Narodenie Pána - polnočná

Vianoce nech sú pre nás časom, kedy sa máme zamyslieť každý nad sebou samým, čo pre nás znamenajú.

AI
Možno niektorých z vás zachytila správa, ktorá obletela svetom pred dvomi rokmi o situácii prežívania vianočných sviatkov v Rakúsku. Vznikla tam kampaň s názvom vráťme Vianociam Krista. Hlavnou myšlienkou bolo odmietanie Krista a na prvé miesto sa dávalo očakávanie Santa Klausa. Vianoce v týchto časoch stratili svoj pôvodný význam a zabudlo sa, že centrom je narodenie Ježiša Krista. Čo pre nás všetkých znamenajú Vianoce dnes? Pre niektorých môžu Vianoce znamenať na chvíľu vytrhnutie sa zo všedných dní života, denného napätia čí povinnosti. Prišiel Ježiš tu na túto zem len na chvíľu? Na chvíľu nám daroval radosť či pokoj? Iste nie! Vianoce pre každého jedného z nás majú znamenať prebývanie tak, ako prebýval po svojom narodení v jasliach, preto nech tak prebýva po celý čas i v nás.
Prišli sme, aby sme si pripomenuli radostnú správu. Správu, ktorá otriasa celé ľudstvo už viac ako 2000 rokov. Spolu so sv. Pavlom môžeme povedať: „Zjavila sa Božia milosť, ktorá prináša spásu všetkým ľuďom“ (Tit 2,11). Dnes je potrebné poukázať, že Vianoce to nie je len vonkajšia krása, ale v prvom rade to má byť krása, ktorá je vnútorná a duchovná.

KE
Dnes sme počuli najkrajšiu stať z Lukášovho evanjelia. Evanjelium dnešnej noci nám podáva stále aktuálne a časové posolstvo, v ktorom anjel oznamuje radostnú správu. S výzvou: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste v Betleheme narodil Spasiteľ sveta, Kristus Pán.“

DI
Autor evanjelia nám poukazuje na okolnosti narodenia Spasiteľa sveta. V tomto texte je veľmi pekne opísané narodenie Ježiša Krista v meste Betleheme. Mesto Betlehem bolo veľmi významným mestom na tú dobu v Judsku. Sám Boh posiela Samuela do Betlehema, aby pomazal jedného z Izaiových synov. Z tohto mesta pochádza sám Dávid. Už Nátan oznamuje Dávidovi, že z tohto mesta vzíde Spasiteľ sveta. A práve dnes sa napĺňajú Nátanove slová. Dnes prišla spása na tento svet, Boh nám posiela očakávaného Mesiáša, Spasiteľa sveta. Ježiš túži, aby sme ho dnes tak privítali – nielen s otvoreným náručím, ale s čistým srdcom. Anjel prichádza k Márii a oznamuje, že sa stane matkou Božieho syna. Aj dnes anjel je ten, ktorý oznamuje pastierom a zároveň aj nám radostnú správu, správu o príchode Ježiša na túto zem. Anjel prichádza a prináša správu, mohli by sme povedať, že ide o správu pokoja či správu radosti. Boh sám chcel, aby prvými ohlasovateľmi radostnej správy boli jednoduchí pastieri. Anjel tu nepreháňal v svojich rečiach. Oni ako prví pochopili, čo im anjel oznámil, uverili Betlehemskému svetlu. Svetlo Betlehemskej noci preniklo do mnohých sŕdc, ale v mnohých súčasne trvá temnota. Môže existovať väčšia radosť, ako je táto? Sám Boh, Boh pokoja prichádza tu na túto zem medzi nás.

