Krst Krista Pána

Vedieť zachytiť Boží hlas, ktorý sa k nám prihovára.

AI
Hlas. Slovo, alebo lepšie povedané skutočnosť, s ktorou sa stretávame každý deň. Koľkokrát cez deň počúvame, ako nás niekto o niečo prosí, niečo nám oznamuje, zakazuje, alebo prikazuje. Ani si už nevieme predstaviť život bez toho, aby sme nepočuli, nevedeli porozumieť hlasu tých druhých. Človek už ako dieťa často počúva hlas rodičov, ktorý ho na niečo upozorňuje. Aj my, v dnešnom evanjeliu sme počuli hlas, hlas samého Boha, ktorý nás upozorňuje na veľmi dôležitú skutočnosť, na to, kto je Ježiš.

KE
A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3,17).

DI
Boh predstavuje svojho Syna, ktorého poslal na tento svet, aby svet vykúpil. Chce, aby sme ho poznali a nasledovali jeho príklad. Tento Boží hlas z neba len potvrdzuje, že sa napĺňajú dávne prisľúbenia, ktoré dal už na počiatku. Priblížme si teraz v krátkom priereze dejiny Božieho prihovárania sa, Božieho hlasu, ktorý zaznieva človekovi.
Už na začiatku stvorenia, keď Boh stvoril prvého človeka, už vtedy sa mu prihovoril a prikázal mu: „zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v ten deň, keby si z neho jedo,l určite zomrieš“ (Gn 2,16–17). Adam však neposlúchol a prestúpil Pánov príkaz. Hneď však na neho zavolal Pán a povedal mu: Kde si? On odpovedal: počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa a skryl som sa, lebo som nahý (porov.: Gn 3,9–10). Božia odpoveď nedala na seba dlho čakať a Adam spolu s Evou stratili raj, ktorý dostali od Boha. Ale ani vtedy sa Boh neodmlčal, ale dáva prísľub Mesiáša, ktorý má prísť a zvíťaziť nad diablom (porov.: Gn 3,15). Toho Mesiáša, ktorého nám sám predstavil v dnešnom evanjeliu.

V dobe patriarchov si Boh vyvolil Abrama, ktorého povolal s Chaldejského Uru a povedal mu, aby odišiel od svojho príbuzenstva a odišiel do krajiny, ktorú mu ukáže. A zároveň mu sľubuje aj svoje požehnanie (porov.: Gn 11,1– 3). Abram prejavuje veľkú vieru a to sa mu počíta za spravodlivosť. A nakoniec Boh s ním uzatvára zmluvu a sľubuje mu, že také veľké bude jeho potomstvo ako piesku na brehu mora a ako hviezd na nebi (porov.: Gn 14) A svoje prisľúbenia potvrdil aj jeho potomkom Izákovi a Jakubovi. A svoje prísľuby aj splnil, keď z nich v Egypte urobil veľký národ, až sa ich Egypťania začali báť a utláčať ich.

Ale ani vtedy ich nenechal bez svojej pomoci. Určil muža, Mojžiša, ktorému zaznel Boží hlas z tŕňového kríka a určil mu úlohu, že on má vyviesť izraelský národ z otroctva a voviesť ho do zasnúbenej zeme (porov.: Ex 3). Mojžiš bol muž, ktorý veľmi často hovoril s Bohom. Vrcholom celej jeho činnosti bolo odovzdanie desatora na hore Sinaj.
Po Mojžišovi sa prihovára ku svojmu vyvolenému národu cez sudcov a prorokov. Oni sú ustanovení za tých, ktorí majú ľudu oznamovať Božiu vôľu – byť Božím hlasom medzi ľuďmi. Tu je veľkou postavou prorok Eliáš, ktorému sa Boh prihovoril a na otázku Boha: „Čo tu robíš?“ odpovedá: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov.“ Boh prichádza v jemnom vánku rozpráva sa s Eliášom a dáva mu posilu, aby vládal vykonať poslanie, ktoré mu určil (porov.: 1 Kr 19).
Na uskutočnenie svojho plánu spásy si Boh spomedzi ľudí vybral Jozefa a Máriu. Dnes sa končí vianočné obdobie. Cez Vianoce sme viackrát počuli ako sv. Jozef často nechápe, aký plán má s ním Boh. Často je bezradný a nevie ako sa má zachovať. Ale práve v týchto ťažkých chvíľach mu zaznieva hlas Boha skrze jeho anjela. Upovedomuje ho o Božom pláne aj o jeho úlohe v ňom. A sv. Jozef nepochybuje o tomto hlase, je presvedčený, že je to hlas Boha a koná tak, ako mu tento hlas radí.
A nakoniec ako sme to práve dnes počuli Boh nám už nedáva iba prisľúbenia, ale dnes zaznel Jeho hlas a predstavuje nám vlastného Syna.

