Tretia nedeľa "cez rok"

Povzbudiť veriacich k čítaniu Svätého Písma

AI
Prišli sme sem do chrámu, aby sme si niečo odtiaľto odniesli. Nie niečo materiálne nejakú sochu, ale duchovné, to čo ostane v našich srdciach. A toto môžeme načerpať aj z počúvania Písma. Veď v ňom sa ukrýva celá múdrosť ľudstva. Bolo dané práve nám ľuďom a nie niekomu inému, aby sme ho čítali, počúvali a nábožne študovali. To je veľmi dôležité, lebo sa môže stať, že nám Sv. písmo môže zovšednieť, alebo nám pôjde jedným uchom dnu a druhým von a potom by sme z toho veľký úžitok nemali.
Dnešná doba je charakteristická tým, že keď niečo viackrát vidíme alebo počujeme, potom to už všetko zovšednie. Svojím trendom tomu napomáha nielen doba, ale i človek. On je raz taký, čo vidí a počuje prvýkrát, je z toho často unesený a potom to už pokladá len za akúsi samozrejmosť. Ale tým, že ste tu, dávate najavo to, že máte záujem o počúvanie Božieho slova. Verím, že nie je pre vás stále tým istým, akoby sa na prvý pohľad mnohým mohlo zdať, ale práve naopak, že tam vždy nájdete čosi nové čo vás osloví. Prečo práve hovorím o tom, že nám môže niečo zovšednieť? Preto, lebo chcem poukázať na to, že aj ľuďom, ktorí boli blízko pri Ježišovi, niečo akoby zovšednelo a nestačilo im iba to, čo hovoril.

KE
Ježiš prišiel do synagógy, aby čítal z Písma (porov. Lk 4,16).

DI
To, že Ježiš prišiel v sobotu do Synagógy, bolo samozrejmosťou, lebo to robil už od svojho detstva každú sobotu. Ako dobre vieme, Židia mali sobotu tak, ako my máme nedeľu. Ježiš chodil po Galiley, robil tam zázraky a všetci boli z toho ohromení. Ale teraz prišiel späť do Nazareta, kde vyrástol. Vošiel do synagógy, aby čítal z Písma. Zrejme nadišla chvíľa, aby aj svojim rodákom ohlásil posolstvo spásy. V Nazarete vo svojej dedine ho každý poznal ako obyčajného tesárovho syna. Keď začal hovoriť, že ho Pán poslal zvestovať tieto veľké skutky, ktoré sme počuli v evanjeliu ako: „zajatých oslobodiť, slepým vrátiť zrak, prepustiť utláčaných“, toto vyvolalo počudovanie všetkých, ako sme počuli: „oči všetkých sa upreli na neho“. A prečo asi sa všetci čudovali? My sa dnes naň dívame očami Evanjelia a je nám všetko akoby samozrejmé, ale skúsme sa vcítiť do tej doby. Do doby, kedy ľudia očakávali prisľúbeného mesiáša a zrazu jeden z nich, čo celý život žil medzi nimi, hovorí to, čo sa vzťahuje na mesiáša, ktorého očakávali. Na jednej strane boli šťastní, že ak je to naozaj tak, bude to pre nich znamenať samé výhody, napríklad: že budú uzdravení z rôznych chorôb, ako to počas dejín bolo dobre známe. No na druhej strane môžeme počuť z Ježišových úst aj slová, ktoré sa im už nepáčili. Keby sme čítali ďalej Evanjelium, ktoré budeme počuť budúcu nedeľu, zistili by sme, že ho vyhnali až za mesto na vrch, z ktorého ho chceli zhodiť.

PAR
Lukáš dal Evanjelium Teofilovi, aby vedel ako to všetko bolo. Ešte šťastie, že neostalo len pri Teofilovi, ale cez tie stáročia sa dostalo aj k nám. Predstavme si, koľko námahy to muselo stáť, aby bolo zachované a mohli sme ho takto spokojne a bez problémov čítať v takej podobe ako ho dnes máme. Sv. písmo bolo preložené do viac ako 1850 jazykov a nárečí. Dnes nemáme už žiadny problém sa k Sv. písmu dostať a čítať si z neho. Ale je tu problém prelomiť bariéru, ktorá nám v tom bráni. A práve v tom je ten problém, urobiť prvý krok a nájsť si chvíľku času na čítanie. Určite mi dáte za pravdu, že cez deň si človek častokrát nájde čas na mnohé zbytočnosti. Niekedy aj čítame, ale čítame to, čo je nepodstatné, dokonca to, čo nie je pravdivé, napríklad v bulvároch. Na chvíľku nás to zaujme, ale po pár dňoch čí pár hodinách už sme na to zabudli, lebo je tu zase niečo nové a to predtým je už neaktuálne. Keby sme sa zastavili a zamysleli nad sebou, že čo nám to dáva, zistili by sme, že nám to nedáva nič. Iba nás to zaťažuje a uberá od vecí, ktoré by za to stáli, ktoré by v nás niečo tvorili a zmenili. Človek chce a hľadá stále niečo nové, túži po tajomstve a hľadá niečo, čo by ho naplnilo, čo by ho urobilo šťastným. Práve čítanie Svätého písma nás privádza k hlbšiemu poznaniu Krista. Učí nás ho vidieť tak, ako ho videli apoštoli, pozorovať jeho reakcie, jeho činy, spôsob akým sa správal a počuť jeho slová, ktoré boli plné múdrosti. Ukazuje nám súcit voči ľuďom, ktorí sa ocitli zoči-voči nešťastiu ľudí v núdzi. Ťažko by sme dokázali milovať Ježiša Krista, ak by sme nepočúvali často Božie slovo, ak by sme ho vôbec nečítali. A nielen to. Práve počúvaním a prijímaním Božieho slova človek začína chápať samého seba a tým získava hlbší zmysel života.

