Šiesta veľkonočná nedeľa

Prehodnoťme svoj postoj k Ježišovmu príkazu lásky.

Položme si otázku: Dokážeme žiť bez lásky? Čo čaká dieťa od svojich rodičov? Vieme, že už deti sú veľmi citlivé a vnímavé na lásku. Milé slovo, úsmev, bozk, privinutie do náručia či pohladenie vie a dokáže viac ako akákoľvek hračka. Láska sa nedá kúpiť.
Po láske túži nielen dieťa, ale i starec na smrteľnej posteli. Láska dodá viac chuti žiť chorému ako ponúknutý liek. Milujúci k milovaným dokáže viac, ako si často vie sám predstaviť. Lásku nezničí smrť. Lásku neobmedzí ani fyzická vzdialenosť. Láske dávame rôzne prívlastky a vieme, že pravá láska sa dá rozoznať od nepravej.

Ježiš povedal nielen svojim apoštolom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja miluje vás. Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15,9)

Boh, ktorý je láska (porov. 1 Jn 4,8), obdarúva každého človeka najväčšou silou sveta, láskou. Sile lásky, ktorú dáva Boh, sa nič a nikto nevyrovná. Sv. Pavol končí Hymnus na lásku slovami: „A teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“ (1 Kor 13,13)
Posolstvom dnešnej nedele je, že naša spása je všeobecná a že cesta k nej je láska k Bohu a blížnemu. Pri Poslednej večeri Ježiš vysvetľuje podstatu lásky, keď vyhlási. „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.“ (Jn 15, 12-15)
V Starom zákone človek sa chápe ako sluha Boha trasúci sa pred Božím majestátom. Ježiš radikálne mení stav slovami: „Vy ste moji priatelia.“ (Jn 15,14) Boh má tak veľké srdce, že i najmenší človek môže byť jeho priateľom. Ježiš jasne hovorí, ako túži, aby sme mu opätovali lásku. Nie je to divné, že Ježiš pred svojou smrťou opätovanie lásky od človeka niekoľkokrát žiada, aby miloval nielen svojho Boha, ale aj svojho blížneho (porov. Jn 17,21.22.23.26). Ježiš myslí na lásku k Otcovi a právom žiada od svojich bratov a sestier, aby sa navzájom milovali: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil… aby ste sa milovali navzájom.“ (Jn 15,16-17) Pravá láska, na ktorú Ježiš kladie dôraz, má pôvod od Otca skrze Syna. Boh lásku od človeka právom vyžaduje. Príkazy Boha Otca a slová Ježiša Krista dávajú silu zotrvať s nimi v láske. Duch Svätý až do konca čias pripomína človeku význam priateľstva s Bohom skrze lásku, ktorá nesmie byť slepá. Život bez lásky, ktorá pramení z kríža, nemožno nazvať priateľstvom s Bohom. Ježiš zomrel za nás, vyvolil si nás a naše kresťanstvo je pravé vtedy, keď opätujeme Bohu svoju lásku vernou k sebe, ale aj k blížnym. Pravá láska miluje dokonca aj nepriateľov.

