Narodenie Pána - polnočná

Narodenie Ježiša Krista sa nedá nikým a ničím nahradiť.

Bolo to na dedine. Miestny organista hral na organe, keď k nemu pristúpil Mendelson. Dlhšie pozoroval organistu, ktorý si neuvedomil, že sleduje jeho techniku hry. Po čase neznámy požiadal organistu, aby mu dovolil sadnúť za organ a tiež niečo zahrať. Organista cudzincovi s nedôverou dovolil. A organ sa rozozvučal nádhernou hudbou. Organista takú hudbu ešte na svojom organe nepočul hrať. Prečo? Neznámy Mendelson bol vo svete známy organový virtuóz.

V túto noc si pripomíname udalosť, narodenie Ježiša Krista, keď k nám prišiel Boh v ľudskom tele. Boh plní prísľub daný prarodičom v raji. Život človeka poznačený dedičným hriechom dostáva nádej.

Oznamuje ju anjel slovami: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach“ (Lk 2,11-12).

Známa udalosť? Koľko ľudí žije, žilo a bude žiť na zemi! A len niektorí ovplyvnia život iných z okolia. Jedno narodenie, narodenie Ježiša Krista, ovplyvňuje ľudstvo. Narodenie Boha v ľudskom tele mení dejiny ľudstva. Udalosť z Betlehema, pri ktorej asistovali anjeli a oznámili obyčajným pastierom, že sa narodil Spasiteľ, Kristus Pán, je začiatkom nielen nového počítania rokov v čase ľudí, ale udalosť narodenia Ježiša Krista je prejav lásky Boha voči ľuďom. Boh Otec posiela svojho jediného Syna, počatého v lone Panny, ktorej meno je Mária. Dieťa, ktoré sa stáva nám podobné už svojím narodením, prichádza k nám hriešnym, aby nás spasilo. Dieťa Ježiš zahanbí všetku moc, silu či pýchu mocných sveta. Dieťa Ježiš prináša svetu pokoj a právom od nás žiada, aby sme boli ľuďmi dobrej vôle a prijali ho za svojho Pána a Boha.

Rok čo rok si právom pripomíname narodenie svojho Spasiteľa. Pretože nestačí len raz za niekoľko rokov si pripomenúť, že potrebujeme Boha. Pretože hriech ničí priateľstvo s Bohom a jedine Boh nám môže ponúknuť svoje priateľstvo, jedine Boh nám môže odpustiť našu neveru, zradu jeho lásky. Keď si uvedomujeme, koľko bolo v dejinách ľudstva hriechu, tak v dnešnú noc tým viac žasneme nad tým, že ešte existuje nejaký pojem dobra a že existuje pre nás nádej. Táto noc je Bohom ponúknuté svetlo do nášho nového života. Dieťa Ježiš ako náš Boh môže o sebe vyhlásiť: „Ja som svetlo sveta“ (Jn 8,12). Apoštol sv. Ján v prológu-úvode svojho evanjelia nám o tomto Ježišovi hovorí a zároveň nás varuje: „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“ (Jn 1,5). Prečo si Ježiša ako svetlo máme zvlášť túto noc uvedomiť? Vysvetlíme si to na príklade.

Skupina turistov cestovala autobusom. V jednom mieste sa len-len vyhli havárii. Vodič sa nahlas poďakoval Bohu za ochranu. Následkom udalosti vznikla vážna debata. Jeden z prítomných turistov s posmechom a iróniou sa obrátil k šoférovi a poznamenal: „Vy veríte ešte v moc Boha?“ Viacerí sa v autobuse zasmiali. Po chvíli bolo vidieť, že šofér uvažuje nad jeho slovami. Šofér vypol svetlomety autobusu, ale autobus šiel rovnakou rýchlosťou ďalej. Nastalo ticho a niektorí zmeraveli od strachu, pretože cesta nebola rovná a okolo nej boli stromy a kanál. Do tmy autobusu sa ozve hlas šoféra: „Takto je to, keď človek žije bez Boha a bez Božieho slova. Nevidí nebezpečie cesty a všetci vieme, čo sa môže stať.“ Potom zapol svetlomety naplno. Svetlo odstránilo tmu a úzkosť bola preč. A šofér pokračoval. „Takto je, keď človek žije s Bohom. Boh svojím slovom nám ukazuje cestu a my bezpečnejšie prejdeme cez ťažkosti a nemusíme mať strach.“ A odmlčal sa. V autobuse bolo stále ticho. Po chvíli šofér poznamenal: „Verte mi, je prekrásne a bezpečné žiť v tomto svetle!“ Nik už neoponoval, nik už neironizoval, a nik sa nevysmieval.

Táto noc, keď si pripomíname narodenie Ježiša Krista, má zmysel len vtedy, keď veríme, že Dieťa Ježiš je pravý Boh. Ani štedrá večera, ani darčeky, ani stretnutie celej rodiny počas týchto dní, ani stromček, ani folklór, piesne, koledy, pozdravy, ba ani bezduchá účasť na liturgii počas týchto dní neobohatí človeka. Táto noc je darom Boha. Je správne, keď si uvedomujeme, že jedine s Bohom a v Bohu má náš život zmysel a cieľ. Boh je svetlom v našom živote. Boh nielen náš život na zemi, ale i náš život po smrti chce obohatiť v náš prospech. Boh však potrebuje náš súhlas. A táto noc len vtedy spĺňa svoje poslanie, keď v Dieťati, ktoré uložila Mária do jasiel v Betleheme v tú noc, vidíme Boha.

Film Posledná šanca zobrazuje osudy uprchlíkov, ktorých prenasleduje nepriateľ. Ponáhľajú sa cez ťažký terén, aby sa dostali do bezpečia a zachránili si život. Viac a viac si uvedomujú, že sa zachránia len vtedy, keď sa niekto z nich obetuje za všetkých. Urobí to jeden mladý muž. Upúta na seba pozornosť nepriateľov a zatiaľ ostatní získajú náskok a dostanú sa do bezpečia. Mladý muž za slobodu skupiny zaplatil životom. Životy iných vykúpil vlastnou smrťou.

Dnešná noc nám pripomína lásku Boha, ktorý prišiel na svet, aby nás vykúpil a spasil. Nezabúdame, že toto Dieťa, keď nadíde čas, zomrie za všetkých ľudí. Ježiš Kristus zomrel za každého človeka. Aj keď sa v túto noc radujeme, nech je to radosť postavená na vernosti k Bohu. Je správne, že sme ľuďmi dobrej vôle. Vtedy v náš prospech vyznieva táto noc narodenia Ježiša Krista.

Keď pristupujeme k jasliam, dovoľme Dieťaťu dotknúť sa našich sŕdc, aby sa rozozvučali ako organ, keď na jeho klávesy položil ruky známy virtuóz.

Amen.