PAR
Život dnešného človeka by sme mohli opísať v troch bodoch: očakávanie, strach a radosť. A práve adventné obdobie nám pripomínalo očakávanie a strach, a dnes sme prišli, aby sme prežívali radosť. Položme si otázku: Čo potrebujeme, aby sme prežívali radosť a nemali strach? Určite každý z vás mi dá za pravdu, že potrebujeme hlbokú lásku. „Láska začína v našich srdciach“. Musíme vedieť, že Boh nás nestvoril pre tituly či diplomy, ale stvoril nás na to „aby sme milovali a boli milovaní“. Áno dnes, v tú noc prichádza láska na túto zem, sám Boh, ktorý je večný, neviditeľný, s najväčšou múdrosťou a vrcholnou dokonalosťou, aby nám daroval lásku, a aby ja a ty sme mohli mu dôverovať. Aby sme nežili v nepokoji či strachu, ale aby každý z nás nachádzal posilu práve v tomto dieťati v Ježišovi Kristovi. Do sveta, ktorý je poznačený hriechom prvých ľudí prichádza Bohočlovek. Táto noc nám pripomína, že sme Božími deťmi a máme prijať svetlo, ktorým je Božie dieťa Ježiš. V Ježišovi sa nám zjavuje láska. On pre mňa i pre teba prišiel na tento svet. Pozrime sa na rodičov ktorí očakávajú príchod svojho dieťaťa na svet. V tej chvíli v ich živote má miesto očakávanie, radosť i strach. Ježiš prichádza na tento svet v chudobe a bez akéhokoľvek očakávania. Vianočné dni sa nazývajú sviatkami pokoja a lásky. Dávajú nám možnosť zamyslieť sa nad sebou samými a nad ľuďmi, s ktorými žijeme. A možno práve v týchto chvíľach si uvedomujeme, že viac lásky sme dostali, ako sami rozdali. Uvažujme nad tým, čo by sme mali v našich postojoch zmeniť, aby sme viac cítili, že nežijeme len sami pre seba. Naozaj, Vianoce majú tu veľkú moc, aby sme otvorili svoje srdcia. Tesne pred vianočnými sviatkami som stretol človeka, ateistu, ktorý sa so mnou pustil do rečí aj napriek tomu, že som ho nepoznal. Ako veľmi dobre viete takíto ľudia už dopredu majú pripravené otázky a chcú vás ovplyvniť a dostať z vás čo najviac potrebných informácií. Hovoril „veľa som hľadal, veľa som čítal, veľa som debatoval, ale podstatu Vianoc som nepochopil. Na mojom mieste by som mohol povedať: málo si čítal, málo si debatoval a málo si hľadal. Ale napriek tomu, že som na prvý pohľad nevedel o koho ide, povedal som mu: „Podstatu a silu Vianoc pochopíš v novonarodenom Božom synovi Ježišovi Kristovi.“ Áno táto polnočná sv. omša nám ukazuje, že Boh sa veľmi pokoril a znížil. Stal sa jedným z nás, stal sa človekom, aby sa človek stal synom Božím. Veď práve Ježišovi vzdávajú hold nielen anjeli a pastieri, ale i nebo a zem. Ježiš prináša svetu pokoj. On vnáša pokoj aj do našich sŕdc, domovov, našich vzťahov ... Mohli by sme si položiť otázku: čo by bolo z toho, že Ježiš sa narodil v Betleheme, keby sa nenarodil aj v nás a cez nás sa nestal prítomným vo svete? Podstata narodenia a poslania spočíva v tom, aby sme si uvedomili, že náš život je potrebné nasmerovať na Boha. Aj pre nás je tu výzva, aby sme sa samých seba pýtali: aký je môj vzťah k Bohu, k Ježišovi a k Cirkvi? Čo robíme preto, aby sme duchovné dary využili pre svoj život? Veď práve Ježiš nám otvára cestu k nebeskému Otcovi. Sviatky Božieho narodenia Ježiša Krista nám majú pomôcť, aby sme prijali Božiu ponuku. Mária a Jozef vítajú pastierov, ktorí ako prví prichádzajú, aby sa poklonili novonarodenému kráľovi. Aj od nás sa žiada, aby sme vstúpili do Betlehemskej jaskyne, ale k tomu je potrebné mať čisté duše a uvedomiť si, že sme Božie deti. Dnešný svet človeku ponúka mnohé príležitosti, ale málo lásky a preto človek chce byť niekým, chce niečo znamenať, chce byť za každú cenu prvý. Dnes je potrebné, aby sa nám ponúkalo viac lásky. Lásku potrebujeme všetci, každý človek, aj ten, ktorý sa domnieva, že má hojnosť všetkého. Musíme si uvedomiť a s radosťou prijať fakt, že sme Božími deťmi. Závisí len od nás, aby sme prijali od Ježiša všetko to, čo on sám nám dnes chce darovať. Ježiš u nikoho nerobí rozdiel. Každý, kto ho potrebuje, má jeho ponuku. Každý, kto sa dokáže znížiť, skloniť a pokoriť, Ježiš ho prijíma