PAR
Boh nám svojho Syna nepredstavil iba preto, aby sme ho poznali, ale aby sme ho počúvali a nasledovali ho. To je veľká úloha, ktorá pre nás vyplýva z dnešného Božieho slova. Vedieť zachytiť a rozpoznať tento hlas Boha v nás.
Niektorí si myslia, že dnes Boh mlčí, že k dnešnému človekovi už nerozpráva. To preto, lebo sa nenaučili počúvať Boha, nenaučili sa rozpoznávať jeho hlas v sebe.
Aby sme mohli zachytiť a počuť tento hlas a aby sme mu vedeli aj porozumieť, na to treba veľa ochoty a snahy. Ale to najdôležitejšie je, aby sme sa vedeli stíšiť, aby sme si aj napriek svojim povinnostiam, ktoré každý má a nie sú malé, vedeli si nájsť chvíľu ticha na osobný rozhovor s Bohom. Lebo len v modlitbe a tichu môže zaznievať Boží hlas k nám. Len vtedy ho môžeme počuť, keď mu vytvoríme vhodné podmienky. Len vtedy, keď mu dovolíme, aby k nám prehovoril. Je to podobne, ako keď sa s niekým rozprávame alebo sledujeme v televízii či v rádiu zaujímavý program. Vtedy sa snažíme odstrániť všetky rušivé vplyvy a momenty a sústredíme sa len na to, čo nás v danej chvíli zaujíma a snažíme sa, aby nám nič podstatné neuniklo. Práve vtedy sme schopní a ochotní vynaložiť aj veľkú námahu. Tak aj pri rozhovore s Bohom. Keď chceme zachytiť a počuť jeho hlas, je potrebné z našej strany sa sústrediť a snažiť sa odstrániť všetky rušivé momenty. Pri modlitbe pred zapnutým rádiom čí televízorom sa Boha počuť nedá.

Skúste si nájsť čas i miesto na rozhovor s Bohom. Čas, keď mi to najviac vyhovuje, nezáleží či ráno alebo večer. Čas keď ma netlačia iné povinnosti. Čas, keď nemusím rozmýšľať, čo mi ešte treba urobiť a čo všetko aj tak už nestíham. Nájsť si skutočne pár minút, ktoré budú vyhradené jedine Bohu. A podobne si nájdime aj miesto, kde nás nebude nič a nikto vyrušovať. Miesto, ktoré nám pomôže sústrediť sa na Krista. Môže to byť kríž či zapálená svieca, ktorá nám ho symbolizuje. A prosme aj Ducha Svätého o milosť, aby sme mohli zachytiť to, čo nám Boh chce povedať. A nakoniec nesnažme sa hovoriť len my. Nechajme aj priestor Bohu, aby mohol k nám prehovoriť.

MY
Bruno Ferrero vo svojej knihe opisuje to ako sa rodí modlitba: Učiteľ zhromaždil svojich žiakov a pýtal sa ich: „Z čoho sa rodí modlitba?“
Prvý odpovedal: „Z potreby.“
Druhý odpovedal: „Z radosti. Keď sa radujem, duch unikne z úzkej štrbiny strachu a starostí a letí k Bohu.“
A tretí: „Z mlčania. Keď vo mne všetko zmĺkne, Boh môže rozprávať.“
Učiteľ povedal: „Všetci ste odpovedali dobre. No predsa je tu ešte jeden moment, z ktorého sa rodí modlitba a ktorý predchádza to, čo ste povedali. Modlitba sa rodí v samom Bohu. Začína ju on a nie my.“
Tu vidíme, že podstatou našej modlitby je to, aby sme my vedeli počúvať Boží hlas.

ADE
Prosme teda bratia a sestry o dar vedieť zachytiť Boží hlas v sebe, ale hlavne my sami sa usilujme vytvoriť Bohu také podmienky, aby mohol k nám hovoriť. Snažme sa o to, aby sme vždy boli otvorení Božiemu hlasu.

Amen.