Narodenie Pána

Dieťa Ježiš je darom pre každého človeka.

Pred niekoľkými rokmi bola uverejnená správa. Manželom Moserovcom z Nemecka sa v marci 1986 narodilo šesť detí – šestorčatá. Manželka, dvadsaťsedemročná Martina, o niekoľko dní po pôrode zomrela. Po mesiaci zomrel aj jeden chlapček. Otec sa začal starať o tri dievčatá a dvoch chlapcov. Rôzne firmy mu posielali dary, dostal napr. 28-tisíc plienok alebo auto-combi od japonskej automobilky Mazda. Niektorí spolucítili s otcom, uvedomovali si, čo to znamená postarať sa o päť detí bez manželky. Prejavy solidarity a spolupatričnosti boli namieste.

Drahí bratia a sestry, milí priatelia! Dnešný úryvok evanjelia nás privádza do Betlehema a jeho okolia. V jednej z maštalí sa narodilo dieťa a jemu sa prichádzajú pokloniť pastieri. Oni „oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli“ (Lk 2,20).

Určite sa pastierom ani včera, ani predvčerom nesnívalo, že dnešná noc bude pre nich plná vzrušenia a zažijú neobyčajné udalosti. Uťahaní chodením po kopcoch za ovcami, vyčerpaní námahou práce, ktorá je spojená i s pastierstvom, odpočívajú. Zaslúžia si nárok na oddych. Ako by mohli potom zajtra výjsť znovu na pastviny? Veď noc má im poskytovať potrebný odpočinok. Mesto sa podobalo dianiu na newyorskej burze. Obchodníci sledovali svoje zárobky, Rimania dozerali na poriadok, aby náhodou nedošlo k nečakaným nepokojom, ktoré môžu ohroziť panovnícke postavenie rímskeho vládcu v Izraeli.
Najvýstižnejšie by som to prirovnal k blížiacej sa silvestrovskej noci. Pozrime sa na udalosť okolo sčítania ľudu v Betleheme trochu s nadhľadom. Márii a Jozefovi sa nepodarilo ubytovať v meste. Preto nocľah im poskytla jednoduchá maštaľ. Ocitli sa mimo dusnej atmosféry zhonu a ľudského vyčíňania. Azda sám Boh tak učinil, aby sa jeho Syn narodil ďalej od hluku, na mieste nie veľmi pohodlnom a vopred pripravenom, ale o to prijateľnejšom pre darovanie nového života. Je to miesto, kde sa nerušene vníma dar života.
Celá pozornosť človeka sa upriamuje len na tento jedinečný dar. Pastieri museli zostať poriadne užasnutí, veď vidieť anjela bolo znakom mimoriadneho zásahu Boha do života jednotlivca alebo celého národa. Takéto udalosti sa vymykali z rámca každodennosti. Neobvyklá správa je pozoruhodná i osobami, ktorým je určená. Prečo anjeli zvestovali len pastierom na poli a nie i niektorým ľuďom, čo sa zdržiavali priamo v rozvášnenom meste? Ktovie, či by vôbec postrehli zvláštnu a pritom radostnú správu, týkajúcu sa narodenia Spasiteľa, Krista? Jedno je isté, pastierom nič nebránilo, aby počuli a pochopili zvesť. Nielenže si anjelovo posolstvo vypočuli, dôležitejšie je ich osobné stretnutie s Novorodencom. Nikto pastierov už nemohol presviedčať o opaku, lebo vracajúci sa „oslavovali a chváli Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané“ (Lk 2,20).

Boh otvoril nebo. Stal sa človekom, aby človek porozumel, že nebo je preňho otvorené. Božia náklonnosť a blízkosť k človeku otvára nebo. Som presvedčený, že by sa nenašiel ani jeden z vás, kto by netúžil po „otvorenom nebi“ v pozemskom zmysle: ako je dobré zdravie, vysoký plat, pekne zariadený byt, vydarená dovolenka pri mori… To všetko však nezaručuje pokoj v duši. Určite to sami dobre poznáte zo svojho života. Naopak, veľakrát sa stáva, že i tie najdrahšie veci nedokážu zaplniť prázdno, ktoré cítime vo svojom živote. Opýtam sa vás. Aký dar alebo darček vám urobil obrovskú, nezabudnuteľnú radosť? Alebo položím otázku ináč. Prečo sú v živote dary alebo veci, ktoré okrem svojej obchodnej ceny, častokrát niekoľko tisícovej, majú pre nás inú hodnotu, veľmi osobnú, ktorá sa tak ľahko nedá ani zaplatiť, azda ani vysloviť? V čom to vlastne spočíva? Pokúsme sa spoločne hľadať odpoveď. Veci nadobúdajú zmysel vtedy, ak niečo symbolizujú. Je rozdiel, či si kúpime nejakú vec, alebo ju dostaneme od milujúceho človeka. Nie trhová cena veci je dôležitá, ale hodnota milujúceho darcu. Vianoce nám pripomínajú, že tvoj jediný Boh ako milujúci Darca sa k nám skláňa, aby nás obdaroval. Jeho dar, vtelený Ježiš Kristus, je symbolom otvoreného neba pre všetkých ľudí.

