Prvá adventná nedeľa

Potreba prežiť advent.

AI
Filozofa Talesa sa raz opýtali, čo je najdrahšie na zemi. „Boh, pretože nemá začiatok.“„A najkrajšie?“ „Svet, ktorý je dielom Boha.“ „A najľahšie?“ „Inteligencia, lebo mihnutím oka môže obletieť celý svet.“ „A najsilnejšie?“ „Potreba.“ „A najmúdrejšie?“ „Čas, ktorý dovoľuje nám na všetko zabudnúť.“

Začíname nový cirkevný rok. Jeho začiatok sa nezhoduje zo začiatkom občianskeho roka. Cirkevný rok sa odvíja od dvoch sviatkov: Narodenia Pána a Zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Cirkevný rok začína štvrtou nedeľou pred sviatkom Narodenia Pána Ježiša a obdobie voláme adventom. Dá sa to vyjadriť ako čas očakávania a príprav. Poznáme trojaký advent. Historický, keď sa ľudstvo povzbudzované prorokmi pripravovalo na príchod predpovedaného Mesiáša. Druhý je liturgický čo sú štyri nedele adventu, prípravy na najkrajšie sviatky cirkevného roka. A každého človeka osobný – životný advent, ktorý sa začína počatím, narodením a končí smrťou a druhým príchodom Ježiša Krista na svet ako Sudcu živých a mŕtvych.

KE
Advent možno zhrnúť do zvolania: „Blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).

DI
Slová „Blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21,28) sa dajú vyjadriť slovom «láska». Prečo? To, načo upozorňujú a pripravujú sv. Ján apoštol vyjadril: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Je to apel, dôraz adventu ktorý dáva nádej. Vôľa Božia je, aby človek žil v plnosti, hojnosti. Taký život je v spojení s Bohom. Každé vybočenie z cesty za Bohom je ohrozenie pravého šťastia človeka. Vzdialenie sa od Boha predpokladá spravodlivý trest. Naopak, vernosť Bohu prináša človeku hodnoty, ktoré obohacujú jeho život. Boh vo svojej spravodlivosti dáva človeku čo si človek zaslúži.

Od vyhnania z raja, až po druhý príchod Božieho Syna na svet, parúziu, primerane spoznávame z celého Písma svätého význam ľudského vykúpenia. Advent pripomína, že Boh plní prísľub, a človek nezostane vo svojom hriechu osamotený.
Historický advent v Starom zákone hovorí, že na svet príde Mesiáš, ktorý zachráni ľudstvo spod jarma hriechu. Proroci vedení Duchom pripravujú národ, že Boh splní prísľub spásy, ktorý dal Izraelovmu a Júdovmu domu. Mesiáš bude pochádzať z rodu Dávida. Prorok používa prirovnanie: „vyklíči z Dávida spravodlivý výhonok, ktorý bude konať právo a spravodlivosť na zemi“ (Jer 33,15). Ježiš Mesiáš sa narodil z Márie a Jozef pestún, obaja pochádzali z Dávidovho roku.
Liturgický advent predkladá texty Písma, ktoré opisujú udalosti pred narodením Ježiša Krista a z ktorých poznávame, že Ježiš je skutočne predpovedaný a očakávaný Mesiáš, Vykupiteľ a Spasiteľ sveta. Počúvanie textov Písma je výzvou a oslovením k osobnému adventu, životnému adventu každého človeka.
Osobný advent je planenie vôle Božej vedome a dobrovoľne každým človekom.
Lukášov opis druhého príchodu Ježiša na svet majú črty apokalypsy. To znamená, že nik okrem Boha nevie o tom dni a hodine a udalosti ktoré budú predchádzať a diať sa, nie sú doslovne opísané, iba naznačené v Písme. Čo nesmieme prehliadnuť a podceniť sú práve slová „blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21,28). Je nerozumné strácať čas filozofovaním o tých udalostiach. Je múdre žiť v zhode s učením ktoré zjavil a ohlásil Boh, Ježišom Kristom a cez svätopiscov tak Starého a Nového zákona.

PAR
Boh nikdy nechcel smrť hriešnika. Boh svoje najdokonalejšie stvorenie, človeka, stvoreného na svoj obraz a podobu, stvoril aby bol šťastný. Človek si svoje šťastie, spásu musí zaslúžiť. Spása človeka je v moci človeka. Príslovie hovorí, že mýliť sa je ľudské. Človek nesmie zabudnúť na cieľ svojho života.
Písmo sväté je neomylné vo veciach viery a mravov. Preto Cirkev v dejinách sa dopustila chýb, za ktoré sa dnes ospravedlnila. Medzi ne patrí aj prípad Galilea.

