Prvá adventná nedeľa

12345

Aktívna láska – naše „bdenie“
(Lk 21,25-28.34-36)

Dať si predsavzatie láskou premáhať zlo vo svete.

AI
Pozerali ste včera správy? ... A predvčerom?... Čo si z nich pamätáte? Už od mnohých ľudí som počul, že nemôžu sledovať televízne správy. Väčšinový podiel tam totiž majú tragické a bolestné udalosti – správy o teroristických útokoch, o násilí a vraždách nevinných. Iba kde – tu sa nájde nejaká správa, ktorá odľahčí či poteší. A tak sa niektorí aj právom pýtajú: To na tomto svete je iba zlo? Nič ľudské, čo pramení z pravej ľudskej lásky človeka k človeku neuzrelo tento deň, týždeň či mesiac svetlo sveta?

KE
Aj evanjelista Lukáš nám dnes predstavuje – na prvý pohľad – katastrofickú scénu. No veľmi jasne dodáva: „Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).

DI
Dnešnou nedeľou vstupujeme do nového cirkevného roka. Opäť si budeme pripomínať tajomstvá Ježišovho života a v liturgii si ich budeme sprítomňovať. Advent, ako prvé spomedzi všetkých období, nás volá pozrieť sa nielen na historické očakávanie príchodu Mesiáša, ale takisto nás vyzýva k adventu eschatologickému. A práve znaky tohto adventu sme si vypočuli od svätého Lukáša. Z biblického hľadiska Lukáš spracováva Markovu reakciu o poslednom súde. Niečo s odstupom času vynecháva, iné doplňuje. Exegéti datujú Lukášovo evanjelium do roku 80 po Kristovi. Teda do doby prvého prenasledovania kresťanov, mučeníckej smrti apoštolských kniežat i dobytia Jeruzalema. Lukáš teda žil v čase, kedy všetko nasvedčovalo naplneniu času pohanov a príchodu Božieho Syna, ktorý ukončí vládu nepriateľských národov. Všetci sú v strachu a národy sa boja. Všetko je akoby uvedené do prvotného chaosu. A predsa ďalšie verše dnešného evanjelia nám neprinášajú koniec sveta, ale výzvu na bdenie. Lukáš nehovorí o čase, ale o spôsobe života, aký majú kresťania viesť, kým nepríde Pán Pánov. Žiadne starosti o tento život, holdovania vášňam, ale v modlitbe a so zdvihnutou hlavou očakávať Pána.

PAR
Spomínané znaky príchodu Ježiša Krista by nás nemali nechať pasívne sedieť. Ako hovorí evanjelium, mali by sme vstať a zdvihnúť hlavu. To, čo nás všetkých raz čaká, je v rukách Božích. No to, čo držíme v rukách my, je Ježišova výzva, ktorá nás pohýna k aktívnej bdelosti, kde skutkami dosvedčíme, že patríme Ježišovi a chceme spolu s ním kraľovať.
Lenže aj „zdvihnúť hlavu“ nemusí vždy znamenať patriť Kristovi. Neraz to môže byť dôkazom pýchy, že sa dokážeme viac modliť ako iní, častejšie pristupovať k sviatostiam ako iní, viac prispieť do zvončeka ako iní. Takáto aktivita nás pravdepodobne nezaradí medzi vyvolených. Veď napokon aj staré príslovie hovorí: „Pýcha peklom dýcha.“

Iste ste počuli o skaze Titanicu. Podľa konštruktérov lode bol Titanic nezničiteľnou loďou. A predsa sa našla v trupe lode slabina, ktorú si nik nevšimol a loď stroskotala na prvej ceste a mnohí v nej našli smrť.

