Narodenie Pána - polnočná

Prijmime v túto noc Boha, ktorý nás všetkých miluje.

Od polnoci nás delí niekoľko minút. Že to nie je tak veľa? Čo znamená minúta, hodina, deň, týždeň, rok, desať rokov? Niekto si v túto noc zaspomína, keď ako dieťa bol na prvej polnočnej. A odvtedy prešli roky. Čo všetko sa zmenilo? Stačí pohľad do zrkadla, chvíľa zamyslenia, obzretie okolo seba. Iný z nás môže v túto noc povedať: Život je veľmi krátky a práve preto prežime ho v láske. Áno, v túto noc si viac uvedomujeme, že pre náš život je dôležitá láska k Bohu.

Pripomína nám ju evanjelista sv. Lukáš slovami anjela: "Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach" (Lk 2,10-12).

Dieťa Ježiš sa stalo skutočne znamením pre všetky národy. Pohanský Rím, ktorý bol známy množstvom bohov práve v časoch narodenia Ježiša Krista, je začiatkom novej éry slávenia sviatku Narodenia Pána. Rím okázalo slávil zimný slnovrat. Slávilo sa niekoľko dní. Už v 2. storočí na konci týchto slávností začínajú kresťania ešte v tichu katakomb si pripomínať príchod Krista na svet. Ako po noci prichádza deň a po zime leto, tak sa kresťania radujú, že po mnohých predpovediach prorokov o Mesiášovi narodil sa Mesiáš, Ježiš Kristus, Spasiteľ a Pán (porov. Lk 2,11). Evanjelium sv. Lukáša podáva správu o historickej udalosti, ktorá sa stala medzníkom počítania rokov. Ježiš sa stal slnkom, ktoré prežiarilo temnoty hriechu a svojím učením priniesol novú nádej.

Oznam anjelov betlehemským pastierom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle" (Lk 2,14), v túto noc nestráca na význame, sile a intenzite. V čase narodenia Pána židovský národ bol ujarmený Rimanmi. Cisár Augustus dal rozkaz spočítať ľud, ktorý mu patril ako pozemskému panovníkovi. Neuvedomil si, že toto jeho rozhodnutie sa zapíše do dejín v spojení s narodením toho, ktorý nebude musieť dávať si sčítať svoj ľud, pretože ako Všemohúci bude vedieť nielen počty všetkých ľudí celých dejín, ale bude vedieť o ich každej myšlienke, slove i skutku. Niektorí dejepisci označujú cisára Augusta za cisára pokoja. Poukazujú, že vtedy vládol pokoj. Pokoj sa stal ústrednou témou evanjelia. V Starom zákone túžba po Mesiášovi je vyjadrená predpoveďou o Kniežati pokoja. „Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je Syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja“ (Iz 9,5).

Dnešná noc splnila túžby ľudského pokolenia. V Dieťati Ježiš sa plní prísľub, ktorý dal Boh svetu. Príchod Božieho Syna na svet je spojený so slovom "pokoj" a je to prvé slovo kresťanského posolstva. Odchod Božieho Syna z tohoto sveta sa bude niesť v duchu toho istého posolstva, keď po svojom zmŕtvychvstaní Ježiš pozdraví učeníkov slovami: „Pokoj vám“ (Lk 24,36). Medzi týmito slovami, ktoré sú želaním pokoja, je pozemský život Ježiša, ktorý je rovnako znamením zmierenia a pokoja. Pokoj v zmysle Kristovom je viac ako život bez vojen, je viac ako istota hmotných dobier. Sv. Augustín definoval pokoj takto: "Pokoj je vnútorná a vonkajšia harmónia so Stvoriteľom.“ Príchod Božieho Syna je ožiarením sveta pokojom. Cirkev si vždy pri slávení Narodenia Pána pripomína Kristov pokoj. A nielen dnes, v túto noc, ale každú nedeľu a vo sviatok pri speve Glória s vrúcnou láskou Cirkev svojim veriacim pripomína: „Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami“ (2 Kor 13,11). A je logické a správne, že sa po svätej omši rozchádzame s myšlienkou: Choďte v pokoji! Pokoj je dar neba.

Význam pokoja si zvlášť uvedomujeme v túto svätú noc. Je pravdou, že už dve tisícročia oznam anjelov o pokoji sa nesie svetom a myšlienku pokoja súčasný svet nerešpektuje. Nepokoj vo všetkých možných formách sa nielen vyslovuje, ale ešte horšie, nepokoj sa šíri. Ako je to možné? Veď Syn Boží prišiel na svet ako nositeľ pokoja. Príčinu stavu nepokoja vo svete pochopíme v slovách: „Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,9). Čo sa dnes zmenilo? Žijeme vo svete, ktorý popiera existenciu Boha a zbožňuje iba pokrok a vysokú úroveň materiálneho štandardu. Aj dnes sme svedkami nepochopiteľných reakcií a správania ľudí, a naopak, ale i zvláštnych znamení.