MY
Stáva sa nám, že advent a pôst sú obdobia, kedy si človek dáva isté predsavzatie, a tak to bolo aj u istého Sicílskeho mnícha Epifana. Objavil v sebe Boží dar, t.j. vedel maľovať veľmi pekné ikony. A tak po istom zvážení sa rozhodol namaľovať ikonu, ktorá by mala byť majstrovským dielom. Mala to byť Kristova tvár. Vynárala sa v ňom otázka: kde nájsť nejaký model, ktorý by súčasne vyjavoval utrpenie i radosť, smrť i vzkriesenie, božskosť i ľudskosť? Po prežitých cestách hľadania, prebdetých nociach a rôznych úvahách vyhlásil: Vhodná tvár, ktorá predstavuje Krista, nejestvuje. Istý deň uvažujúc nad Kristovým narodením, sa mu v mysli vynorili slova žalmu: „Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvar odo mňa“. Snívalo sa mu, že anjel ho niesol od človeka k človekovi a ukazoval mu rôzne črty a tváre Krista. A tak Epifanovi neostávalo nič, len dať sa do práce. Do roka bol obraz so všetkou nádherou hotový. Epifanus ho ukázal opátovi a spolubratom. Všetci boli ohromení a žasli. Kristova tvár bola úžasná, vidiaca do vnútra a vyžarujúca.

Nestáva sa aj u nás, že sa snažíme pochopiť Kristovu tvár a nedarí sa nám to, nedokážeme ju vnímať,... Prečo? Je potrebné, aby sme nehľadali Krista v tvári jediného človeka, ale hľadajme v každom človekovi zlomok Kristovej tváre. V každom jednom z nás sa má nielen dnes, ale každý deň narodiť Ježiš.

ADE
Sv. Faustína Kowalska povedala: „Milujme Ježiša, lebo on je darca nového a šťastného života. Ježiš si praje aby sme si navzájom prejavili lásku. Pozrime sa akú lásku nám dnes Boh daroval. Táto Láska prichádza na tento svet, v túto noc, aby nás vykúpila a spasila. A tak všetci sme povinní prijať túto lásku, ak chceme plniť jeho príkazy. Aj keď dnes prežívame radosť, nech táto radosť je postavená na vernosti k Bohu. Želám vám, aby vám srdcia nehriali láskou k malému betlehemskému dieťaťu len dnes, ale aj v ďalších dňoch, keď to dieťa prehovorí a bude nás volať, aby sme ho nasledovali. Dnes nám záleží na tom slove „poďme“. Poďme a nasledujme Ježiša po celý náš život, iba tak dosiahneme to, po čom najviac túžime.
Všemohúci Otče, ty si obdivuhodne stvoril človeka a ešte obdivuhodnejšie si ho vykúpil: prosíme ťa, daj nám účasť na Božskom živote svojho Syna, ktorý prijal našu ľudskú prirodzenosť.

Amen.