Štvrtá adventná nedeľa

Pohľad upretý na Pannu Máriu pomáha úspešne prežiť advent.

AI
Nielen počas Vianočných sviatkov, ale aj pri ich príprave si spomíname nielen na tých s ktorými žijeme, stretávame sa, ale ktorý nás predišli do večnosti. Medzi nich patria aj naše mamy.
K príprave a prežívaniu Vianoc patrí aj pohľad na Pannu Máriu, nebeskú Matku, ktorá dala telesný život Bohu Ježišovi Kristovi, ktorá prvá privítala Boha v ľudskom tele. Vzdajme jej za to svoju vďaku.

KE
Tak to urobila aj Alžbeta, keď vítala Máriu: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1,42).

DI
Pán Boh si vyvolil Pannu Máriu, aby bola nielen Matkou nášho Spasiteľa, ale i našou nebeskou Matkou. Vo svojej múdrosti dal jej k tejto úlohe aj potrebné milosti a milujúce srdce, aby každý mohol v ňom nájsť miesto. Boží ľud skusoval od počiatku jej pomoc a materskú ochranu. Dalo by sa povedať, že Cirkev, ako mystické Kristovo telo, ju prijímalo v tej úlohe, akú plnila voči ľudskému Kristovmu telu - v úlohe starostlivej Matky.
Sväté písmo je veľmi zdržanlivé v opisovaní podrobností zo života Panny Márie. Ale aj to málo, čo o nej hovorí, je dostatočným dôkazom jej starostlivej lásky k človeku. Už pri zvestovaní, len čo jej anjel oznámil, že sa stane Matkou Vykupiteľa sveta, a ten istý anjel jej naznačil situáciu, v ktorej sa nachádzala jej príbuzná Alžbeta, a Panna Mária, aj keď sama bola v požehnanom stave, rozhodla sa ísť pomôcť svojej príbuznej. Sväté písmo o nej hovorí: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu...“ (Lk 1,39-40).

Toto miesto Svätého písma je príkladom, ako Panna Mária nás vedie k činom lásky z vlastnej iniciatívy. Anjel jej naznačil Alžbetinu situáciu, a ona sa "ponáhľala" konať. Iste Pannu Máriu to stalo mnoho obetí - čas, prácu, namáhavú cestu do hornatého kraja... Nedbá však na to, ale koná svoju povinnosť k blížnemu, ktorá zrýchľovala jej kroky.
Tých miest v Písme, kde Panna Mária chce iniciatívne preukazovať záujem, je viac...

PAR
Položme si otázku každý sám pre seba: Je moja životná cesta cestou lásky podľa príkladu Panny Márie? Robím a pomáham svojmu blížnemu len vtedy, keď musím, keď am o to požiada? Čo som už vykonal z vlastnej iniciatívy?

Jedna legenda starej zbožnej Rusi hovorí o tom, ako cár pozval všetkých na oslavu svojich narodenín. Všetci sa vydali na cestu. Len v jednej chalupe sedeli dvaja a nariekali: „Ako rád by som poprial zdravia cárovi, ako rád by som pojedol dobrých vecí, ale nohy mi už neslúžia.“ Tak nariekal chromý. „Ako rád by som sa i ja poveselil v takej spoločnosti, ale oči mi už neslúžia, nevidím na cestu,“ nariekal ten druhý, čo bol slepí. Okoloidúci chlapec počul ich nárek a dal im radu: „Nech slepý vezme chromého na chrbát. Chromý dá oči, slepý nohy a dôjdete tak na hostinu obidvaja.“

To je i naša situácia. Keď dáme na cestu životom to, čo sme a čo vieme, každý niečo, dôjdeme tak spoločne do božieho kráľovstva, dokážeme, čo by sme sami za seba trebárs ani nedokázali. Japonské príslovie hovorí, že jedno dobré slovo zohrieva ľudské srdce po celú zimu. Každý človek potrebuje dobré slovo, každý človek potrebuje trochu ľudského tepla. Je však múdre pamätať aj na opak tohto krásneho príslovia, že totiž jedno zlé slovo môže zmraziť ľudské srdce na celé leto. Michel Quoist napísal: „Iba jediná možnosť je, ako milovať Boha: rozdať sa bratom a sestrám.“ Iste, najlepšia možnosť ako milovať Boha je rozdať sa v milovaní: ku každému a všetkému.

