Narodenie Pána

Dnes si uvedomiť význam narodenia Pána Ježiša a konkrétnymi skutkami to prejavovať.

Po niekoľkých hodinách odpočinku sa stretávame opäť v kostole pri slávení svätej omše, ktorú prežívame zvlášť radostne. Uvedomujeme si spojitosť medzi jasľami a krížom. V Dieťati vidíme svojho Pána a Boha, Vykupiteľa a Spasiteľa, ktorý prišiel na svet, aby zomrel za naše hriechy. Nevdojak si ani neuvedomujeme, že pri jasliach a pod krížom sa bez rozdielu veku, stavu všetci ocitáme na kolenách. V jednej piesni sa spieva: ...najkrajšia chvíľa v živote je tá na kolenách... Kto verí, že Ježiš Kristus je pravý Boh a človek, necíti svoju polohu tela na kolenách ako svoje ponižovanie. Práve naopak, táto činnosť ho obohacuje. Keď vstávame od jaslí a spod kríža, keď sme sa celí a celkom odovzdali Bohu, v srdci cítime obohatenie, pokoj a radosť.

Na isté Vianoce dnes už muž v rokoch si takto spomína:
„Bolo to na strednej škole. Dostal som sa do krízy viery. Ježiš ma prestal priťahovať. V kostole som sa cítil zle. Nudil som sa a chodil som tam už niekoľko týždňov len kvôli rodičom. Tí boli skutočne praktizujúci veriaci. Aj to mi na nich prekážalo. Nerozumel som sám sebe, nepoznával som sa, nevedel som, čo vlastne v živote chcem. V takom rozpoložení som vošiel do kostola. Nevedel som ani, načo tam idem. Stmievalo sa. Pri betleheme kľačal muž. Sadol som si do lavice a bezducho som ho sledoval. Nevedel, že ho niekto sleduje. Dlho kľačal a priam bolo cítiť, že hlboko prežíva modlitbu. Už som chcel odísť, ale zo zvedavosti som chcel vidieť tvár tohto človeka, a preto som v tichu zostal. Po dlhšom čase sa muž postavil a musel prejsť okolo mňa. Keď prišiel ku mne, zastal. Z tváre muža priam žiaril pokoj a radosť. Usmial sa, kývol mi na pozdrav a šiel von. Vtedy som si uvedomil, že mi horí tvár a srdce bije ako pri najväčšom vypätí síl. A vo svojej duši som začal cítiť, čo som už dlhší čas nepoznal: radosť, že som veriaci kresťan. V tej chvíli som sa hádam na celý život rozlúčil s pochybnosťami vo viere. Kto bol ten muž? Bol to môj profesor, ktorého sme my mladí obdivovali.“

O Ježišovi sv. Ján evanjelista ako prvé napísal: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (Jn 1,1).
Ján nazýva Ježiša Krista Slovom, grécky “Logos“. Filozofi toho času týmto termínom označovali zrodenie nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je “slovom“ rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je “Slovom“, teda plodom prvej božskej osoby. S týmto pojmom sa stretávame už v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Pôvod všetkej múdrosti je v Bohu. Nemyslí sa tu však na stvorenú, ľudskú múdrosť, ale na nejakú múdrosť vyššiu, lebo sa jej pripisujú také vlastnosti, čo patria alebo čo sa môžu pripisovať Bohu. Nuž, a táto nestvorená večná múdrosť nebola len na začiatku stvoriteľskej Božej činnosti. Večná múdrosť bola od samého počiatku, prv než Boh začal konať navonok, ba podľa viacerých exegétov bolo dôvodom, že sa Boh zjavil v stvorenstve, že začal konať navonok. Tak Jánove slová nám predstavujú naozajstnú osobu: Boha, Ježiša Krista, Slovo Otca. Ján tak vyjadruje tajomstvo vnútorného života Najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem “slovo“ – “logos“ v tom istom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Ján nám predstavuje, že nejde tu o božské “bytosti“, ale o osoby v jednej božskej Bytosti.
Kto už bol v Betleheme, spomenie si na mramorovú podlahu, kde sú vyryté slová: „Tu sa z Panny Márie narodil Kristus.“ Toto tajomstvo Božej lásky si pripomíname dnes, keď na kolenách meditujeme nad slovami: „Et incarnatus est, et homo factus est“ – „vzal si telo... stal sa človekom.“ Vianoce sú krátke na to, aby sme pochopili tajomstvo narodenia. Pripomíname si, že vtelený Boží Syn stal si do prostriedku dejín ľudstva. Narodením Pána Ježiša sa začala nová éra radosti. Boh prejavil svoju starosť o svoje stvorenie. Boh i napriek hriechu ľudí prišiel na svet, aby vykúpil ľudstvo z hriechu. Vynára sa dnes staronová otázka pre nás: Ako preskúmať nesmiernosť tohoto tajomstva?
Vieme, že už v Starom zákone Boh postupne odkrýva tajomstvo lásky. V predpovediach, tajomných obrazoch, podobenstvách prorokov spoznáva ľudstvo lásku Boha k ľuďom. Slová dávali im nádej, silu, odvahu, aby vytrvali vo vernosti k Bohu. V optimistických slovách prorokov vidíme aj dnes skutočnosť, že predpovedaný musel prísť. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov“ (Hebr 1,1), pripomína svätopisec a poukazujúc na Pána Ježiša pokračuje: „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet“ (Hebr 1,2). Ježiš sa stal skutočným človekom. Stal sa človekom, a pritom bol stále Bohom. Nebol teda akoby z polovice Bohom a z polovice človekom, ale bol stále celý Boh a celý človek.
Pri jasliach si uvedomujeme veľkosť Božej lásky voči nám. V Dieťati vidíme väčšieho od Mojžiša a väčšieho od anjelov. Pri pohľade na Dieťa si uvedomujeme, čo sa stalo pre našu spásu, stalo sa skrze neho. Dnes právom s radosťou v srdci a s vrúcnou vierou vyznávame: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi: Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného nie stvoreného... (ktorý) vzal si telo z Panny Márie...“

