Krst Krista Pána

Povedať ľuďom o dôležitosti milosti nadobudnutej pri krste.

AI
V akváriu si žili dve červené rybky. Lenivo si plávali stále dookola, a tak mali dosť času trochu si aj zafilozofovať.

Raz sa jedna rybka spýtala druhej: „Veríš v Boha?“ Tá jej odpovedala: „Samozrejme.“ „A ako vieš, že existuje?“, pokračovala prvá v rozhovore a kladení otázok. Druhá jej s úsmevom odvetila: „Čo myslíš, kto nám každý deň vymieňa vodu?“ A plávali ďalej.

Možno trochu úsmevný príbeh hneď na začiatok, ale vyjadruje veľkú pravdu: „Boh sa o nás stará. Osobitne svojou milosťou a svojím Duchom.“ Aj keď si to často neuvedomujeme, podobne ako rybky v akváriu, ktoré pokladali výmenu vody za samozrejmosť. Zvlášť do okamihu sviatosti krstu sme s Bohom osobitne spojení. Aj to si pripomíname v tejto vianočnej dobe, ktorá sa dnes končí. Ján Krstiteľ, ktorý v advente poukazoval na Božieho Baránka a na svojho Nástupcu, dnes Ho verejne predstavuje svetu a krstí Ho v rieke Jordán.

KE
Už na púšti pred zástupmi ľudí Ján vo svojej pokore hlásal, čo sme počuli aj v dnešnom evanjeliu: „Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1,8).

DI
Evanjelista Marek hneď na začiatku evanjelia o Kristovom poslaní, ako Božieho Syna, opisuje udalosti Predchodcu. Na základe prorokových slov: „Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“, ktoré sme v adventnom čase počúvali v liturgii slova. Ján je povolaný. Jednoduchými slovami je predstavená jeho charakteristika. Všetko na ňom kázalo: jeho spôsob života, jeho obydlie, správanie i oblečenie. Svoju úlohu plní s oddanosťou v neobývaných územiach pri Jordáne. Do tohto prostredia za Jánom prichádzala celá judejská krajina a všetci Jeruzalemčania (porov. Mk 1,5). Nábožensky to má veľkú symboliku – v nehostinnej krajine Boh pôsobí a povoláva k pokániu. V svojom veľkom milosrdenstve, v krajine spustošenej hriechom, je prameň vody na odpustenie hriechov. Krstiteľ volá k obráteniu s takou plnou mocou, že všetci prichádzajúci vyznávajú hriechy a dávajú sa pokrstiť. A pri tom všetkom badať veľkú pokoru Predchodcu, lebo nie na seba upozorňuje, ale na Mesiáša, ktorý je medzi ľuďmi na tejto zemi, ktorého nepoznajú (porov. Jn 1,26).

Jánov krst pokánia nemožno stotožňovať s dnešným chápaním sviatostného krstu, ktorý sa vysluhuje v mene Trojosobného Boha. Jánov krst je len jeho predobrazom, krstom pokánia, pri ktorom množstvo ľudí vyznávalo svoje poklesky. Takýto obrad má podobnosť so židovskou kultúrou a kultovým očisťovaním. Pred prinášaním predpísanej obety v jeruzalemskom chráme sa musel veľkňaz obmyť vodou (porov. Ex 40,12). V Deň zmierenia bolo dokonca veľkňazovi nariadené očistenie vodou tak, ako pred obetovaním (porov. Lv 16 4), rovnako aj po ňom (porov. Lv 16,24). Podobnosti nájdeme aj pri skúmaní kumránskych spisov. V tejto náboženskej obci boli známe rituálne umývania, ktoré sa museli opakovať a týkali sa rituálnej čistoty. Dokonca jej členovia – eséni – vytvorili premyslený systém kanálov, aby sa obmývali v tečúcej vode. Dokonca je tu už posun od chápania kultového očisťovania pri obradoch v Jeruzalemskom chráme a v Kumránskej náboženskej obci, lebo existuje dôkaz, že v Kumráne sa kládol dôraz na vnútornú dispozíciu toho, kto podstupoval obmytie, a na úlohu Ducha pri očistení od hriechu. Toto obmytie malo byť spojené s morálnou čistotou. Narážky na krst nachádza biblická veda aj v rabínskych prameňoch. Keď sa pohan rozhodol stať Židom, najprv podstúpil rituálne ponorenie do vody. Znamenalo to oddelenie od ostatných „neobrezaných“.
Z toho všetkého vidíme, že Ján mal vo svojom okolí dosť príkladov a pohnútok, aby na príchod Mesiáša poukázal práve pokáním a očistením srdca, čo naznačoval pri vonkajšom obmytí tela. Bol to však jedinečný zjav v tej dobe, lebo chrámové obrady vykonával ten, koho sa to týkalo. Išlo spravidla len o rituálne očistenie, ktoré nemalo rozmer spásy a budúceho vykúpenia, na ktorý poukazoval Ján Krstiteľ. Všetci, ktorí prišli za Jánom na púšť k Jordánu, nevykonávali očistenie sami. Bol to jednorazový úkon, pripravujúci na príchod Božieho kráľovstva. Ján vyzýval na morálnu čistotu a kládol dôraz na obrátenie, nie na rituálne očistenie.