Známa poľská spisovateľka Maria Winowská je autorkou správy pod názvom Ježiško, príď! Udalosť sa stala 17. decembra v škole. Pani učiteľka Sabinová bola známa útokmi proti Bohu. Ďalšiu príčinu si našla na Angelike, štvrtáčke, ktorá sa preriekla niečo o Ježiškovi. Vtedy učiteľka zaplietla Angeliku do dialógu: „Čo robíš, keď ťa volajú tvoji rodičia?“ „Prídem,“ odpovedalo dievča trochu placho. „Výborne. A čo sa stane, keď tvoji rodičia zavolajú kominára?“ „Samozrejme, že príde.“ Angelika tuší pascu, lebo cíti, ako jej silno bije srdce. Triumfujúcim hlasom hovorí učiteľka ďalej: „Dobre! A povedzme, že tvoji rodičia volajú zomrelú starú mamu. Príde?“ „Nie, myslím, že nie,“ odpovedá Angela. „A keď rodičia zavolajú Červenú čiapočku?“ „Nepríde, lebo je to rozprávka.“ „Vidíte, deti, len živí prichádzajú, keď ich voláme. Kto nepríde, ten neexistuje alebo už zomrel. Teraz niečo vyskúšame.“ Pani Sabinová pošle Angelu za dvere a ostatným žiakom hovorí, aby volali meno Angela. Dievča, samozrejme, vojde do triedy. Pedagogička vysvetľuje: „Angela žije. Prichádza do triedy, keď ju voláme. Zoberme si, že teraz voláte Ježiška. Veríte, že Ježiško existuje a že žije?“
Je hrobové ticho. Po chvíli sa obracia na Angelu: „Veríš, že ťa Ježiško ¬počuje, keď ho voláš?“ „Áno, verím, že ma počuje.“ „Výborne, tak môžeme to vyskúšať. Na môj povel začnú všetci nahlas kričať: Ježiško, príď! Raz, dva, tri!“ Žiadne z detí sa neodváži. Učiteľka sa vysmieva: „Vidíte, netrúfnete si ho volať, lebo viete, žeby neprišiel váš Ježiško. A veru vás nepočuje, ¬lebo žiadny Ježiško neexistuje, tak ako neexistuje Červená čiapočka.“ Niektorí žiaci sú naozaj zmätení. Dôkazy sú jasné. V triumfálnej nenávisti žiada pani Sabinová od detí: „Zničte detinskosť!“
Tu sa stane niečo neočakávané. Angela sa zdvihne: „Chceme ho predsa volať! Všetci spolu!“ Deti sa postavia, zopnú si ruky a volajú Ježiška: „Ježiško, príď!“ Trieda je naplnená tichom a strachom. Angela: „Ešte raz!“ A deti volajú po druhýkrát s takou vrúcnosťou, ku ktorej ich mohla doviesť len daná situácia. ¬A potom sa to stalo... Dvere sa bez hluku otvárajú. Celé denné svetlo sa sústreďuje k dverám. Svetlo je ¬silnejšie a silnejšie a berie na seba podobu ohnivej gule. Všetko sa deje tak rýchlo. Guľa sa otvára a v guli sa ¬zjavuje dieťa. Usmieva sa bez jediného slova. Dieťa odeté do bielych šiat samo vyžaruje svetlo. Denné svetlo je oproti tomu tmou. Po určitom čase dieťa v svetelnej guli zmizne. Svetelná guľa sa pomaly vzďaľuje a dvere sa samy od seba potichu zatvárajú. Deti nemôžu vydať zo seba od radosti ani len slovo. Toto ticho však preruší prenikavý výkrik. Úplne zarazená a s očami vystupujúcimi z jamiek učiteľka kričí: „Prišlo! Prišlo!“ Opúšťa triedu. Deti si kľaknú a modlia sa.

Poznámka na záver: Každé dieťa bolo vypočuté kvôli udalosti. Výpovede sa zhodujú. Rozchádzajú sa len v údajoch o tom, ako dlho bol Ježiško prítomný v triede. Učiteľku umiestnili do psychiatrického ústavu. Neustále kričala slová: „Prišlo! Prišlo!“ (Víťazstvo Srdca, č. 4. 1996-1997)

Uvedomujeme si, že v slovách: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril...“ (Gn 1,2-7), nachádza svoje povýšenie tajomstvo Vianoc práve v túto svätú noc. Obraz človeka dostáva svoj konečný tvar, hodnotu a dôstojnosť. Žiaľ, uznanie dôstojnosti, slobody, svedomia života zmizli z nášho života tak isto ako uznanie Boha. Či sa pokoj Kristov uskutoční, závisí aj od nás, lebo my sme tvorcami jeho pokoja.

Želám, vám prítomným, vašim rodinám, deťom a chorým, tým čo nemohli prísť, všetkým ľuďom dobrej vôle pokoj v duši. Keď tento pokoj budeme mať, bude aj pokoj v našich rodinách, dedinách i mestách, v celom národe i na celom svete.

Pred Amen pár veršov:

V našom kostole betlehem,
a v ňom Ježiško malý.
Roj deťúreniec pri ňom ako ho obstáli!
Prstíkom ukazujú: tam vôl a osol.
A tam zas traja králi skladajúci dary
a uprostred On láskou žiari...

I ja som mal lásku,
A bol som šťastný!
Ako tie deti.
A teraz hrám a spievam
a slza tvárou letí...

Amen.