Narodenie Pána

Sviatok Narodenia Pána nás oslovuje vydávať svedectvo o svetle – Kristovi.

Rád by som sa vás spýtal, čo pre vás znamená dnešný deň, sviatok Narodenia Pána? Odpovedí by bolo zaiste viac.

Ja by som odpoveď predstavil udalosťou z histórie Portugalska. Moreplavec Alfonzo Alburqueque so svojou loďou a jej osádkou sa ocitli v strašnej búrke. Všetci začali strácať nádej, odvahu na záchranu. Vtedy kapitán Alfonzo vzal do náručia od jednej matky malé dieťa, zodvihol ho vysoko a volal: „Bože, my všetci sme hriešni, ale toto dieťa nemá hriech, kvôli nemu nás zachráň!“ Krátko nato búrka utíchla a ukázala sa jasná obloha. Všetci boli presvedčení, že Boh vypočul modlitbu kapitána a pre nevinné dieťa zachránil všetkých.

Dnes si uvedomujeme betlehemské Dieťa, v ktorom spoznávame a vidíme svojho Boha, ktorý sa rozhodol zmieriť nás so svojím Otcom a zachrániť pred večnou tmou. Neprestal nás mať rád, ale čaká, že mu opätujeme lásku.

Apoštol Ján nám dnes dáva radu, ako správne a vhodne prežiť nielen dnešný sviatok, ale náš ďalší život, keď nás vyzýva „Vydať svedectvo o svetle, aby všetci uverili… Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.“ (Jn 1,7.9)

Tieto slová sú z úvodu Evanjelia podľa sv. Jána. Voláme ho Prológom. Mnohí, ktorí sa nad ním zamysleli, nazývajú ho Jánovým organovým prelúdiom. Ján veľmi lahodne a ticho signalizuje tému, o ktorej chce nám hovoriť a potom v rozmanitých variáciách vracia sa znova a znova k tomu istému, až napokon hrajú všetky registre a vydávajú svedectvo o príchode Boha na svet: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ (Jn 1,14)
Ján ospevuje historický príchod Boha v ľudskom tele, keď ako dieťa prichádza na zem. Ján si posluhuje slovami, ktorými nám chce jasne povedať, aby sme prijali toto tajomstvo.
Pri prvých slovách: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1), sa možno pýtať, čo značí to Slovo s veľkým “S“. Slovo je prostriedok v dialógu, rozhovore medzi dvoma ľuďmi. Za čias Krista mnohí filozofi, tak grécki i židovskí, venovali pozornosť dorozumievaniu sa medzi sebou cez slovo. Rovnako si uvedomovali význam slov medzi Bohom a človekom. Človek sa modlí. Boh posiela ľudí, aby oznámili vôľu Boha ľuďom. Preto apoštol Ján volá Ježiša Krista vteleným Božím Slovom. Takýmto spôsobom chce povedať ľuďom svojej doby, Židom i pohanom, že to, o čom premýšľali a často objavovali, sa zjavilo v Ježišovi Kristovi. On je Slovo Boha, ale na iný spôsob, ako si oni mysleli. Ján poukazuje na tajomstvo. Slovami „Na počiatku bolo Slovo“ poukazuje na prvé slová o stvorení, ktoré každý Žid pozná: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). Slovo Boha je absolútnym začiatkom. Slovo bolo skôr, ako vzniklo čokoľvek, bolo skôr ako zem, skôr ako bol čas, keď okrem Boha nejestvovalo nič, bolo Slovo, bol Ježiš Kristus. V slovách „a Slovo bolo u Boha“ Ján objasňuje tajomstvo, že Ježiš Kristus, Boží Syn je zrodený z Otca pred všetkými vekmi a s Otcom tvorí v Duchu Svätom jednotu, sú jeden Boh. Preto Ján píše: „... a to Slovo bolo Boh.“ (Jn 1,1)
Dozvedáme sa, že Ježiš Kristus nie je iba prostredník medzi Bohom a človekom. Ježiš je božská Osoba.
Zvlášť dnes, na sviatok Narodenia Pána Ježiša, uvedomujeme si slová: „V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.“ (Jn 1,4) Ján akoby volal: Všetci túžite žiť! Počúvajte! V Ježišovi je život. Všetko, čo môže človek o živote poznať, nachádza v Kristovi. Ježiš je žriedlom života. Nielen prirodzeného, ale i večného života. Keď sme zhrešili, stratili sme nárok na večný život, preto jedine On, ktorý je večný život, môže nám vrátiť nádej na tento stratený život.
Vieme, že bez svetla nie je možný život a keď Ján predstavuje Ježiša, že prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, jasne hovorí, že bez príchodu Krista, ktorý tmu hriechu premohol, by nik z ľudí nemohol obsiahnuť večný život.

