Narodenie Pána - polnočná

Prežiť dar lásky, ktorý je Boh-Dieťa-Ježiš.

AI
Kto z nás nepotrebuje byť milovaný, milovať, žiť lásku? V túto noc si pripomíname príchod Boha, ktorý je Láska na svet. Nekonečný, všadeprítomný, všemohúci... Boh prišiel na svet tak, aby mohol byť každým človekom prijatý, akceptovaný. Prišiel na svet ako prichádza na svet každý človek. Narodil sa a pri Jeho narodení stojí matka, Panna Mária a Jozef, ktorý pred svetom je otcom a pred Bohom pestúnom.

KE
A túto udalosť si pripomíname slovami anjela pastierom: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,10-11).

DI
Rok čo rok si pripomíname, že prichádza Kristus, Knieža pokoja! Mária po anjelovom zvestovaní a svojom súhlase „fiat“, žije intenzívne prípravu na príchod predpovedaného a ohláseného Boha prorokmi. Verne si plní povinnosti nielen u príbuznej Alžbety, ktorá v starobe tiež z Božej vôle počala syna Jána, najväčšieho proroka, ohlasovateľa a pripravovateľa cesty pre jej Syna Mesiáša, Spasiteľa sveta. Panna Mária verne plní aj ľudské príkazy, ktoré majú svoje miesto v dejinách pásy. Je to príkaz cisára Augusta z Ríma, ktorý dal vykonať súpis ľudí v tedajšom celom svete. Prorok predpovedal, že Mesiáš sa má narodiť v Dávidovom rodisku, Betleheme. Betlehem stratil na sláve. Betlehem neznamená nič pre cisára a v Izraeli je obyčajným mestečkom. Rovnako Mária a Jozef si nepotrpia na tom, že pochádzajú z kráľovského rodu Dávidovho. Plnia rozkaz cisára Augusta a idú sa zapísať tam, kde majú svoje korene do Betlehema. Nič mimoriadne nevidieť na dvojici Márie a Jozefa. Mária je v požehnanom stave. Vyvolený národ očakáva Mesiáša. Len táto dvojica vie, že čas sa napĺňa. Pre chudobný pár niet strechy nad hlavou. Nik z obyvateľov Betlehema, Ríma, celého sveta nevie, že v stajni, ktorá slúži ako zimovisko pre ovce, sa v tú noc má narodiť Jednorodený Boží Syn.

Nie v Ríme, hlavnom meste vtedajšieho sveta, kultúry, politiky, moci, slávy... ale v neznámom Betleheme. Dieťa nebude uložené do kolísky v kráľovskom paláci Herodesa, ale do jaslí, válovčeka, z ktorého pokrm požívajú zvieratá. Boh si volí za rodičov obyčajných ľudí, nie s korunou na hlave, obkolesených sluhami... Boh si volí maštaľku a jasle, chudobu, aby nikto z ľudí raz Bohu nevyčítal, že už pri narodení Boh to mal lepšie.
Boh prišiel na svet „plnosti času“, vtedy, keď to Boh vo svojej láske uznal za najlepší okamih. Predpoveď z Raja prarodičom sa naplnila. Ako prvou ženou Evou prišiel na svet hriech, tak Pannou Máriou prichádza Spasiteľ, Kristus, Pán.

PAR
Udalosť narodenia Boha v ľudskom tele stala sa idylkou. Narodenie Boha sme spojili s koledami, vonkajšími prejavmi ako je vianočný stromček, darčeky, štedrovečerný stôl. Podstatné a najdôležitejšie je naše srdce, aby sme prijali Dieťa Ježiša ako za svojho Boha a Pána. Dieťa Ježiš vo svojom čase zomrie ako Ježiš Učiteľ z Nazareta na Kalvárii za Jeruzalemom na kríži ako posledný z posledných, aby splatil dlh za hriechy všetkých ľudí a tak zmieril svojho Boha Otca s nami. Ježiš rovný Bohu Otcovi vo všetkom, prirodzenosťou podobný nám ľuďom prejavil nám svoju lásku.
Pohľad na Dieťa v jasliach nás nemýli, keď v ňom vidíme Vykupiteľa a Spasiteľa sveta zomierajúceho na kríži za naše hriechy.
Narodenie Ježiša má v nás obnoviť lásku k Bohu, ktorý z lásky nielen prišiel na svet, ale aj zomrel za každého z nás. Boh právom od nás čaká, že opätujeme Jeho lásku. Boh čaká, že pri pohľade na Dieťa – Ježiš, viac si uvedomíme a osvojíme svoj vzťah dieťaťa k Bohu Otcovi.

MY
Je čas, že deťom ukáže svet veľkosť lásky. Pohľad na Dieťa – Ježiša pripomenie každé dieťa už od počatia, ktoré treba chrániť pred každým hriechom.
Je čas, že si sami mladí muži a ženy uvedomia, že v ich žilách je krv, ktorú mal aj Ježiš, ktorý z lásky prišiel na svet a zomrel, aby sme mali večný život.
Je čas, že si dospelí pri pohľade na Dieťa – Ježiša uvedomia, aký je krátky a pominuteľný svet, ktorý treba prežiť rozumne a s úžitkom.
Je čas, že všetci bez rozdielu, prijmeme Boha v Dieťati a vzdáme mu úctu, česť, vo svojich životoch. Dieťa Ježiš nás vyzýva opätovať lásku svojmu okoliu. V každom človeku je Ježiš.
Pre každého človeka je miesto pri jasliach. Tu neplatia ľudské hodnoty, vek, postavenie, tituly, moc, bohatstvo, sláva. Pri jasliach sme všetci bratia a sestry Dieťaťa – Ježiša. Naša pokora, láska, vďačnosť, čisté srdce sú darmi, ktoré čaká od nás Boh, aby sme ho obdarili. Predovšetkým však pokoj v srdci, ktorý sa buduje tým, že odložíme zbrane hnevu, pomsty a každej formy egoizmu. Svet naliehavo potrebuje pokoj! My potrebujeme pokoj. Nám sú adresované slová anjelov tejto noci: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14).

V jeden predvianočný podvečer počas II. svetovej vojny išiel malý chlapček so svojím otcom domov. Chlapček zvedavo pozeral do okien domov, za ktorými sa už črtali vianočné stromčeky. Zaujalo ho, že na mnohých oknách boli prilepené hviezdy. Spýtal sa otca: "Prečo niektorí ľudia majú hviezdy na oknách?" Otec mu vysvetlil, že hviezda znamená, že tá rodina má syna vo vojne. Keď došli na koniec ulice, chlapček zbadal prvú večernú hviezdu na oblohe. Vykríkol: „Pozri ocko! Boh musí mať tiež syna vo vojne! Dal si hviezdu na svoje okno."

Boh nechce s nami viesť vojnu. My predsa prežívame sviatky pokoja a lásky. Boh nás obdarúva hodnotami, za ktoré je čas vzdávať vďaku, ale i rozhodne sa postaviť proti všetkému, čo sa nezhoduje s tým, čo patrí tejto noci. Boh rešpektuje našu slobodu, náš rozum.

ADE
Všetci potrebujeme lásku. A práve tieto sviatky ako dar od Boha je výzvou, „žime podľa priania Boha, ktorý volá, milujte sa, Ja som predsa Boh Láska“.

Amen.