Šiesta veľkonočná nedeľa

O láske nestačí rozprávať, príkaz lásky je potrebné žiť.

Anthony de Mello v knihe Spev vtáka (Dobrá kniha, Trnava 1996) podáva krátke poviedky, ktoré nemajú za cieľ informovať, ale vyvolať reakcie, ktoré si každý človek má sám aplikovať na seba. Pod nadpisom Kráľovský orol píše: „Istý človek našiel vajíčko orla. Zobral ho a vložil pod kvočku v kuríne. Malý orol sa vyliahol s kŕdľom kurčiat a vyrastal spolu s nimi. Orol sa po celý život správal ako sliepky na dvore, mysliac si, že je domácim kohútom. Hrabal zem a hľadal hlísty a červy. Kikiríkal a kotkodákal. Dokonca dokázal trepať krídlami a vznášať sa niekoľko metrov vo vzduchu. Veď predsa, či práve tak nelietajú kohúty? Míňali sa roky a orol zostarol. Raz spozoroval vysoko nad sebou na čistej oblohe nádherného vtáka. Letel elegantne a majestátne uprostred vzdušných prúdov, sotva hýbuc mocnými zlatistými krídlami. Starý orol hľadel hore ohromený. „Čo je to?“ spýtal sa sliepky, ktorá stála vedľa. „To je orol, kráľ vtákov,“ odvetila sliepka. „Ale nemyslí na to. Ty a ja sme iní ako on.“ Preto teda orol na to viac nemyslel. A zomrel vo viere, že je kohútom v kuríne.“
Vieme, na čo sme my na svete?

Pripomeňme si to slovami Pána Ježiša z evanjelia: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9).

Tieto slová sú zvlášť aktuálne aj preto, že v budúcom týždni si pripomenieme nanebovstúpenie Pána Ježiša. Slová znejú ako testament. Ježiš vie, že jeho poslanie na zemi sa končí. Ľudské oči ho už nebudú vidieť až do času, keď príde na svet ako Sudca sveta. Chce byť však s každým z nás v spojení v tichu a čistote srdca cez najkrajší ľudský cit, cez lásku. Poukazuje na podmienky, ktoré tento kontakt z našej strany je potrebné zachovať. „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (Jn 15,10). Tu Ježiš hovorí o najväčšej láske, ktorá sa u nás prejavuje vernosťou k Bohu a láskou k blížnemu tak ako ku sebe samým, ako on zachoval prikázania svojho Otca. Ak chceme byť jeho skutočnými priateľmi, tak len vtedy, keď budeme robiť, čo nám prikázal. Vtedy jeho láska bude v nás úplná. Je to výzva, aby sme sa navzájom milovali. Prečo dnes je na svete tak málo Ježišovej lásky i napriek tomu, že už dve tisícročia vieme o učení Krista? Lebo nežijeme podľa Ježišových slov. “Boh je láska, a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom (1 Jn 4,16). Pripomína nám, že sami od seba nemôžeme poznať, čo je to láska. Ježišovu lásku možno porozumieť iba vo svetle toho, keď prijmeme za svoje to, čo on urobil pre nás a my z celého srdca, z celej duše a s celou silou budeme zachovávať jeho prikázania (porov. Dt 6,4-5). Zároveň máme prijať, že aj keď na zemi nemôžeme úplne poznať, čo je láska Božia, nemáme sa zriekať objavovania vo svojom živote tejto lásky, pretože nám bola zjavená nie ako čistá veda, nie ako predmet štúdia alebo viery, ale ako príklad nasledovania. „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 15,17). Nestačí, že prijmem krst, že poviem: som kresťan, a nežijem podľa slov Ježiša. Láska, ktorú nám dáva Boh, je suverénnym darom Boha, ktorý „nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo“ (Sk 10,34), ako o tom hovorí prvé čítanie. Apoštol Peter v Cézarei pri stretnutí s Kornéliom pochopil, čo spôsobujú dary Ducha Svätého. Kto prijal krst, má spolupracovať s darmi Ducha Svätého. Vyznávať, veriť a zachovávať všetko, čo Ježiš učil a prikázal nám zachovávať. Prijatím krstu stali sme sa bratmi a sestrami Ježiša a na nás sa majú splniť slová: „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15,15).

