Štvrtá adventná nedeľa

Očakávanie – návšteva.

AI
Tak, ako sme pripravení na návštevu? Ako ste pokročili s prípravami? O čom to hovorím?

KE
Prežívame poslednú adventnú nedeľu – nedeľu príchodu, očakávania vzácneho Hosťa. Evanjelium nám pripomína Pannu Máriu, ako sa ona pripravovala na príchod Ježiša. Príbuzná Alžbeta vedená Duchom Svätým o nej hovorí: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45).

DI
K latinskému slovu „advent“ (príchod) bezpochyby patrí aj slovo „visitatio“, ktoré jednoducho znamená „návšteva“. O jednej takejto návšteve sme počuli i v dnešnom evanjeliu. Túto udalosť nádherne opísal v liste svätý biskup Ambróz. Hovorí: „Keď anjel zvestoval Panne Márii tajomnú udalosť, doložil svoju vierohodnosť príkladom, že stará a neplodná žena počala dieťa, a takto chcel Máriu uistiť, že Boh môže všetko, čo chce. Len čo to Mária počula, ponáhľala sa do hornatého kraja. Nie žeby neverila tomuto výroku, či nedôverovala poslovi, alebo pochybovala o jeho príklade, ale preto, že ju prisľúbenie napĺňalo šťastím, že cítila potrebu slúžiť, že ju poháňala radosť.“ A kam sa mala ponáhľať ona, naplnená Bohom, ak nie k výšinám? Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu. ,,Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý“ (Lk 1,41). Všimnime si každé slovo zvlášť i jeho osobitý význam. Alžbeta prvá počula hlas, ale Ján prvý pocítil milosť a radostne sa zachvel pre veľké tajomstvo; ona vníma Máriin príchod, on Pánov. Skrze matky sa začínajú veľké tajomstvá lásky. Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý. Ján, hoci v lone staručkej matky, prvý poznáva Pána a chveje sa radosťou. Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil Duch Svätý. Alžbeta naplnená týmto Duchom zvolala prorocky: „ ... blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). A dieťa, ktoré očakáva je „Pán“ (Kyrios) a Mária je teda „Matka môjho Pána“.

PAR
Pojem „navštívenie“ stratilo v našom ponímaní radostný význam. Pod týmto pojmom chápeme rôzne trápenia, pohromy. Choroba a utrpenie môžu byť rovnako, ako veľká radosť osobným adventom – návštevou Boha, ktorý vstupuje do môjho života a chce sa ku mne skloniť. Aj keď je nám to možno ťažké, mali by sme sa predsa len pokúsiť chápať aj takéto dni spôsobom - Pán na chvíľu prerušil moju aktivitu, aby ma priviedol do ticha. V bežnom živote máme málo času a zvlášť v tejto predvianočnej dobe. Máme málo času pre manžela, či manželku, málo času pre deti, málo času na rodičov, a nehovoriac, že máme málo času pre seba samého. Položme si otázku, každý sám pre seba: „A kde mi ostáva čas pre Boha?“ Boh nás navštevuje, ako navštívil Alžbetu v lone svojej matky. Prichádza k nám cez blížnych, a my? My nemáme pre nich čas. My nemáme čas preňho. Pohlcuje nás povolanie, pohlcuje nás spoločnosť a sami v sebe nemôžeme nájsť pokoj. Boh nás navštevuje možno aj skrz chorobu. Dáva nám čas, aby sme sa stíšili. Boli so sebou sami, s Ním. Ak prijmem pokorne aj takúto Pánovu návštevu, možno aj choroba pre mňa nadobudne inú tvár, ak sa budem na ňu dívať ako na kúsok adventu. Často sa búrime proti nej, lebo my sme mali toľko dôležitých vecí na práci, zdá sa nám byť nezmyselnou. Ale ona vôbec nemusí byť nezmyselnou. Dáva nám priestor a má svoj veľký význam. Môže byť Božím momentom v našom živote, časom, keď môžeme byť s Ním, a tak sa učíme znovu nachádzať aj seba samých. Skúsme možno niekedy zaexperimentovať a chápať jednotlivé udalosti ako Božie navštívenia. Možno by sme mali prestať vnímať pre nás denné neznesiteľné situácie, niekedy neznesiteľných kolegov, protivných predstavených, otravné deti, uhundraných starých rodičov a mohli by sme zistiť, koľko nám Boh denne dáva pocítiť zo svojej lásky. Príkladom v tomto nám môže byť i Božia Matka. Ona nepozerala na svoj stav, ale ako sme počuli, ponáhľala sa poslúžiť Alžbete. Iste nám napadlo - Ona to mala ľahšie, bola predsa Božou Matkou. Boh bol s ňou. Bol, no je aj s nami, v nás a našich blížnych. Alebo, ako dobrý príklad nám v tomto môže byť matka Tereza, ktorá navštevovala tých najchudobnejších a obetovala sa pre nich. Povedala: „Ako Ježiš patril a patrí všetkým ľuďom, tak aj my im máme patriť. Teda nežijeme pre seba, ale tiež pre blížneho a pre svet, do ktorého nás Boh usadil.“

