Tretia adventná nedeľa

12345

Pripravenosť na prijatie Krista
(Lk 3,10-18)

Čo teda máme robiť?

AI
Dnešná spoločnosť sa často nazýva aj konzumnou. Ľudia sú zvyknutí a vyžadujú si rýchle naplnenie svojich potrieb, či očakávaní bez akejkoľvek námahy. Vidíme to aj v bežnom živote – supermarkety, rýchle občerstvenie, polotovary, agentúry, ktoré za vás spravia čokoľvek, stačí len zaplatiť. Sme už blízko k Vianociam, k sviatkom, od ktorých mnohí – aj kresťania – očakávajú rýchle naplnenie svojich túžob a očakávaní tak, ako sú na to zvyknutí.

KE
Aj pred 2000 rokmi Židia očakávali Ježišovo narodenie tak, ako my dnes. Prichádzali za Jánom a pýtali sa ho: „Čo teda máme robiť?“ (Lk 3,10) Ako sa máme pripraviť na príchod Spasiteľa?

DI
Rovnako sa pýtame aj my, lebo Ježiš prichádza aj teraz a každé Vianoce akosi naliehavejšie klope na dvere nášho srdca. A ktorého hosťa by sme prijali bez toho, že by sme sa riadne pripravili? Treba upratať, pripraviť pohostenie a podobne. Čím váženejší je hosť, tým dôkladnejšia je naša príprava. A ktorý hosť je váženejší než Boh, ktorý v osobe Ježiša Krista prichádza do našich sŕdc. A tie by mali byť nepripravené, plné rôzneho haraburdia? Práve naopak! Aj Cirkev nás vyzýva Adventom, aby sme sa čo najdôkladnejšie pripravili na príchod Pána Ježiša. Upozorňuje nás, aby sme sa zastavili v tomto uponáhľanom čase a hľadali tie pravé hodnoty. Aj my, rovnako ako Židia pred 2000 rokmi, keďže rovnako cítime blízkosť Pánovho príchodu, pýtame sa: „Čo teda máme robiť?“ Cítime blízkosť Pánovho príchodu tak, ako to cítili Izraeliti, keď vystúpil Ján Krstiteľ a vyzýval ich na pokánie, lebo „Pán je blízko.“ Reklamy nás presviedčajú o tom, čo si máme kúpiť, aby sme boli na Vianoce pripravení, ale to nie je to, čo od nás Boh chce. On sa vtedy narodil v maštaľke v Betleheme a teraz sa rodí v našich srdciach. Záleží len od nás, či tam nájde pohodlie a teplo lásky alebo zlobu a chlad odmietnutia. A ako to máme spraviť? Boh nám cez Jána Krstiteľa hovorí, že chce očistu nášho srdca, do ktorého chce vstúpiť. Ján nedáva žiadne nové prikázania alebo nesplniteľné príkazy – pripomína len to, čo je už dávno v Zákone a Božích prikázaniach – lásku k blížnym a svedomité plnenie si svojich povinností.

PAR
To, čo povedal Židom, môžeme aplikovať aj na našu dobu: „Buďte verní svojmu povolaniu a svedomito ho vykonávajte“. Rodičia, s láskou vychovávajte svoje deti, buďte čestní a pracovití. Deti, poslúchajte svojich rodičov, svedomito sa učte a zdokonaľujte sa v láske k Bohu i k ľuďom. Boh nečaká od nás veľké skutky, ale z malých prejavov lásky sa buduje Nebeské kráľovstvo. Dennou láskavou službou svojim blížnym sa najlepšie pripravíme nielen na tieto Vianoce, ale aj na posledný príchod Pána, keď príde v sláve. My všetci dajme Bohu to, čo mu prináleží – náš čas, modlitbu, vďaku, obetu. Nedávajme mu len odrobinky, čo nám ostali po ostatných našich aktivitách, ale ako pravé kresťanské rodiny sa spolu vyberme na svätú omšu a tak vzdávaním vďaky za všetko čo nám dáva, pripravme sa na Jeho príchod. Očistime si srdcia dobrou svätou spoveďou a skrášlime ho dobrými skutkami. Často sa sťažujeme koľko máme problémov, tak dajme konečne Bohu čas, aby nám s nimi pomohol. Láska je zvláštna v tom, že čím viac jej dáme, tým viac jej aj sami máme. Nikdy sa nevyčerpá. Mnohí chcú byť milovaní, no zabúdajú milovať, a bez toho to nejde. Majme najmä v tomto období srdcia viac otvorené pre našich blížnych, ktorí trpia materiálnu núdzu alebo sú osamelí a odkázaní na pomoc iných. Možno sú to naši najbližší, možno ľudia, ktorých sme si nikdy predtým nevšimli, no predsa sú to naši bratia a sestry a v každom z nich máme vidieť núdzneho Ježiša, ktorý potrebuje našu pomoc, no potom nám ju mnohonásobne vráti. Nenechajme Ježiša zatvoreného v našom srdci, ale dovoľme, aby sa cez naše otvorené srdce a štedré dlane dostal ku všetkým, ktorí ho potrebujú. Veď Boh nám dáva dobrodenia nielen pre našu potrebu, ale aby sme sa o ne podelili aj s tými, ktorí sú na našu pomoc odkázaní.