Dostali sme najväčší dar, aký človek mohol dostať. Ježiš položil svoj život za každého z nás. Nazval nás priateľmi. Zostáva s nami vo svojej láske, ktorá rastie so zachovávaním jeho prikázania. Boh je ku nám bližšie, ako sme blízko sami sebe, keď zachovávame jeho prikázania. Sv. Patrik to vyjadruje slovami: „Boh je mojej pravici. Boh je po mojej ľavici. Boh je predo mnou. Boh je za mnou. Boh je nado mnou. Boh je podomnou. Boh je vo mne a ja som v Bohu.“ Pravda, kto ostáva v jeho láske.
Prečo sa čudujeme, že naša viera je taká, aká je? Prečo chceme viac od Boha a prečo Bohu veci vyčítame, keď vlastne my sami nenasledujeme Boha v jeho prikázaniach? Je to láska, keď spevák spieva slová o láske a prestupuje Božie prikázania? Je to láska, keď vyznávame inému človeku slovami, skutkami lásku a je to hriech? Je to láska, keď recitujeme modlitbu, keď sme na svätej omši, pristupujeme ku sviatostiam a vo svojom srdci prechovávame odpor k určitým pravdám viery, príkazom, keď nechceme zanechať cestu hriechu, príležitosť k hriechu, vo vzťahu k veciam, osobám, citom...?
Anthony de Melo v knihe Spev vtáka pod nadpisom Kto som? píše rozprávanie Attara de Neishapura: Milujúci zaklopal na dvere milovanej. „Kto je tam?“ spýtala sa milovaná znútra? „To som ja,“ povedal milujúci. „V takom prípade odíď. V tomto dome sa nezmestíme ty i ja.“ Odmietnutý milý odišiel na púšť, kde strávil veľa mesiacov v meditáciách, uvažujúc nad slovami milovanej. Napokon sa vrátil a znova zaklopal na dvere. „Kto je tam?“ „Tu si ty.“ A dvere sa hneď otvorili.“
V láske dáva človek druhému to, čo má najcennejšie. Milovať druhého znamená druhého obdarúvať. Znakom, že som milovaný, je pocit obdarovania. Znamením pravej lásky je “chudobné srdce“ a “chudoba ducha“, ktorí môžu byť obdarovaní. Tak ako Ježiš hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5,3) a: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8).
Ako je to s pravou láskou? Čo sme ochotní pre lásku podstúpiť, čoho sa zriecť, vyvarovať, čo robiť? Vieme, že slová bez skutkov mnoho neznamenajú. Prečo svet právom často neprijíma Krista, je náš život. Absencia skutkov v zhode so slovami Ježiša. Je potrebné si uvedomiť, že pravá láska je tá, keď blížneho milujeme ako Krista, keď blížneho milujeme tak ako seba. Ak milujeme len Boha a nemilujeme blížneho, aká je to láska?!
Áno, ťažkosť je aj v tom, že sme v láske nevytrvalí. Preto sa stotožňujeme s Ježišovými slovami: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (Jn 15,10). “Caritas oblige“ – „Láska zaväzuje“! Kto žije lásku, bojuje o lásku, často musí viac trpieť, hoci býva menej populárny. Nevzdáva sa! V emóciách je opatrný, dáva prednosť pravde a má na pamäti ľudské slabosti. Povznáša sa nad urážky, vie odpúšťať, na spôsobené zlo zabúda.
Do tretice Anthony de Mello pod nadpisom Káčatko píše rozprávanie o sebe: „Od detstva ma považovali za takého, s ktorým si nemožno dať rady. Asi mi nik nerozumel. Môj vlastný otec mi kedysi povedal: „Nie si až taký blázon, aby sme ťa zatvorili do blázinca, a nie si ani dosť vyrovnaný, aby sme ťa dali do kláštora. Neviem, čo s tebou robiť.“ A ja som mu odpovedal: „Raz niekto vložil kačacie vajíčko pod sliepku. Keď káčatko prezobalo škrupinku, chodilo spolu s matkou kvočkou, až kým raz nedošli k rybníku. Káčatko si šlo priamo do vody a sliepka, prestrašene kotkodákajúc zostala na brehu. Preto teda, milovaný otče, ja som vošiel do oceánu a v ňom som našiel svoje miesto. A nemôžeš ma viniť za to, že ty si zostal na brehu.“
Memento pre každého z nás; nesmieme ostať na brehu Božej lásky. Všetkých nás Boh oslovuje: „Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9). A my chceme. I napriek tomu, že bojujeme a musíme bojovať o pravú lásku. Poznáme svoje chyby, omyly a vieme aj o svojich pádoch. Znova pod vplyvom Ježišových slov chceme ísť vpred. Uvedomujeme si, že Ježišov príkaz: „Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 15,17) je jasne vyslovená jeho prosba, zrozumiteľná výzva a presvedčivý argument pre náš večný život.

Veľkonočná doba nekončí. Každá nedeľa je spomienkou na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, a teda týždeň čo týždeň počas celého roka si uvedomujeme veľkosť lásky Krista, ktorého slová „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13) sú živé a aktuálne aj pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána.
Orol nie je kohút, aj keď ho o tom presviedčala sliepka. Miesto orla je vo výškach a nie na hnojisku.
Modlime sa spolu:
Ďakujeme ti, Pane, že si nás i dnes posilnil svojím slovom, aby sme verne splnili svoje poslanie kresťanov, a tak príkladom ukázali, že príkaz lásky je možné na zemi zrealizovať a zaslúžiť si účasť na večnom živote.

Amen.