Šiesta veľkonočná nedeľa

Priateľstvo s Ježišom má kritériá.

Čo si predstavujete pod slovom „priateľ“? Už deti hovoria o priateľoch a starí rodičia sa zastavujú na cintoríne pri hroboch priateľov. Príslovie hovorí: „Povedz, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, čo si za človeka“. Aké kritériá máme na priateľov? Pravý priateľ je šťastný, keď sa nám darí. Náš neúspech ho nezmení. Pomáha, ako môže. Je pri nás, keď ho potrebujeme. Priateľ je človek, pri ktorom sa odvážime byť sám sebou. Priateľ nám dopraje priestor a slobodu. Priateľ pribehne hoci len na minútu, zavolá. Rozdelí sa aj s málom. Priateľ má na nás čas, vie pomôcť, poradiť, zastať sa, prijať ironické poznámky. Priateľ sa ti do vôle dá vyrozprávať, neodsúdi, neohovorí, vždy reaguje na podstatu toho, čo povieš. Priateľ ťa rešpektuje. Priateľovi nemusíš dlho a stále vysvetľovať. Ozajstné priateľstvo si treba zaslúžiť, vymodliť, charakterom získať. Ťažko určiť čas, kedy vzniká priateľstvo. Je ako nádoba, čo sa napĺňa kvapkou po kvapke, príde posledná, po ktorej obsah pretečie. Priateľstvo je radostný a nedefinovaný stav. Priateľ vie povedať pravdu. Priateľ je obohatením, aj keď je fyzicky ďaleko. Priateľ je nádej, je istota. Mať skutočného priateľa je poklad.
Bez priateľov sa nezaobídeme. Život bez priateľstva nie je ničím. Zo všetkých vecí, o ktorých vieme, že robia život šťastným, najväčšou je mať priateľov. Boh nám dal príbuzných, chvála Bohu, priateľov si môžeme vybrať...

Ježiš hovorí na tému priateľstva ku každému človeku: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem... Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15,14.15).

Vo Svätom písme nachádzame viac konkrétnych príkladov na priateľstvo. Priateľstvo medzi Dávidom a Jonatánom pokračuje v srdci Dávida aj po Jonatánovej smrti. V Knihe Sirachovej sa píše o priateľstve: „Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov...“ Ak chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške, ale nezdôveruj sa mu ľahko.“ Niekto je priateľom... ale neostane ním, keď príde súženie“. „Iný priateľ sa zvrhne na nepriateľa...“ „Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný...“ „Daj si pozor aj na priateľov...“ „Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad. Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom...“ „Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať priateľa“ (Sir 6,5-17). Boh niektorých ľudí obdarúva vo Svätom písme čestným titulom priateľ. Abrahám i Mojžiš sú priatelia Boha. Ježiš mal tiež priateľov. S láskou pozrel na mladého muža, ktorý mal veľa majetku. Ježiš mal priateľa Lazára, brata Marty a Márie a často sa v ich dome zastavil. Ján apoštol zo skromnosti o sebe v evanjeliu nepíše, a predsa poznamenáva o sebe slovami: „ten, ktorého Ježiš miloval“ (Jn 13,23). V Getsemanskej záhrade dokonca Ježiš oslovil zradcu Judáša: „Priateľu, načo si sem prišiel“ (Mt 26,50). Evanjelium nám pripomína, že Ježiš priateľstvo spája s láskou. Jasne, zrozumiteľne hovorí o kritériách, ktoré sú nemeniteľné: „Ak budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 15,10). A akoby jedným dychom Ježiš hovorí, čo za takúto vernosť čaká ľudí: „Ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (Jn 15,10).