MY
Tak ako sme dnes v Evanjeliu počuli, ako sa Židia schádzali v sobotu v synagóge, aby si čítali z Písma, aj my sa schádzame tu v tomto chráme, aby sme v liturgii slova počúvali, čo nám Boh cez Písmo hovorí. Dobre vieme, že nám nestačí zostať len pri počúvaní, ale to, čo počúvame aj v našom živote treba uskutočňovať. A z toho nám plynú rôzne milosti a výhody, ale na druhej strane aj záväzky. Keď ich budeme plniť, Pán nás určite nenechá bez milosti. Ježiš vo svojej vlasti nechcel robiť zázraky ľudským očiam viditeľné. Chcel len jednoducho ohlasovať Božie slovo, a to sa jeho rodákom nepáčilo. Aj my sme postavení pred túto situáciu. Ani ja vám neponúknem žiadne zázraky, ale tak isto chcem vám ohlasovať Evanjelium, to čo sa píše vo Svätom písme, a aby sme to do svojich sŕdc prijali a podľa toho aj vo svojom živote konali. Nielen mojou úlohou je vám ohlasovať evanjelium, ale ohlasovať Krista je úlohou každého kresťana, teda všetkých nás. Tak ako Kristus vo svojej vlasti nechcel robiť zázraky, ale iba slovom chcel povzbudiť svojich rodákov, tak aj teraz hovorí k nám cez Božie slovo. Nerobí očiam viditeľné zázraky, ale hovorí. Záleží už len na nás, či sa s ním stotožníme a prijmeme to čo nám hovorí, alebo budeme chcieť ešte aj zázraky. Treba si uvedomiť, že keď Ježiš „len hovorí“, to nie sú len prázdne slová. To sú slová, ktoré sa naplnia.
Keď už nie tu na zemi, tak si môžeme byť istí, že ak budeme napĺňať to, čo čítame vo Svätom písme, v nebeskom kráľovstve nás odmena neminie. Čím je pre nás Sväté písmo? Malo by byť pre nás akýmsi kompasom, ktorý nám ukazuje správny smer tu na zemi, smer, ktorý nás privedie k tomu správnemu cieľu. Hoci je tu Písmo pre nás už stovky rokov, predsa nám má čo povedať. Nie je čímsi neaktuálnym, o čom by sme mohli povedať, že je zastaralé. Učí nás pravdu, ktorá je potrebná k spáse. Položme si otázku: ako často a kedy beriem túto knihu kníh do rúk? Je to len keď ma niekedy napadne alebo sa snažím denne z neho čítať? Je naozaj veľmi potrebné, aby sme často so Svätým písmom pracovali. Veď tak, ako telo potrebuje svoju stravu, aby mohlo prežiť, tak aj duša potrebuje svoju stravu, aby mohla rásť. Keď sa modlíme, hovoríme k Bohu, keď čítame Sväté písmo hovorí Boh k nám. Už Sv. Hieronym povedal: „Kto nepozná Písmo, nepozná ani Boha“. Preto čítajme Sväté písmo, aby sme spoznávali čoraz viac, čo nám Boh chce povedať. Veď kto má viac poznať Sväté písmo ak nie my kresťania?

Jeden starší kňaz spomína, ako išiel po meste, keď ho pustili z väzenia. Medzi odpadkami, ktoré boli popri ceste povyhadzované, boli knihy a medzi nimi zbadal Sväté písmo. Hovor:í: „Bolo mi z toho smutno. V ruke som držal knihu od Lenina, ktorú sme vo väzení povinne museli čítať. V tejto knihe sa písalo o tom, ako Lenin pobádal Rusov, aby strieľali a zabíjali farárov, lebo čím menej ich na svete bude, tým lepšie celému ľudstvu bude.“

Asi dobre viete, čo urobil. Vymenil ich. Sväté písmo zobral so sebou a Lenina nechal tam.

ADE
Skúsme to aj my. Namiesto nejakej zbytočnej knihy či časopisu alebo sedenia pri televízore, či nič nerobenia zoberme Sväté písmo a započúvajme sa, čo nám Boh skrze tento dar Sv. písma hovorí.

Amen.