PAR
Práve v tejto súvislosti je pozoruhodné, že Ježiš, hoci bol bez hriechu, zaradil sa medzi hriešnikov na brehu a pristúpil ku Krstiteľovi. Tak ukázal pokoru, s akou bude učiť a šíriť svoje kráľovstvo lásky a milosti. Preto aj znamenie holubice a Otcov hlas z neba. Ukazuje sa nám pred zrakom Najsvätejšia Trojica. A zároveň, Ježiš je prvý, ktorý je pomazaný Duchom Svätým. Je Mesiášom. Ján Krstiteľ často poukazoval na skutočnosť, že po ňom prichádza mocnejší, ktorý bude krstiť Duchom Svätým. On milosť nikomu neodoprie, ale ju hojne dáva každému človeku bez rozdielu.
Aj mňa, aj teba, všetkých nás napĺňa Boží Duch. Zvláštnym spôsobom sme to prežili pri sv. krste, opakovane to prežívame pri každej sv. omši. Prijímame Kristovo telo a s ním hojnosť milosti ničím nezaslúženej. Každý môj krok na tejto zemi vedie Ježiš. Všetko pozoruje a od prvej chvíle krstu o to viac napĺňa milosťou a svojím Duchom. Pravdivo o ňom povedal Ján, že bude krstiť Silou, akou je jedine Posvätiteľ všetkých ľudí. Ján vedel, že musí prísť niekto väčší a mocnejší, ktorý dá Ducha a naplní človeka milosťou. Zmení tak vonkajší skutok na vnútorne naplnenie, pokánie na silu Ducha Svätého, hriech na množstvo milostí, nehodného človeka na Božie dieťa, hriechom vyprázdnené stvorenie na dediča Nebeského kráľovstva, odriekanie modlitieb na nevýslovné vzdychy životodarného Božieho Ducha.
Uvedomme si to, drahí bratia a sestry! V krste nás Kristus pomazal pre seba a pre svoje kráľovstvo. Tak dal náplň naším skutkom a nášmu životu. Dal nám seba a svojho Ducha od Nebeského Otca. Je to nevýslovná milosť a ničím nezaslúžená. Duch zla na nás nemá právo. Sme pokrstení a patríme Kristovi. Krstom je zapečatené naše spolužitie v Kristovi, ktoré nemôže ostať v jednom bode, ale má postupovať na ceste svätosti. Veľkými pomocníkmi pre nás sú sviatosti a zvlášť Eucharistia. Tak sme už od krstu ponorený do Krista a mora jeho milosti, posvätenia a pomazania. Snažme sa každý, ako tu sme, aby sme nekazili túto výsadu a vo všetkom, čo robíme, vedome čerpali zo síl svojho krstu. Je to nevyčerpateľný prameň milosti, do ktorého sme boli ponorení celí a celí aj očistení. Nech tak živý Kristus skutočne presiahne nie len našu modlitbu, ale celý náš náboženský život.

MY
V úvode sme začali rozprávkou, teraz pripojím ešte jedno rozprávanie, hoci vymyslené, ale skrýva v sebe zrnko múdrosti a inšpirácie pre náš život.