Prečo človek potrebuje priateľstvo? Pretože až vo vzťahu s druhým človekom realizuje človek sám seba. Pokiaľ človek nespozná priateľa, akoby nebol sám sebou. Prečo Boh stvoril mužovi ženu? Adam cítil samotu.
Slovo „priateľ“ zvýrazňuje blízkosť medzi ľuďmi a neobsahuje nič hriešne. Priateľstvo vzniká vtedy, keď spoznávame, že zmýšľame rovnako, že nás spájajú rovnaké hodnoty, máme tie isté kritériá. Povieme: „ty si ako ja“. Človek s takým človekom ľahšie napreduje na ceste plnenia vôle Božej. Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v Ježišovom mene, tam je aj Ježiš. Priateľstvo po dedičnom hriechu môže sa chápať aj negatívne, keď je v rozpore s vôľou Božou. Už v Starom zákone hriech spája ľudí, keď prestanú plniť a zachovávať prikázania, ktoré im dáva Boh. Preto Boh hriešne priateľstvá trestá a priateľstvá, ktoré spája láska k Bohu, požehnáva. Nič sa na tom nezmenilo, platí to, a bude až do konca čias. Človek je slobodný. Boh ho obdaroval slobodnou vôľou a rozumom. Aj vo vzťahu človeka k človeku rozhodujú kritériá rozumom a slobodnou vôľou vykonané. Len medzi ľuďmi môže byť skutočné priateľstvo, ktorého ovocím bude odmena alebo trest od Boha. Ľudia bez záujmu o druhých nemajú priateľov. Tí často trpia, nepoznajú krásu a hodnotu, čo prináša priateľstvo. Priateľstvo viac obohatí ako hodnoty hmotné alebo duchovné, keď sa s nimi nechceme a nevieme podeliť v zhode s vôľou Božou. Osamotený človek je slabý, skôr zraniteľný. Priateľ, hoci vzdialený, môže urobiť viac ako lekár. Priateľstvo pomáha odkryť ťažkosti, vyjsť zo seba, zahnať pochmúrne zmýšľanie, zlepšiť náladu, vliať elán, nadšenie do života. Priateľ vie pomôcť v egoizme, pýche, známych i utajovaných hriechoch.
Keď skutočne priateľstvo je postavené na Božích prikázaniach a obe strany ich čestne a z lásky zachovávajú, dá sa hovoriť o krásnom, vernom manželstve. Svätý Otec Ján Pavol II. 21. októbra 2001 vyhlásil prvýkrát naraz manželov Lugi a Máriu Quattrochiovcov, ktorý žili v Ríme, za blahoslavených. Na ich beatifikácii sa zúčastnili dvaja synovia.
Svätých máme priateľov sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora Naziánskeho.
Medzi kňazmi a rehoľnými sestrami máme svätých priateľov: Sv. František Saleský a sv. Jana de Chantal. Sv. František Assiský a sv. Klára. Sv. Vincent de Paul a sv. Lujza de Marillac. A iní.

Michel Quoist vo svojej knihe rozpráva priebeh jedného stretnutia s priateľom krátko po vojne. Jacques ukradol bicykel a po niekoľkohodinovej ceste ho navštívil v Normandii. „V duchu som sa pýtal, prečo prišiel. Či len preto, aby ho videl.“ Po krátkom odpočinku chcel odísť. Išiel som ho odprevadiť a poznamenal som: „Dobre, choď. Máš pred sebou dlhú cestu.“ Priateľ mi povedal: „Odprevaď ma ešte kúsok cesty.“ Sadol som na svoj bicykel a šli sme spolu. A ja som nechápal, prečo práve prišiel. Museli sme sa na jednom mieste rozlúčiť. V ruke som mal nie veľký peniaz, ktorý som mu chcel dať na cestu. Uvažoval som, ako mu to dať, aby som ho neurazil. Dlho sme sa nemohli rozlúčiť. Skúsil som mu peniaze dať do vrecka, ale on to spozoroval, odtiahol sa stranou a energicky protestoval. Povedal som: „Kúpiš si niečo cestou, aby si sa posilnil!“ „Nie!“ „Prečo nechceš,“ spýtal som sa, „veď sme priatelia!“ Pozrel mi do oči a odpovedal: „Keby som si vzal peniaze, môžeš si myslieť, že som prišiel kvôli nim. Ja som prišiel iba preto, aby som ťa videl.“

Aké je to krásne priateľstvo, keď ideme okolo a hoci len na chvíľu sa vieme zastaviť. Nemusí to byť len doma, ale aj v nemocnici či kúpeľoch... Nemusí to byť len v deň menín či narodenín.
Je krásne, keď vieme zdvihnúť telefón a zavolať. Poslať email či SMS–ku. Mnohí nosia u seba fotografie priateľov. Iní často si spomenú na miesta, kde priatelia žijú. Priateľstvo sa nedá vynútiť, rozkázať, nariadiť... A predsa vieme milovať i nepriateľov, modliť sa za nich, byť pripravení bez dlhých rečí a vypočítavosti im pomôcť.
Cenné sú priateľstvá medzi podriadeným na nadriadeným, zamestnávateľom a zamestnancom, kňazom a laikom, vyššie postaveným a jednoduchým človekom. Dá sa hovoriť o krásnom priateľstve medzi rodičom a dieťaťom, medzi súrodencami, susedmi, spolupracovníkmi, spolužiakmi...
Priateľstvá, ktoré pretrvávajú roky, sú stále pružné, obohacujúce, prínosom...

Ježiš sa obracia na nás s výzvou. „Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom“ (Jn 15,17). Je krásne, užitočné, aby sme dnes pri slove „priateľ“ mysleli na svojich priateľov i pri dnešnej svätej omši. Modlitba, svätá omša, Eucharistia sú vkladom, požehnaním pre nás veriacich pre upevnenie priateľstiev.

Amen.