Prvá adventná nedeľa

Nebáť sa otvoriť svoje srdce a nechať ho preniknúť Kristom.

AI
Všetci určite dobre vieme, čo je advent. Že je to čas prípravy na príchod Krista. Zdržiavame sa hlučných zábav, nakupujeme darčeky, pretože sa blížia Vianoce, dosť času trávime v obchodoch, aby sme mali na štedrovečernom stole tie najlepšie jedlá. Áno, i to treba, ale nestráca sa nám pravý duchovný zmysel? Dnes nám Evanjelium hovorí:

KE
„Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21,36).

DI
Stať dnešného Evanjelia patrí do Ježišovej eschatologickej reči, to znamená do reči, v ktorej hovorí o posledných dňoch života, tak Kristovho ako aj nášho, a o jeho druhom príchode. Môžeme si tento text trochu priblížiť. Ježiš tu hovorí:
„A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach a na zemi bude úzkosť medzi národmi....A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou“ (Lk 21,25.27). V našej dobe si čoraz viac uvedomujeme nebezpečenstvo ohrozenia ďalšej existencie ľudstva. Visí nad nami stále prítomná hrozba zneužitia výsledkov vedy a techniky. Už neraz sme mali možnosť sa o tom presvedčiť. Človek si vždy uvedomoval svoju smrteľnosť, no chápal ju len individuálne. Svoju nádej na ďalší život prenášal na celé ľudstvo. „Ľudstvo bude žiť aj po mne“ – hovoril nejeden veriaci a dodával, že i jeho práca bude pretrvávať v budúcich generáciách. Dnes však ľudstvo spoznáva, že človek je smrteľný aj ako celok a že celé ľudstvo môže nečakane a náhle zahynúť. Rakety s atómovými hlavicami sú v palebnom postavení po celom svete. Toto poznanie nám umožňuje vnímať niektoré udalosti v Evanjeliu novými očami. Slová Evanjelia, ktoré sa niektorým zdali rozprávkou, vidíme odrazu v novom svetle. Ľudstvo nie je nezničiteľné a nesmrteľná nie je ani naša Zem so všetkým svojím životom. Evanjelium, ktoré stojí mimo zákonov fyziky či atómovej techniky, hovorí už dvetisíc rokov o možnosti konca. Zároveň však hlása, že celý svet i naše životy sú v Božích rukách. Ak veríme, že všetko je v rukách vzkrieseného Pána, potom koniec sveta, ktorý môže nastať kedykoľvek, bude aj jeho zjavným príchodom: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať.... s veľkou mocou a slávou.“ Výraz „koniec sveta“ znie po grécky „synteleias tou aiónos“. Slovo „synteleias“ neoznačuje ani tak koniec, ako skôr cieľ a naplnenie. „Aion“ neznamená len svet - kozmos, ale i dejiny alebo epochu. Syn človeka príde naplniť a zavŕšiť dejiny sveta. Ježiš ďalej hovorí o parúzii. Nemyslí tým len druhý príchod, ale aj prítomnosť. Kristus zomrie, ale bude večne prítomný v dejinách spásy, V ňom budú mať dejiny svoj zmysel a v ňom sa aj zavŕšia. „Blíži sa vaše vykúpenie,“ hovorí sv. Lukáš. Tieto slová v nás prebúdzajú nielen strach, ale i dôveru. Ona nás vedie k pokornej modlitbe: „K tebe, Pane, dvíham svoju dušu. Ukáž mi, Pane, svoje cesty a veď ma vo svojej pravde“ (Ž 24,1, 4-5).

Ježiš nás v ďalších veršoch prostredníctvom slov Evanjelia vyzýva: „Bdejte teda a modlite sa v každom čase...“ (Lk 21, 36). Drahí bratia a sestry! Modlíme sa? Modlíme sa často a opravdivo? Modlime sa pokorne, vytrvalo, s úctou a s dôverou? Za seba i za druhých? Ďakujem Ježišovi a odprosujem Ho? Vkladám všetko do Jeho rúk? Celkovo sa zdá, že ľudia sa dnes málo modlia. Akoby od modlitby málo čakali. Tým však málo čakajú od Boha. Myslia si, že si poradia sami, že všetko dosiahnu vlastnými schopnosťami a silami. Všetko merajú a počítajú. Tisíce ľudí v kostole – to je niečo! Niekedy, keď sa podarí zabrániť len jedinému hriechu, považujú to za neúspech. To sú zlé miery. Kristus bol ochotný dať sa ukrižovať pre jediný hriech. My dokazujeme svoju udatnosť predovšetkým číslami. Hrešíme, a ani nás to netrápi. A modlitba? Na tú sme akosi pozabudli! A predsa dobrá modlitba, pochádzajúca z úprimného srdca, zaváži najviac – pre nás i pre druhých. Čo s človekom, čo s kňazom, ktorý sa nerád modlí, alebo sa prestal modliť? Za čím kráča, čo chce dosiahnuť, ak zatláča do úzadia tajomstvo Božieho pôsobenia v nás? Čo s národom, ktorý sa prestal modliť? Čo ho čaká? Pán Boh bude s nami, ak v modlitbe vytrváme!

