozrime len do Nového zákona. Skôr než Ježiš začal verejne účinkovať, dal sa pokrstiť Jánom v Jordáne. Hneď na to Duch hnal Ježiša na púšť. V jeho sile Ježiš ohlasoval evanjelium. Zlomil všetky ľudské predsudky, priniesol odpustenie a otvoril bránu do neba. Išiel k všetkým, k mýtnikom, hriešnikom, prostitútkam, ku všetkým, ktorí boli v očiach verejnosti pre svoje hriechy odpísaní. Hriech vytvára bariéry medzi ľuďmi. Ježiš svojou mocou tieto bariéry zničil. Dobre vedel, akým nebezpečenstvom je hriech pre človeka. Preto jeho prvou starosťou po zmŕtvychvstaní bolo pripraviť apoštolov na odstraňovanie týchto bariér. Dýchol na nich a povedal: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané.“
Apoštoli boli formovaní a pripravení, predsa len nemali potrebnú silu. Boli plní strachu, neistoty, obáv a veľa toho nechápali. Potom však urobili dôležitú vec. Niekoľko dní v meditácii a v modlitbe sa spolu s Máriou pripravovali. Uvoľnili v sebe miesto pre Svätého Ducha. A keď prišiel, naplnil ich. S apoštolmi sa stala zmena. Už v nich nebol duch sveta, strachu, neistoty a obáv. Bol v nich Svätý Duch, Duch Ježišov. Nielenže začali mnoho chápať, ale dostali odvahu hlásať evanjelium Ježiša Krista.

MY
Aby sme aspoň trochu pochopili, ako funguje pôsobenie Svätého Ducha, pomôžme si prirovnaním, ktoré síce nie je najlepšie, ale predsa mnoho vysvetľuje. Pre deti sa vyrábajú rôzne nafukovacie hračky. Keď sa taká hračka kúpi, je spľasknutá, bez tvaru a už vôbec nie je pekná. Ale keď sa vezme a nafúkne, vystúpia skutočné tvary a hračka vyzerá nádherne.

Každý kresťan sa krstom stáva Božím dieťaťom. Boh okrem svojej priazne dáva ľudskej duši akoby krásny tvar. Sú ľudia, ktorí nevyužijú tento dar. Zdá sa im to v ich múdrosti zbytočné a bezvýznamné. Sú ale aj takí, ktorí si vážia tento dar. Prosia Svätého Ducha, aby ich naplnil. On prichádza a akoby nafukuje tvar duše do skutočnej veľkosti a krásy. Mení ľudí rovnako ako zmenil ustráchaných apoštolov.
Ako môžeme aj my prijať Svätého Ducha? Podobne ako apoštoli. Meditáciou a modlitbou pripravme pre neho miesto vo svojom srdci. Vyvarujme sa všetkého zlého konania. Keď budeme pripravení, príde a dá zažiariť nádherným tvarom duše. Svätý Duch je sila, ktorá chce pôsobiť v ľuďoch a cez tých, ktorí ho prijali, chce uchvacovať okolostojacich.

Hnutie Focoláre je rozšírené po celom svete. Patria do neho i mladí ľudia, ktorí sa usilujú svoju vieru vyjadriť konkrétnymi skutkami. Jednou z nich je aj Chantal. Býva v paneláku, akých je v mestách veľa. Nik sa tam nezaujíma o susedov, iba ak sa vynáša rakva. Potom sa pýtajú domovníka: „Kto zomrel?“ Chantal premýšľa, ako to, že synovia dcéry jedného nebeského Otca sú si takí cudzí. Túži nejako prispieť k tomu, aby sa ľudia k sebe správali bratskejšie. Z výťahu vystupuje starší pán namrzenej tváre. Je to pán Martin z druhého poschodia. Chantal ho milo a láskavo pozdraví. Toto sa opakuje pri každom stretnutí. Keď raz Chantal poobede chcela otriasť od omrviniek biely obrus, nezbadala, že v jeho záhyboch je biely obrúsok, ktorý jej spadol na najspodnejší balkón. Zbehla dolu a zazvonila. Prišla jej otvoriť pani a za ňou stál pán Martin. Chantal sa ospravedlňuje a vysvetľuje, čo sa stalo. Pozývajú ju dnu. Zdráha sa, ale nakoniec ju priam donútili, aby vstúpila. Pán Martin jej hovorí: „Slečna, som rád, že ste tu. Stretávam vás občas vo výťahu. Prosím vás, vysvetlite mi dôvod vášho úsmevu, vašej žiariacej tváre. Prezraďte mi to tajomstvo...“ Chantal sa trošku zapýrila a s dievčenským úsmevom odpovedá: „Je to viera v Boha, ktorý nás miluje. Šťastie a zmysel života som našla u Ježiša.“ Pán Martin bol dojatý svetlom jej tváre a slovami, aké ešte nepočul. Poďakoval sa jej. O dva dni pani Martinová znovu pozvala Chantal. Dievča pozvanie prijalo. No pán Martin tam nebol. Bol tam nejaký kňaz, ktorý jej povedal: „Chcem sa vám poďakovať, slečna. Pán Martin je môj otec. Zavolal mi a rozprával mi o rozhovore s vami. Prezradím vám, čo ste dosiahli. Zomrela moja matka. Boh ma povolal za kňaza. Otec mi bránil a tak sa na mňa nahneval, že odpadol od viery. Zaprisahal sa, že ma už viac nechce vidieť. Už dva roky sme sa nevideli. Oženil sa druhýkrát. Vaše slová a váš úsmev ho však priviedli naspäť k Bohu.“

Cítime, že ten, kto v sebe vytvára priestor pre Svätého Ducha, dokáže žiť v súlade s Božou vôľou a odstraňuje tak bariéry medzi ľuďmi. Je to cesta ako sa svet môže zbaviť neistoty a chaosu. Dnes je tá chvíľa, keď nás Ježiš vyzýva: „Prijmite Svätého Ducha.“ Uvoľnime teda v sebe priestor pre jeho pôsobenie, aby nás premenil a cez nás i celý svet.

ADE
Modlime sa o dary Ducha Svätého.

Amen.