Sv. Makar Egyptský, pustovník (+390), takto poučuje: „Znamením kresťanskej dokonalosti nie sú charizmy - dary, ale dokonalá láska!“

Panna Mária je nám v tom príkladom. Z vlastnej iniciatívy sa ponáhľa k Alžbete, aby jej pomohla. Nech tento čin našej nebeskej Matky, Panny Márie, bude nám vzorom v našich vzťahoch k potrebám našich blížnych. Ochotne slúžiť nielen slovami, ale predovšetkým skutkami.

MY
„Historická Mária“ sama zakúsila chudobu, útlak, násilie a rozsudok smrti nad svojím synom. Jej viera bola hlboko zapustená v tomto prostredí. Pred Všemohúcim Bohom uznávala „ničotnosť svojej existencie“. Nepatrila k mocným tohto sveta, bola jednoduchou Božou „služobnicou“, avšak verila, že Bohu nič nie je nemožné. V Magnifikate spievala s dôverou, že Boh nechá zažiariť život v smrti, radosť v ťažkostiach a svetlo v temnotách.

Dietrich Bonhoeffer, teológ a mučeník popravený Nacistami napísal: Máriin chválospev je najstarší adventný hymnus. Je to najvášnivejší a najintenzívnejší hymnus zároveň a možno povedať, že je to najrevolučnejší adventný hymnus, aký bol kedy spievaný. Nie je to tá milá, nežná, zasnívaná Mária, ktorú niekedy vídavame na obrázkoch; je to vášnivá, úplne odovzdaná, hrdá a entuziazmom naplnená Mária, ktorá sa tu odvažuje hovoriť. Tento chválospev v sebe nemá nič zo sladkých, nostalgických alebo aj zábavných melódii našich vianočných pesničiek. Je to naopak tvrdá, silná a nemilosrdná pieseň o povalení trónov a mocných pánov tohto sveta, o Božej moci a slabosti ľudstva.
Počas tohto Adventu sa pridám k vám, aby sme spolu s Máriou spievali jej chválospev. Kiež by mohol byť chválou Božej moci a proroctvom o novom budúcom svete!

Iný príklad, negatívny, memento ako sa nesprávať k Panne Márii. V blízkej obci neďaleko Nového Mesta nad Váhom sa konala prvomájová manifestácia. Celá obec bola na nohách. Kráčali v sprievode s hudbou a červenými zástavami... Vtom ktorýsi zlomyseľník vbehol do kostola, uchytil a vyniesol do sprievodu na posmech zástavu Panny Márie z kostola. Kňaz ktorý to rozprával (P. Peter Lajcha, SVD), poznamenal. Do roka mu obe ruky ochrnuli. Bola to náhoda?

Boh Otec nedovolí si robiť posmech zo svojej dcéry. Boží Syn, Ježiš Kristus nás učí milovať svoju Matku. A Duch Svätý ktorý je láska, ktorý riadi svet s láskou nás učí skrze svoju snúbenicu Pannu Máriu sa čo najlepšie a užitočnejšie pripraviť na Vianoce, sviatky pokoja a lásky.

ADE
Keď vieme byť vďačný svojím mamám a aj po ich smrti na ne myslíme, tým viac tesne pred sviatkom narodenia Pána Ježiša, prosme mašu spoločnú Matku Pannu Máriu, aby sme s úžitkom pre časný i večný život prežili nastávajúce sviatočné dni.

Amen.