Pre očakávanie Ježiša Krista má byť základnou podmienkou pokora. Pokora v láske, pokora v službe, pokora vo vzťahoch. Tam, kde je táto čnosť, zrodia sa aj ostatné čnosti. Láska sa stane vynaliezavou a služba bude úprimná. Buďme prví, ktorí začnú konať. Nečakajme, že začne ten druhý. Keby Boh takto uvažoval, iste by neposlal svojho Syna na svet. Ničím sme si to nezaslúžili. Je to príležitosť i pre začínajúci advent. Dajme si predsavzatie, že opäť začneme pracovať na sebe a slúžiť druhým. A to nie pre pochvalu, zisk či uznanie, ale z lásky k samému Ježišovi, ktorému chceme zložiť naše predsavzatia a dobré úmysly do Betlehema o štyri týždne ako dar. Ak sa o toto skutočne pokúsime, uvidíme, že tento svet nie je až taký zlý, že zlo nemá posledné slovo a láska je oveľa silnejšia. Vianoce nebudú viac o prázdnych peňaženkách, ale naplnených srdciach.

MY
Vo svete sa nemálo vyskytujú aj hrdinské skutky lásky. Je to vtedy, keď si človek uvedomuje hodnotu druhého človeka a lásku, ktorou Bohu na človeku záleží.

Talianska lekárka Gianna Beretta Mollová je toho dôkazom. Možno niektorí poznáte jej príbeh. Táto žena bola úplne obyčajnou ženou svojej doby – milovala svojho manžela, svoje deti i svoju prácu lekárky. Nebola mystičkou ani nejakým vzorom asketiky, ale bola veľká triezvou jasnou vierou a úprimnou láskou k Ježišovi Kristovi v Eucharistii.
Spolu s manželom Pietrom mala tri deti. Už pri pôrode prvého mala isté zdravotné komplikácie, no nakoniec všetko dobre dopadlo. No Gianna chcela ešte štvrté dieťa. A keď sa naozaj ohlásilo, zdravotné problémy sa znásobili. Na maternici sa objavil nádor, ktorý sa rýchlo zväčšoval. Bolo treba konať. Buď dieťa alebo matka. Gianna však vyhlásila: „Žiadam, aby sa zachránilo moje dieťa!“ Ako lekárka vedela, čo to znamená. Vybratím nádoru by mohla pooperačná rana na maternici pri pôrode prasknúť. A pre matku by to bola istá smrť. Šanca na prežitie bola sotva 10 percent. Operácia nádoru bola úspešná, no matka vedela, že blízky pôrod bude veľmi komplikovaný. No vždy opakovala: „Ak sa budete musieť rozhodnúť medzi mnou a dieťaťom, rozhodnite sa pre dieťa! Pre dieťa!“ Pôrod trval dlho a bol veľmi bolestný. No dieťaťu, ktorému dal otec meno na pamiatku statočnej matky – Gianna Emanuela, sa narodilo zdravé. No už o niekoľko hodín sa začalo to, čo sa očakávalo. Lekári boli bezradní. Statočnú matku previezli domov, kde pri manželovi a súrodencoch odovzdala život Bohu.

Žeby koniec? Nie. Už niekoľko hodín po jej smrti sa k jej telu prichádzali modliť stovky známych i neznámych. Domáci kňaz hovoril, že nikdy predtým nezažil toľko ľudí na spovedi. A čo je úžasné, táto žena, ktorá položila život za život, bola svätorečená pred rokom za účasti jej vlastného manžela, detí i Gianny Emanuely.

ADE
Život nie je iba o nešťastí a bolesti. Je aj o kráse a radosti. Boh nám daroval všetko, čo mal. Všetko dal nám. Len jedno si chcel nechať pre seba: teba! Iba láska, ktorá sa prejavuje mnohorakým spôsobom, môže dnešnému svetu dať to, čo neustále hľadá. Boh chce použiť pre toto veľkolepé víťazstvo aj teba. Tvoje ruky, nohy, tvoje srdce i tvoju hlavu. Nevieme, kedy príde Božie kráľovstvo, ale vieme, že ho môžeme mať tu už teraz. Otvorme sa teda opäť Bohu v láske a službe blížnym, a tak so zdvihnutou hlavou čakajme na Pánov príchod.

Amen.

webmail