Dnes si pripomíname, že práve toto svetlo – Ježiš Kristus je naša nádej. Ježiš nielen dnes je svedkom svetla, aby sme uverili jeho láske, prijali učenie o večnom živote a odpovedali na jeho učenie, lásku, príchod medzi nás tak, že sa zriekneme hriechu a budeme žiť vo svetle, v priateľstve s ním, že budeme žiť hriechu.
Ježiš nikoho z nás nevylučuje zo svojej lásky. Ján o tom hovorí, že pravé svetlo osvecuje každého človeka. Boh zomrel za naše hriechy. Vrátil každému nádej na večný život. Dnes sa tešme a radujme, že Boh nás viac miluje, ako my sme ho nenávideli, že láska Boha je mocnejšia ako všetko zlo na svete. Pravda, Boh rešpektuje našu slobodu a rozum, a hoci nás vykúpil bez nás, my musíme primerane odpovedať na jeho slová.
Vieme, že nielen Ján Krstiteľ vydal svedectvo o Kristovi, ale i mnohí iní a Boh chce, aby sme sa jeden druhému stali svedkami Božej lásky. Brat potrebuje brata, sestra sestru, potrebujeme sa navzájom. Preto máme milovať Boha a blížneho ako seba samého. Náš život v Kristovi má byť svetlom, ktoré má zaháňať tmu hriechu. Nech sú ďaleko od nás slová Jána: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“ (Jn 1,11)
Naša dnešná radosť má sa v nás naakumulovať, aby sme vykročili do ďalšieho života silní vo viere, nádeji a láske, aby nás nezdolala tma sveta, tela a diabla. To, že dnes prijímame Dieťa z betlehemských jasiel ako svojho Boha a Pána, prijímame nový život, ktorý keď vytrváme verne s Kristom, nám nebude odňatý.
Ak dnešný deň prijímame ako radostný, to je len začiatok. Veriaci kresťan ten sa vie tešiť zo svojho priateľstva s Bohom počas celého roka, celého života, za všetkých okolností, pri všetkých udalostiach. Vtedy je to pravá, správna a jediná viera.

Sv. Bazil toto tajomstvo Božej lásky prirovnáva k obrazu ohňa a železa. Oheň preniká železo svojou energiou a dáva mu seba, ale nič železu neberie. Oheň i železo sa spájajú v jedno a pritom každé zostáva sebou. Toto je obraz vteleného Božieho Syna. Ježiš má dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, ktoré sa nepomiešali, ale sa ani nestratili.

Ján svoj Prológ končí slovami: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“ (Jn 1,18) My veríme, že Ježiš nás dostatočne poučil o svojom i našom Otcovi, Bohu, ktorý je všade, ktorý je neviditeľný, večný, svätý, že príde v živote každého z nás čas a uvidíme Boha z tváre do tváre, takého, aký je. Pravda, vtedy Boh bude našou odmenou alebo trestom.

Vieme, že toto tajomstvo, ktorého objasnenie a zjavenie si dnes uvedomujeme pri pohľade na betlehemské Dieťa, nás zaväzuje. Je správne, že dnešný deň si uvedomujeme svoju kresťanskú hodnosť, hodnosť Božích detí. Pravda, ktorú si dnes pripomíname, je dar, ktorý prijímame a za ktorý dnes pri jasliach ďakujeme.
Je namieste, že naše vnútro napĺňa túžba zmeniť svoj vzťah k Bohu, blížnym i k sebe samým. Boh to chce. Boh si to praje. My nechceme odmietnuť lásku Boha k nám. Naopak. Môžeme pomôcť iným objaviť v ich živote Boha – Lásku.

O jednej takej udalosti písali viaceré noviny po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Los Angeles. Toni Melendez je mladý muž a pochádza z Kalifornie. Narodil sa bez rúk. Pri stretnutí mládeže s pápežom Toni hral prítomným na gitare. Pretože nemá rúk, hral nohami. Hra Toniho pápeža tak dojala, že vstal zo svojho miesta, prišiel k nemu, objal ho a pobozkal. Odvtedy sa život Toniho celkom zmenil. Stal sa vzpruhou pre iných, ktorí musia znášať podobný stav vo svojom živote. Od stretnutia s pápežom berie svoj život oveľa radostnejšie. A nielen on. Objatie a bozk pápeža nebol prejavom súcitu, ale výzvou k zaangažovanosti v osobnom i spoločenskom živote.

Dnes sme účastní slávnosti, kde si pripomíname príchod Boha, ktorý nás svojím narodením v jasliach objal a pobozkal. On nám nielen povedal, ale smrťou dokázal svoju lásku. Áno, je to Ježišova láska, ktorá je svetlom, ktorá čaká na našu odpoveď. Aké je to krásne priniesť svetlo lásky, pokoja, nádeje, porozumenia, pravdy… do života v našom okolí.

Moreplavec Alfonzo s vierou dvíhal nevinné dieťa k Bohu a prosil o záchranu na rozbúrenom mori. Dnes Dieťa Ježiš dvíha svoje božské ruky.
Ďakujeme ti, náš Boh a Pán, za tvoj príchod na svet. Ďakujeme za tieto sviatky pokoja a lásky, že môžeme znova prežiť v živote, ktorý je často podobný rozbúrenému moru, ďakujeme za istotu, že s tebou, Dieťa Ježiš, nezahynieme.

Amen.