Pozemský život Ježiša o tom jasne hovorí. Vianočné sviatky chcú svojím obsahom vyjadriť Božiu blízkosť. V Ježišovi sa otvorila cesta od Boha smerom k človeku a od človeka smerom k Bohu. Ide o ustavičný dialóg a spoločenstvo, ktoré Boh a človek obojstranne uzatvárajú a napĺňajú. Ježiš Kristus je v jednej osobe ako pravý Boh verným partnerom človeka a ako pravý človek verným partnerom Boha. Je zároveň Pánom, ktorý sa ponížil pre spoločenstvo s človekom a služobníkom, ktorý je povýšený do spoločenstva s Bohom. V tejto jednote je Ježiš prostredník medzi Bohom a ľuďmi. V ňom Boh hovorí a človek ho počuje, Boh sa dáva a človek ho prijíma. Pravda Vianoc o vtelení znamená, že Božia sláva žiari na výsosti, ale zároveň na zemi sa pokoj stáva udalosťou medzi ľuďmi dobrej vôle. Tajomstvo inkarnácie Ježiša Krista sa prejavuje v tom, že nechce byť bez človeka, ale s ním, nie proti nemu, ale pre človeka.

Drahí bratia a sestry! Som presvedčený o tom, že podobné myšlienky sa objavili i vo vašich odpovediach. Hoci množstvá ponúk s rozličnými darmi majú svoje miesta nazývané supermarkety alebo obchodné siete, alebo len jednoducho obchody, avšak i dar zo strany Boha možno nájsť na konkrétnom mieste. Čo myslíte, kde je to miesto? Nazdávate sa, že ide o kostol? Správne! Kostol je tým miestom, kde sa nám Boží dar dáva celý, úplne a bezvýhradne. Ale nielen kostol je tým miestom. Okrem neho môžeme byť obdarovaní i všade tam, kde modlitbou prejavíme svoj záujem o Boha. Či už je to vo svojej izbe, cestou do práce alebo školy, v čakárni u lekára alebo pri cestovaní autom, autobusom a tiež vlakom. Modlitbou prejavujme Bohu svoj záujem o dar, ktorého hodnota, lepšie povedané cena, sa nedá ničím nahradiť. Otvorené nebo v prítomnosti Ježiša medzi nami je nevyvrátiteľnou pravdou skutočnosti.

Čo poviete na to, ak vám dám teraz jednoduchú matematickú úlohu. Zložitá by robila ťažkosti i mne. Takže, keby som chcel byť s vami priateľ a ja by som svoje priateľstvo voči vám prejavoval štyrmi hodinami denne a vy svoje priateľstvo voči mne by ste pestovali piatimi minútami, koľko času máme pre seba? Mnohí by ste mi povedali, že päť minút. Niektorí štyri hodiny a päť minút. Správne je päť minút. Keby som mal pre niekoho štyri hodiny a prídem k nemu a sa s ním rozprávam, ale on sa bude venovať knihe alebo autu, alebo televíznemu programu a len päť minút mi ráči venovať, tak tri hodiny päťdesiatpäť minút sú zbytočné pre náš vzťah. Len päť minúť, čo sa mi venoval, buduje náš vzťah. Boh má o mňa záujem.

Vtelený Ježiš Kristus je toho dôkazom ako dar. Skúsme pouvažovať. Aký záujem mám o neho ja? Minútový? Alebo ani toľko? Boh má pre mňa čas každý deň 24 hodín nepretržite. Ale keď ja mám záujem o neho iba minútu, iba v tej minúte môžem mať vzťah s Bohom. Vianoce nám jednoznačne predstavujú živý záujem Boha o človeka. Dar Vtelenia Boha je najvýrečnejším potvrdením spoločenstva, ktoré chce mať Boh s každým z nás. Nemusíte mať strach o svoj život. Predpokladaná zmena vám nič nezoberie, ani posedenie pri káve, či poobedňajšiu prechádzku. Ba ani obľúbené programy v televízii. Jedine, čím vás možné obrátenie zasiahne, spočíva v obohatení, ktorého pôvodcom je Boh. On každému dáva dary podľa potreby, lebo nás pozná oveľa dôkladnejšie, než sa my sami poznáme.

Milovaní! Rodine Moserovcom z Nemecka rôzne firmy a organizácie poslali dary. Ľudia boli solidárni, uvedomili si neľahkú situáciu otca, ktorý zostal bez manželky a jedného dieťaťa, s tromi dievčatkami a dvoma chlapcami. Lenže čo by bolo najlepším darom pre spomínanú rodinu? Viac plienok, áut, vecí? Či nie žena, ktorá by sa obetovala, stala sa im mamou a ľúbila ich ako svoje? Je rozdiel dať veci a dať seba. Je rozdiel ponúknuť pár korún a ponúknuť svoj život, svoju prítomnosť. Boh nám nedal veci pre zlepšenie nášho života, dal nám svojho Syna, aby sme mohli prežívať lásku otvoreného neba v Ježišovej stálej prítomnosti medzi nami.

Amen.