Pri pohrebe

Iste vám nie je neznáma atmosféra na konci nejakého vydareného predstavenia, napríklad v divadle, koncerte a podobne. Obecenstvo tlieska a na javisko vystupujú tí, ktorí sa o tento úspech zaslúžili. Môžeme vidieť často gesto režiséra či dirigenta, ktorý sa ukloní a rukou ukáže na účinkujúcich, orchester, hercov. Tomuto gestu rozumie každý. Týmto gestom im ďakuje a uznáva, že bez nich by to nebolo. Ba keď dostane kvety, daruje ako prejav vďaky niekomu z tých, ktorý sa najviac pričinil o dobrý priebeh, úspech.

Odprevádzame na dočasný odpočinok vašu mamu, sestru, babku. Odprevádzame ju s radosťou, hoci vo vašich očiach sú slzy. Skončil sa život veriacej ženy, ktorá sa snažila splniť slová z dnešného evanjelia: „Môžu smútiť svadobní hostia, kým je s nimi ženích“ (Mt 9, 15)?

Odpoveď je jednoduchá. Nie. Ježiš si za sebou nepovolal len apoštolov. Ježišovo pozvanie Poď za mnou! nie je rezervované len pre skupinku vyvolených. Ježiš sľubuje tým, ktorí toto pozvanie prijmú, bohatstvo už tu na zemi i vo večnosti. Každému dáva, ale od každého bude raz pýtať i späť. Spomeňme si na vyúčtovanie s drachmami. Kto chápe, čo od nás žiada Ježiš, nemôže ostať stranou. Žiť s Ježišom je úžasná a krásna vec. Sám hovorí: „Nenazval som vás sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale nazval som vás priateľmi...“ Ježiš nám prišiel oznámiť, že náš život tu na zemi nemá konečný cieľ: „Vaša vlasť je v nebesiach. Odtiaľ očakávajte príchod...“ Ježiš tým, čo uveria v neho, nesľubuje len radosť a spokojnosť, ale i: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Aj iné miesta z evanjelia nás inšpirujú, aby sme svoj život prežili plodne s Ježišom.

Dnes sa lúčime s našou sestrou, ktorej posledné slovo bolo: Zbohom. Náš pozdrav na rozlúčku. Koľkokrát vám, najdrahším, toto mama povedala? Pri odchode z domu, ale i vtedy, keď ste odchádzali vy z domu. Choď s Bohom. Nech ťa Boh ochraňuje, sprevádza, žehná. A toto slovo pre nás znamená aj túžbu prežiť večnosť s Bohom. Príprava na stretnutie s Bohom je zvlášť dôležitá. Pripraviť sa neznamená len pomodliť sa, ale aj ísť ku sviatostiam, dať Bohu celé svoje snaženie. Veď sami dobre vieme, kto nezištne dáva, ten aj štedro býva odmenený. Tým viac to platí o Bohu. Naša sestra veľmi milovala Boha. Dôkazom toho bola aj jej častá účasť na sv. omši a pristupovanie ku sviatostiam. Žila jednoduchým a skromným životom. Vy, najbližší, viete, že jej život bol poznačený nejedným krížom, ktorý však niesla trpezlivo a s láskou. Najviac zaiste ste vďačná jej v dnešný deň vy, Anka, ktorá ste ju oslovovala mama, aj keď vám nedala život.

Dnes sa lúčite s ňou tým istým slovom, ktoré povedala naposledy ona. Zbohom. Prajete jej, aby odmenou za všetko jej bol sám Boh. Veľa je krásnych vecí, chvíľ, udalostí, stretnutí i ľudí, ktorí robia človeka šťastným. Jedno je však isté: toto všetko sa nedá porovnať s tým, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Všetko na zemi je dočasné. Boh stvoril človeka na svoju podobu pre vyšší a dokonalejší cieľ. Hriech zničil mnoho, ale láska víťazí. Preto dnes i toto rozlúčkové stretnutie má vyznieť v náš osoh ako posila, povzbudenie: dať svojmu životu znova a znova istejší impulz, vyššiu hodnotu, radostnejšiu náplň v spojení s Bohom.
Svätý Patrik, patrón Írska, si často pripomínal túto myšlienku: Boh je vo mne a ja v Bohu. Boh je po mojej pravej i ľavej ruku. Boh je predomnou i za mnou. Boh je nadomnou a podomnou.
Tieto slová mu dávali impulz znova začínať a radovať sa zo svojho života v spojení s Bohom.

Skončil sa dej života našej sestry. Opona spadla. Zomrela. Hoci netlieskame, sme šťastní. Žila s Bohom, zomrela v spojení s Bohom. A zaiste i ona ako umelec, ktorému sa podarila úloha, ukázala rukou na vás. Áno, chce sa vám poďakovať za všetko a namiesto kytice chce vám povedať: Teším sa na vás u Boha a lúčim sa s vami, zbohom!
Amen.