Malý uhlík si myslel, že je špinavý, škaredý a úplne zbytočný. Rozhodol sa, že sa chce stať bielym a jagavým. Vyskúšal množstvo chirurgických operácií, ale nič mu k tomuto cieľu nepomáhalo. Bol sklamaný a znechutený, že už vynaložil toľko prostriedkov a stále je taký, aký bol. Priatelia mu ešte poradili poslednú možnosť, ktorá však bola nebezpečná. „Je tu ešte oheň,“ povedali mu. Uhlík pouvažoval, a keďže bol už otrasený výsledkom predchádzajúcich pokusov a veľmi túžil žiariť, z posledných síl sa vrhol do ohňa, ako keď sa topiaci chytá každej slamky na záchranu. Zrazu pocítil, ako sa mení a je iný. Rozžiaril sa, skrásnel a sálalo z neho príjemné teplo.
Priatelia mu však rýchlo dohovárali a upozorňovali ho: „Je ťa stále menej!“ Rozradostený uhlík však na to nedbal a ešte viac sa radoval. Konečne našiel to, po čom už tak dlho túžil a čo hľadal celý svoj život. Bol šťastný, že žiari a šíri teplo. Preto priateľom odpovedal: „Nech, ale vydávam svetlo a teplo.“ Konečne bol jasavý a radostný.
Autor k tejto krátkej rozprávke pridáva aj povzbudenie a ponaučenie: „Daj sa uniesť slnkom a ohňom Ducha. Budeš žiariť ako hviezda na nebeských končinách Nekonečna.“
Ako jednoducho sa dá vyjadriť nádhera a úžas z odovzdania sa do Božích rúk. On nás napĺňa svojou milosťou a Duchom Svätým. Presne tak, ako pri Ježišovom krste v Jordáne sa otvorilo nebo a počul hlas Otca, pričom Duch Svätý zostúpil v podobe holubice. Každého pokrsteného Boh vedie takou cestou. Teba, otec rodiny, aby si svojim deťom dával príklad svojej viery a lásky. Veľa si od teba deti berú pre svoj život, jednoducho si ťa všímajú a považujú ťa za najlepšieho a najdokonalejšieho na svete. Využi túto Božiu milosť, a buď im dobrým príkladom. Matka rodiny, ty zas veď a sprevádzaj svoje deti modlitbou a ochotnou službou. Ty si srdce rodiny a rozdávaš lásku, zháraj sa pri výchove a starostlivosti o deti. Ale ani vy, deti, nie ste tu zbytočne. Aj vám dal Boh milosť cez rodičov a ich vzájomnú lásku. Povedzte im, keď dnes prídete domov, ako ich máte radi a pomôžte im. Počúvajte ich a nezarmucujte. Veď oni vás priniesli do chrámu a dali vás pokrstiť, aby ste sa stretli s Ježišom. Množstvo milostí dáva Boh aj tebe, babka a dedko, stará mama a starý otec. Veď sa len pozri na tieto svoje vnúčatá. Nenapĺňa ťa radosť a pokoj v duši za ich pozornosť a lásku? Venuj sa im, aj napriek vysokému veku a pamätaj na ich sviatky, alebo ich len jednoducho obdaruj cukríkom, ktorý im rozžiari očká a srdce... .

ADE
Prosme pri tejto najsvätejšej obete, milovaní bratia a sestry, o odovzdanosť do Božích rúk. Dôverujme Mu, veď je náš milosrdný a milujúci Otec, a my sme jeho deti. Spolupracujme s Jeho milosťou a láskou, aby sme žiarili a šírili príjemne teplo vôkol seba, ako uhlík z nášho dnešného príbehu. Nesnažme sa sami presadiť, lebo sami nič nezmôžeme. Ježiš nám dáva svoju milosť aj vlastným príkladom, keď sa zaradzuje medzi ostatných hriešnikov a stojí v rade na Jánov krst. On sa o nás stará nech sme kdekoľvek a čokoľvek robíme. A my si to možno ani neuvedomujeme.
Pane a Bože náš, svojou milosrdnou láskou pritiahni k sebe naše srdcia, lebo bez tvojej milosti sa nemôžeme páčiť tebe, ktorý si prameň všetkej svätosti.

Amen.