Dnes si uvedomujeme význam narodenia Pána Ježiša a cítime povinnosť vo svojich srdciach konkrétnymi skutkami to prejavovať. Bolo by to veľmi málo, keby sme sa dnes uspokojili s idylkou betlehemskej maštaľky. Vianoce nie sú tu preto, aby sme si len zaspievali koledy, pookriali v rodinnom kruhu a zajtra či o týždeň povedali: Dovidenia o rok alebo do veľkonočných sviatkov. Sviatky Narodenia Pána sú darom pre každého z nás. Vieme, že darom sa nepatrí pohŕdať. A tým viac, keď Boh nám dáva svojho Syna ako dar. Pri prijatí daru vieme sa poďakovať, patrične si ho uctiť, úprimne sa z neho tešiť... A toto je memento pre nás počas týchto dní. Boh nie je odkázaný na našu vďaku. Vieme však, že naša vďačnosť Bohu nám prináša nové milosti. Ježiš neprišiel ako človek pre seba na svet. Ďakujme Bohu a odprosujme ho najmä za urážky voči láske. Vieme, že príkaz lásky je najväčší.
Deti, keď pozeráte na Ježiška v jasliach, nezabudnite mu v malej modlitbičke povedať, aby vás požehnal, aby z vás vyrástli ľudia, ktorí budú ho milovať z celého srdca. Poproste aj za svojich rodičov a súrodencov, aby vás mali radi, aby boli zdraví, aby mali prácu a aby u vás doma nikto neurážal Pána Boha slovami a skutkami. Ak budete takto prosiť, Dieťatko Ježiš vám to iste splní.
Žiaci a žiačky, Dieťa Ježiš prišlo na svet, aby nás poučilo o tom, čo máme robiť, ako žiť, aby sme prišli do neba. Učiť sa je veľká námaha. Proste však Pána Ježiša, ktorý prisľúbil tým – ktorí ho milujú – Ducha Svätého, ktorý vám pomôže osvojiť si čo najviac vedomostí a lásky potrebnej k vášmu životu. Sľúbte mu, že sa budete chrániť každého zla a hriechu.
Mladí priatelia, slečny a mládenci. Keď pozriete na Dieťa v jasliach, iste si spomeniete na silu, ktorá prúdi vo vašich žilách. Uvedomujete si, že život je krásny, keď môžete niekoho mať radi, keď ste niekým milovaní. Zradená láska veľmi bolí. Moc, moc si proste od Boha v jasliach silu a vytrvalosť v čistej, pravej a vernej láske. Skúste popremýšľať, či by Ježišovi neurobilo radosť, keby ste mu ticho v srdci sľúbili, že chcete v čistej láske žiť a vytrvať až po oltár!
Rodičia, vy pri pohľade na Dieťa v jasliach ďakujte za dar svojich detí. Viete, koľko manželov túži byť otcom a matkou, a nikdy nebudú počuť z úst svojho dieťaťa slová: mama, ocko... Nezabudnite, že dieťa je dar od Boha, a preto váš nesúhlas k narodeniu nového dieťaťa je urážkou Boha, ťažký hriech, vražda. Vychovať dieťa je ťažké, namáhavé, ale vychovať dieťa tak, ako si to praje Boh, je požehnaním pre vás v rokoch staroby a raz aj odmenou vo večnosti. V tomto duchu zotrvajte vo vernosti a láske voči sebe.
Starí rodičia, vás Boh obdaril zvláštnym požehnaním, vysokým vekom. Svoju starobu využite na získanie čo najviac milostí, na čo ste v minulých rokoch zabudli alebo podcenili. Dieťa Ježiš vám žehná. Toto Dieťa bude čo nevidieť aj vaším Sudcom. Proste ho, aby ste sa tešili tak ako dnes pri jasliach, keď sa s ním stretnete ako so svojím Bohom Sudcom.
Vás, chorých, zvlášť Ježiš miluje. Boh prišiel zmieriť ľudstvo s Otcom. Dieťa Ježiš vám chce požehnať a dať silu do ťažkých hodín utrpenia, bolesti a nádeje. Pripomínajte si, že Boh vie o vašom utrpení. On posilní i odmení.
Všetkých nás Dieťa Ježiš pozýva všimnúť si to, čo nám prináša: pokoj a lásku.
Kazimierz Wójtowicz (v knihe Okruchy, Wroclaw 1992) píše:
Keď Boh stvoril svet, pozval svoje stvorenia na audienciu. Každé zvieratko prijal osobitne a vypytoval sa na ich želania. A hneď im ich aj splnil. To sa dozvedeli ľudia a nahnevali sa, že na nich Stvoriteľ zabudol, že ich sa nepýta na ich priania. Na druhý deň prišla delegácia, ktorá tlmočila svoju sťažnosť, aby aj im splnil priania na zemi. Všemohúci im povedal: „A vy ste zabudli, že vaša vlasť nie je zem, ale nebo?“ Hovorí sa, že odvtedy zvieratá majú oči obrátené k zemi a človek svojimi očami pozerá do výšok, do neba.
A my dnes cítime, že toto je skutočne naša povinnosť: pozerať na Dieťa ako na svojho Pána a Boha.

Pri dnešnej svätej omši si preto zvlášť vyprosujeme od betlehemského Dieťaťa vernosť vo viere, vytrvalosť v láske na celý ďalší život.

Amen.