MY
Nedopadnime ako jedna starenka z príbehu, ktorá očakávala Boha. Táto staršia pani, ktorá trávila väčšinu dňa modlitbami, začula jedného dňa Boží hlas, ktorý jej hovoril: ,,Dnes ťa prídem navštíviť.“ Predstavte si radosť a hrdosť starenky. Začala upratovať a čistiť, zamiesila cesto a piekla koláče. Potom sa vyobliekala do svojich najkrajších šiat a čakala na príchod Boha. Po chvíli ktosi zaklopal. Starenka utekala otvoriť, ale bola to len jej suseda, ktorá si prišla požičať' trošku soli. Starenka ju poslala preč: ,,Pre Božiu lásku, ihneď odíď, ja teraz nemám čas na také taľafatky! Čakám Boha, ma prísť ku mne na návštevu! Chod' preč!“ A zabuchla úbohej susede dvere pred nosom. O niečo neskôr znovu niekto zaklopal. Starká hodila očkom do zrkadla, upravila sa a utekala otvoriť. Ale ktože to bol? Chlapec zakrútený do priširokého kabáta, ktorý predával lacné gombíky a mydla. Starká vybuchla: ,,Ja teraz čakám dobrého Boha. Vôbec nemám čas. Príď' inokedy!“ A zatresla pred chudákom chlapcom dvere. Krátko na to sa znovu ozvalo klopanie na dvere. Starenka otvorila a pred sebou uvidela otrhaného starca. ,,Milá pani, prosím, dajte mi aspoň kúsok chleba... . A keby ste mi dovolili oddýchnuť si na chvíľočku, tu, na schodíkoch vášho domu“, prosíkal úbožiak. ,,O, nie! Dajte mi pokoj! Ja čakám na Boha! A preč z mojich schodov!“ Povedala rozhnevaná starká. Chudobný starec krivkajúc odišiel a starenka si znovu sadla a vyčkávala príchod Boha. Deň plynul, hodina za hodinou. Prišiel večer a Boha nikde. Starenka bola hlboko sklamaná. Napokon sa rozhodla ísť spať. Ihneď zaspala a začalo sa jej snívať. Vo sne sa jej zjavil dobrý Boh a povedal jej: „Dnes som ťa trikrát prišiel navštíviť, a trikrát si ma odmietla!“

Nepripomenula mi starenka z príbehu i moje správanie? Môj postoj k životnej situácií, očakávanej návšteve, k blížnemu, k samotnému Bohu?

ADE
A tak môžeme spolu prosiť: „Pane, daj, aby v každom človeku bola Máriina duša, aby ťa velebil; daj aby v každom bol Máriin Duch, aby jasal v Bohu! Prosíme ťa, chráň nás od hriechu, daj nech každá nepoškvrnená duša prijíma Božie Slovo. Daj aby každá taká duša ťa mohla velebiť, ako Ťa velebila duša Máriina a jej Duch jasal v Bohu Spasiteľovi“.

Amen.