MY
Božie nazeranie na veľkosť daru nám pomôže lepšie pochopiť aj tento krátky príbeh:

Klenotník sedel za pultom a roztržito sa pozeral cez výklad svojho elegantného obchodu. Akési dievčatko sa priblížilo k obchodu a pritlačilo si noštek na výklad. Jeho nebesky modré očká zažiarili, keď uvidelo vystavené klenoty. Rozhodne vstúpilo dnu a prstom ukázalo na skvostný tyrkysovomodrý náhrdelník. „Je pre moju sestru. Môžete mi ho zabaliť ako darček?“ Klenotník sa na malú klientku pochybovačne pozrel a spýtal sa jej: „Koľko máš peňazí?“ Dievčatko sa bez zaváhania postavilo na špičky, položilo na stôl drevenú škatuľku, otvorilo ju a vysypalo. Vypadla z nej nejaká malá bankovka, za hrsť mincí, zopár mušlí a figúrok. „Stačí to?“ spýtalo sa hrdo. „Chcem dať staršej sestre nejaký dar. Odkedy nemáme mamu, robí nám mamu ona a nemá ani chvíľu času pre seba. Dnes má narodeniny a som si istá, že z tohto daru bude mať veľkú radosť. Tento drahokam má takú istú farbu, ako jej oči.“ Muž starostlivo zabalil puzdro do nádherného červeného papiera. „Vezmi si ho,“ povedal dievčatku, „a opatrne ho nes.“ Dievčatko hrdo odišlo s balíčkom v ruke ako s trofejou. Asi o hodinu vstúpilo do klenotníctva pekné dievča s nádhernými belasými očami. Rozhodne položilo na pult balíček, ktorý tak starostlivo urobil klenotník, pozdravilo sa a spýtalo: „Tento náhrdelník bol predaný tu?“ „Áno, slečna.“ „A koľko stál?“ Obchodník odpovedal: „Ceny v mojom obchode sú dôverné. Týkajú sa jedine môjho klienta a mňa.“ „Moja sestra však mala len pár drobných. Nemohla zaplatiť za taký náhrdelník.“ Klenotník vzal puzdro a zatvoril ho aj so vzácnym obsahom. Znova ho zabalil ako dar a podal ho dievčaťu. „Vaša sestra zaplatila. Zaplatila najvyššiu cenu, akú môže niekto zaplatiť. Dala všetko, čo mala.“

Aj Boh nám dal všetko, čo mal – seba samého a hoci my mu dávame len „pár drobných“ v porovnaní s jeho darom, On to s láskou a radosťou prijíma. Sväté Písmo hovorí, že Boh miluje radostného darcu. Nech by bol náš dar blížnemu v očiach ľudí akokoľvek bezcenný, Boh sa naň pozerá inak – pohľadom lásky. Láska dáva daru hodnotu. Ak dostaneme dar, pozeráme na darcu a na jeho lásku k nám a nie na cenovku. Dajme aj my Bohu z lásky, z hĺbky srdca dary, ktoré môžeme. Boha nájdeme v hladných, chorých, osamelých. A tým nielenže slúžime svojim blížnym, ale oslavujeme tým aj Nebeského Otca a prejavujeme mu tak svoju lásku a vďačnosť. A ktorý milujúci otec nechá bez odmeny, či bez povšimnutia prejav lásky svojho dieťaťa?

ADE
Drahí bratia a sestry, skúsme sa v tomto predvianočnom a vianočnom čase pozerať nielen do výkladov a blikajúcich reklamných pútačov, ale zapozerajme sa aj do očí našich blížnych, ktorí potrebujú ohriať svoje srdcia v žiare našej lásky a podajme im pomocnú ruku, o ktorú sa hanbia poprosiť. Len tak sa naozaj dobre pripravíme na príchod nášho Pána.

Amen.

webmail