PAR
V tejto dobe očakávame príchod Božieho Syna. Syn Boží prišiel na zem založiť kráľovstvo svojej pravdy a lásky. Dal nám za úlohu ohlasovať toto kráľovstvo, pripraviť naň seba i našich blížnych. Ale nekonečné šťastie, po ktorom človek odjakživa túžil, nedoniesol hotové, dokončené, zavŕšené, položil iba základný kameň. A prisľúbil, že on príde a zavŕši toto Božie kráľovstvo na konci vekov tak víťazne, že ho celé ľudstvo uzná. Podobne je to s naším životom tu na zemi. Nik z nás nevie ani dňa ani hodiny, ktorý deň bude jeho posledným. Koľko času nám ostáva, to vie iba Stvoriteľ. Práve od Neho sme počuli slová: „Dajte si pozor!“ Počuli sme aj to, čoho sa máme chrániť: obžerstva, opilstva, prílišných starostí o živobytie. Vraví nám i slová: „Bedlite sa a modlite v každom čase!“ Čo to znamená? Pán Ježiš nám to vysvetľuje: „Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Dom je náš veľký poklad, vzácny a veľmi hodnotný. Náš najväčší duchovný poklad je viera. Dostali sme ju od Ježiša, ktorý od nás žiada, aby sme bedlili, nedali si ju nikdy nechať vziať. A modliť sa znamená byť ustavične v spojení s Bohom. To je v prvom rade nedeľná sv. omša, vianočná spoveď, sv. prijímanie, ranná a večerná modlitba. No to v každom čase neznamená, že musíme celý deň kľačať na kolenách. Ježiš tu chce zdôrazniť skôr také spojenie s Bohom, ktoré ide cez blížnych. Čo dobré urobíme blížnemu, to sme urobili jemu samému.

MY
Určite ste mali niekedy chuť „povedať si svoje“, posťažovať sa, že záťaž, ktorú mi Pán dáva, je príliš ťažká, že sa to jednoducho nedá, som na to slabý, prečo práve ja?! Boh tieto situácie používa nie na to, aby nás gniavil, sužoval, trýznil, moril, ale len a len na to, aby nás „držal“ pri zemi. V pokore pred Ním a tým, čo má prísť! Žiadny človek nie je ušetrený ťažkostí a krížov. Naopak. Vie, že ich trpezlivým znášaním sa pripodobňuje Ježišovi a pripravuje si nimi cestu do neba!!! Ak sa z celej sily budeme snažiť zamerať svoj život na večnosť, na prebývanie s Bohom, náš život začne naberať iné dimenzie. Postupne sa naplníme - až doslova preplníme - láskou k Bohu a blížnemu. A práve táto láska nám „nedovolí“ myslieť len na seba a svoje „potreby“, bude nás vyháňať zo sebectva, lakomstva, zo starostí o naše peňažné kontá, či luxusné bývania a oblečenia. Náš duchovný zrak zbadá, že tí druhí majú menej ako my, že sú aj takí, čo hladujú, nemajú kde hlavu skloniť, že naši priatelia potrebujú pomoc v učení, práci i v pravde viery. Nech naše srdcia neoťažejú obžerstvom, lakomstvom, pýchou, ale nech slúžime našim blížnym so srdcom naplneným láskou, ktorá nikdy nevyhasne.

Na povzbudenie, že máme stále bdieť, nepochybovať, byť tu pre iných a že nebudeme na tejto zemi naveky, hovorí páter Leppich v Ceste okolo sveta vlastnú skúsenosť. „Bol február 1957. O polnoci sme pristáli na chvíľu lietadlom na ostrove Wale v Tichom oceáne. Ospalo sme sedeli v kreslách čakárne a pili ananásovú šťavu. Pred naším letom malo štartovať do Tokia veľké americké lietadlo. Ešte dnes vidím všetko pred sebou – mnoho mladých ľudí, usmievajúce sa ženy a hlučné deti, kde-tu vojaci a námorníci, medzi nimi chlapec s medailou na krku. Všetci boli bezstarostní, smiali sa a bavili. Nastupovali do lietadla s novinami pod pazuchou. Posledná išla letuška. Ešte zakývala personálu na letisku a dvere sa za ňou zatvorili. Tušila, že navždy? Spolu s nimi nastúpila na smrť. Lietadlo zmizlo v temnej noci nad Pacifikom. Vo chvíli štartu som ho žehnal. Na druhý deň sme sa dozvedeli strašnú správu. Americké lietadlo sa zrútilo do oceánu....usmievajúca sa letuška, chlapec s medailou.....“

ADE
„Bdejme teda a modlime sa“, bratia a sestry! Dnes začína Advent, obdobie prípravy na Vianoce. Aby sme ich mohli prežiť naplnení Ježišovou láskou, pripravme si aspoň jedno predsavzatie. Uvažujme, čo nám najviac bráni, aby sme prežili čas do Vianoc. Nebojme sa a otvorme svoje srdcia Ježišovi, dajme sa mu celí k dispozícii, aby On mohol zaujať prvé miesto v našich životoch.

Amen.