Ježiš hovorí o láske, ktorá je viac ako láska číreho príbuzenstva, priateľstva či vďačnosti. Ježišovi ide o lásku bez miery a hraníc. Pravý kresťan nemôže povedať: milujem ťa len potiaľ alebo len dovtedy, alebo len tých. Pravá láska sa u kresťana prejavuje všetkými požiadavkami lásky. Áno, v láske nasledovať Krista je ťažké. Dokážeme to len po dlhom úsilí, modlitbou a najmä úzkym spojením s Bohom. „Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15,9) Na toto tajomstvo sily kresťanskej lásky Ján apoštol v 15 hlave opakuje tieto Ježišove slová osemkrát.
Prečo tak nástojčivo Ježiš od nás žiada lásku? Na láske sa musí pracovať. Láska nevystačí s jedným slovom. A čo vidíme? Lásky ubúda. Koľko ľudí trpí na absenciu lásky! A pýtame sa: prečo? A čo urobiť, aby na svete bolo viac lásky? Možno aj vy máte osobnú skúsenosť, že musíme začať sami od seba. Nie je to ľahké. Mnohých ľudí milovať je veľmi ťažké. A Ježiš pripomína, aby sme sa milovali, ako nás on miloval, keď za nás aj život položil. Často si pripomeňme Ježišov imperatív: „Ostaňte v mojej láske!“ (Jn 15,9)
Kresťanstvo pravú radosť nachádza v nasledovaní svojho Učiteľa a Pána. On hovorí: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám!“ (Jn 13,15)
Áno, láska je sila, ktorou Boh obdaroval každého človeka bez rozdielu pleti, národnosti, jazyka a žiada, aby sme na láske pracovali, nezanedbali ju, nepodcenili a nezničili ju. Nech sa nik nevyhovára, že on nemôže milovať. Pretože láska nie je rezervovaná len pre vyvolených. Láska nás pred Bohom robí rovnými. Keď nás Boh nazýva priateľmi, nič neskrýva pred nami. Veď priateľ je polovica duše. Uvedomujeme si, že ako priatelia Boha musíme robiť to, čo od nás žiada Ježiš – Priateľ.

Uverili sme, že Ježiš je pravda. Odkryl nám silu lásky. Ak sme zanedbali príkaz lásky, dnes zvoľme si nový prístup k Ježišovým slovám.

Karol Menninger nariadil experiment na svojej klinike. Vychádzal z toho, že pacient potrebuje viac lásky. Všetci na klinike, od lekárov po vrátnika, mali sa starať o pacientov s láskou. A výsledok experimentu? Nielenže sa zmenila na nepoznanie atmosféra na klinike, ale pobyt pacientov sa skrátil na polovicu. Čiže ľudia sa vracali domov dvakrát rýchlejšie ako za normálnych okolností.

Láska dokáže robiť divy. Nielenže rýchlejšie pomáha uzdraviť sa, dáva chuť žiť, nádej do ťažkostí, silu odpúšťať a zabudnúť, ale šíri aj Kristove učenie medzi povrchnými kresťanmi či neveriacimi. Keď žijeme lásku, ako učí Ježiš, nepatrí nám výčitka: „Keby ste vy kresťania milovali Boha a blížnych tak, ako to prikazuje evanjelium, bol by už obrátený k Bohu celý svet.“

Príklad írskeho rehoľníka to potvrdzuje. Na jeho pomníku sú vyryté tieto slová: “Pán veľmi miloval Comgalla a Comgoll opätoval Mu svoju lásku“.
O rehoľníkovi nič viac nevieme. Nezanechal po sebe žiadne dielo či pamiatku, ale jeho život bol veľdielom, čo môže človek urobiť, keď miluje Boha.

Koniec koncov, čo človeku pomôžu miliardy, sláva, moc, popularita, keď nesplnil Ježišove slová: „Ostaňte v mojej láske.“ (Jn 15,9)
Bolo by správne, keby na každom našom hrobe bolo napísané: “Pán veľmi miloval X.Y. a X.Y. opätoval Mu svoju lásku“. To znamená, že sme najlepší Ježišovi priatelia. Dnes je to prianie nielen Boha voči nám, ale aj naša túžba opätovať lásku Bohu. Nechceme opustiť toho, kto nás nazval priateľmi. Stotožňujeme sa so sv. Vincentom de Paul, ktorý povedal: „Boha milujem v pote svojho čela a námahe svojich rúk.“ To preto, že sme poznali a pochopili lásku, že sme milovaní Bohom.

Pri otázke Dokážeme žiť bez lásky? si uvedomujeme, že nestačí len ľudská výzva milovať, pretože zrejme Ježišova smrť by bola zbytočná. Práve preto nech naša láska k sebe a blížnym sa opiera o lásku k Bohu. Lásku Boha nič a nikto nemôže nahradiť. Boh aj dnes sa dotýka svojou láskou našich sŕdc, citov, perí, rúk, hrudí…, pretože nás miluje, neprestal miloval a neprestane milovať. Božia láska sa nedá zastúpiť, je nenahraditeľná.

Amen.