Pri pohrebe

Vítam vás všetkých na dnešnej smútočnej rozlúčke s naším zosnulým bratom. Toto naše lúčenie je pre vás najbližších, manželku, dcéru i syna, ťažké i preto, že prišlo k nemu rýchlo, aj keď váš otec s takýmto odchodom počítal, čomu nasvedčuje tá udalosť, že pred niekoľkými dňami pred Veľkou nocou pristúpil ku sviatosti zmierenia, vyznal sa zo svojich hriechov, prijal odpustenie od kňaza, ktorý v tejto sviatosti zastupuje Pána Ježiša a tiež po rokoch pristúpil ku Sviatosti Oltárnej, prijal telo Pána Ježiša. Váš otec mal po tomto stretnutí radosť, čo prejavil pred viacerými z vás. Ani si neuvedomil, že takto dostal od Pána Boha veľkú milosť pripraviť sa na cestu ku stretnutiu s Bohom živých i mŕtvych.

Preto najmä vám, najbližším a najdrahším, ale i nám všetkým patria dnes slová apoštola Pavla Solúnčanom: „Bratia! Nechceme vás nechať v nevedomosti o tom, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako tí, čo nemajú nijakú nádej“ (1 Sol 4,13).

Príslovie hovorí, že nádej zomiera posledná. Tým viac si to dnes uvedomujeme. Ľudské slová útechy, ktoré vám dnes ostatní prejavujú, sú úprimné, plné porozumenia, sú však len slovami slabých ľudí, pretože my všetci raz zomrieme. Dnes vás oveľa viac povzbudia slová Ježiša Krista, toho, ktorý zvíťazil nad smrťou a vstal z mŕtvych na tretí deň po svojom ukrižovaní. Tento Ježiš svoju smrť nielenže predpovedal, ale predpovedal i svoje zmŕtvychvstanie, čo aj uskutočnil. Dokázal tak, že je skutočne ten, ktorý sa nazýva Pravdou. Preto veríme, že jeho slová o našom vzkriesení sa takisto stanú skutočnosťou, pretože Ježiš svoje slová dokázal aj svojimi skutkami, a preto veríme v nový život po smrti, veríme v osobné stretnutie s Bohom.

Náš zomrelý brat bol železničiar. Neraz sa s vami lúčil, keď odchádzal do svojho zamestnania. Pretože práca, ktorú vykonával, bola náročná a nebezpečná. Preto ste sa na jeho návrat tešili. Teraz sa však s ním tu na zemi lúčite navždy. Ale predsa nie definitívne. Pretože ani my nevieme ani dňa, ani hodiny, kedy si nás Pán života a smrti povolá. Môže to byť tak rýchlo ako v jeho prípade. Preto aj my sa máme na svoje stretnutie s Bohom pripraviť. Boh od nás nežiada niečo nad naše sily. Nechce niečo, čo by nám mohlo uškodiť, práve naopak. Náš Boh nám cez vieru káže, aby sme dali cisárovi, čo patrí cisárovi, a Bohu, čo patrí Bohu. Máme sa tešiť zo svojho života, máme ho žiť, môžeme sa tešiť, pracovať, ale máme i svoje povinnosti a záväzky. Kto toto pochopil, ten nikdy nepovie, že nedeľňajšia účasť na svätej omši je strata času, práve naopak. Zjednotenie týchto prvkov života prináša radosť, spokojnosť a po smrti večnú blaženosť.

Priateľ rybár rozpráva o tom, ako sa vybral so synovcom chytať ryby. Keď už boli člnkom ďaleko od brehu, mladý študent si všimol, že strýko mal na veslách niečo napísané. Na jednom vesle bolo slovo „Ora“ a na druhom „et labora!“ Keď sa na ich význam opýtal, dostal odpoveď, že je to staré heslo mníchov, ktorí začali aj u nás šíriť kultúru. A tieto slová znamenajú: „Modli sa a pracuj!“ Mladý študent sa pousmial a povedal: „Naozaj, práca je cesta ku kultúre, vede, pokroku – ale modlitba?“ Po chvíli strýko začal používať len jedno veslo so slovom “et labore – pracuj“. A čln sa začal točiť dookola. Začudovaný študent dostal odpoveď: „Chceme ísť dopredu. Vidíš, len s prácou to nejde. Ten, čo pozná len a len prácu, aj keď je si myslí, že je šťastný, stojí na mieste, stále sa točí dookola. Kto však v živote používa aj veslo “ora – modli sa“, ten aj keď rovnomerne ťahá, dosiahne cieľ, aj keď je to neraz ťažké.“
Poučenie pre nás: Bez Boha je ľahší život, ale ťažšia smrť, neistota. S Bohom je život ťažší, ale ľahšie je zomieranie, pretože človek má nádej.

Pri dnešnej rozlúčke s otcom, manželom, susedom... zamyslíme sa nielen nad sebou, ale buďme mu vďační za všetko, čo pre nás, drahý zosnulý urobil. Myslíme na neho v modlitbách nielen pri dnešnej svätej omši, ale i v nastávajúcich všedných dňoch.

Amen.