Stúpenci Aristela si uvedomovali, že musia Galilea nejako zastaviť, pretože sa pripojil ku Koperníkovej teórii, podľa ktorej Zem obieha okolo Slnka a Aristoteles tvrdil opak. Objavy podporovali heliocentrickú teóriu.
Dnes Cirkev uznáva, že Galileo mal pravdu. Cirkev preto sa nemá nikdy snažiť posudzovať čiste vedecké otázky.

Veda nie je proti viere a na opak. Život človeka, životný advent človeka má rešpektovať výzvu Ježiša: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil“ (Lk 21,34). Pravá radosť človeka musí napĺňať Božie a Cirkevné zákony. Advent nespočíva len v očakávaní Vianoc, ale aj v reflexii a práci nad sebou. Nie slepý osud narába s dejinami sveta, ale Boh a človek je zodpovedný za to čo koná a má vplyv na dianie. Chyby, hriechy sú mementom, že nie Boh zlyhal, ale človek. Advent je výzvou k väčšej vytrvalosti v konaní dobrá. Pretože pri zanedbávaní dobrá, nepomôžu ani zázraky. Evanjelium pripomína, že strojcom šťastia si je človek. Ako premôcť hriech, ako zvíťaziť nad zlom?
Na túto otázku odpovedá starec Zosima v Dostojevského „Bratoch Karamazových“ takto: „Keď človek vidí ľudské hriechy, pýta sa: majú sa chytiť násilím alebo pokornou láskou. Rozhodni sa pre lásku. Keď raz a navždy sa pre ňu rozhodneš, premôžeš svet. Pokorná láska je strašná sila, je najväčšou zo všetkých síl a nič sa jej nevyrovná.“

MY
Správne prežiť advent nie je len výzva od Ježiša, ale aj naše „áno“. Adventný veniec, modlitba, sviatosti, ale aj spoločenský život sú prostriedky nato, aby sme nezabudli na slová: „blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).

Blahoslavený pápež Ján XXIII. si do svojho denníka poznačil toto jednoduché, ale veľmi múdre predsavzatie: Budem sa riadiť zásadou, na ktorú sa žiaľ zabúda: vykonám každú vec, každú modlitbu, každú povinnosť, ako keby som nemal nič iné na starosti, ako keby mi Boh dal život len nato, aby som urobil dobre práve túto vec, ako keby moja svätosť závislá len od tejto činnosti. Nebudem myslieť na to, čo sa mi vyskytne v budúcnosti a čo bolo v minulosti.

Áno, advent je čas konať. Rozhodnutie je ťažké. Svätci sa naučili, že sa vyplatí prijať Ježišove slová: „blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21,28).

V starej Perzii bol panovník, ktorý zvykol dať odsúdeným na smrť možnosť, aby si vybrali spôsob popravy. Tým prvým bola rýchla smrť sťatím. Druhý spôsob neprezradil. Povedal iba, že sa nachádza za veľkými čiernymi dverami. Keď raz nadišiel čas popravy istého kriminálnika, dal mu túto zvyčajnú možnosť. Odsúdený dlho premýšľal. Nakoniec - už na urgovanie - si vybral smrť sťatím. Panovník sa k nemu obrátil a povedal: "Dobre, stane sa, ako si si vybral." Potom sa zamyslel a povedal: "Čím je to, že si každý vyberie radšej to, čo pozná, než to, čo nepozná?" Odsúdený sa spýtal: "A čo je za tými veľkými čiernymi dverami?" "Sloboda," odvetil panovník. "Ale zdá sa, že tej sú hodní len tí odvážni."

V živote neraz stojíme pred rôznymi voľbami. Je potrebné vedieť, že za "dverami" - za Kristom - je sloboda. Buďme dostatočne odvážni a vykročme týmto smerom hneď v prvú nedeľu adventu, prvú nedeľu cirkevného roka.

ADE
Po krátkom advente príde ešte kratšie vianočné obdobie. Čo na tom, že si prajeme, aby boli Vianoce čo najdlhšie, keď to nie je v našej moci. Ani život sa nedá zastaviť. Je príliš krátky. Je potrebné chytiť ho do svojich rúk a správne žiť. Advent už začal.

Amen.