Tretia nedeľa "cez rok"

Práca s Písmom svätým prináša veľké a večné hodnoty.

AI
Pred rokmi dospievajúci mladý muž počas letných prázdnin na sviatok sv. Jána Mária Vianneya počul kňaza v príhovore povedať: Dajme sa osloviť Božím Slovom. Arský farár často farníkom hovoril: „Nestretol som vo svojom živote človeka, ktorý by ľutoval, že sa započúval do božieho slova a žil podľa neho. Stretol som však veľa ľudí, ktorí sa priznali, že sa nezapočúvali do božieho slova a nežili podľa neho.“ Kňaz sa zadíval na svojich farníkov a pokračoval. „To som bol ja. Ďakujem po rokoch tomu kňazovi. Denne beriem do rúk Písmo a neľutujem čas strávený nad Písmom, pretože v Písme a cez Písmo spoznávam zmysel života.“

Zamyslíme sa, čo všetko čítame, aký obsah, čo ovplyvňuje náš život? Vieme, prečo sme takí akí sme a prečo nie sme iní, akými by sme chceli byť? Príslovie hovorí: Povedz, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, aký budeš. Alebo, koľko hodín do týždňa presedíme pred televízorom, novinami, časopismi? Bol by zaujímavý prieskum, koľko veriacich kresťanov katolíkov prečítalo celé Sväté Písmo: jeden zo sto, dvesto, viac ľudí?

KE
Evanjelium hovorí o vzťahu Ježiša k Písmu. „Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša“ (Lk 4,16-17).

DI
Boh túži po stretnutí s ľuďmi. Stretnutie s Bohom je reálne. Stačí tak málo. Písmo sväté je kniha, ktorého prvým autorom je Boh. Boh vnukal svätopiscom, čo majú písať. Biblia, Sväté písmo je Božie slovo. Boh si praje stretnúť sa s človekom natoľko, nakoľko sa mu človek disponuje. Je to určité tajomstvo. Ján pod slovom „Slovo“ predstavuje Ježiša. Večné Slovo čiže Ježiš, druhá Božská osoba je pre človeka „svetlo vo tmách“, chce, aby sme poznávali a žili pod vplyvom a v moci slova, ktoré ku nám Ježiš hovorí. Ježiš prišiel, aby sme skrze neho uverili, prijali ho, stali sa deťmi Božími, aby si človek uvedomil, že Boh je tak blízo.
Evanjelium opisuje ako sa Ježiš prejavil ako Bohočlovek. Svojím učením, divmi a znameniami dokázal, že je predpovedaný a očakávaný Mesiáš. Svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním nás vykúpil a spasil, zmieril so svojím Otcom. Keby to nebol Ježiš urobil, nikdy by sme svojím ľudským rozumom nepoznali to, čo nám Ježiš zjavil. Ježiš povedal: „Nenechám vás ako siroty“ (Jn 14,18). A dal nám istotu: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20). Toto sú posledné slová Ježiša z Matúšovho evanjelia.
Dnešným úryvkom z evanjelia sv. Lukáš prezrádza, čo jeho viedlo k napísaniu evanjelia. Prezrádza, že už iní udalosti ako sa stali okolo Ježiša vyrozprávali. Sú to evanjelia podľa Matúša a Marka. Lukáš bol sprievodcom sv. Pavla, počúval ho kázať o Ježišovi, najmä medzi pohanmi. Adresátom evanjelia je „vznešený Teofil“. Môže to byť neznámy človek, ale môže to byť výraz označujúci všetkých, ktorí túžia poznať Boha. „Theophilos“ znamená „priateľ Boha“ alebo „milujúci Boha“. Žriedlom, pre Lukáša sú slová tých, ktorí Ježiša na vlastné oči videli, počúvali, stretávali sa s ním. To všetko po dôkladnom skúmaní chce ponúknuť ako prameň pre uverenie, že Ježiš bol Boží Syn.
Lukáš opisuje udalosť ako Ježiš prichádza do Nazareta, kde vyrastal. Ježiš je už známy. Rodáci o ňom už počuli. Ježiš už urobil niekoľko zázrakov a jeho reči v synagógach prekvapujú Židov. V sobotu v synagóge, ktorú dôverne poznal, a medzi tými, ktorí poznali dobre jeho, ujíma sa ako dospelý Žid, aby čítal a vysvetľoval text Písma. Keď podaný zvitok rozvinie, číta úryvok z proroka Izaiáša, ktorý sa vzťahuje na Mesiáša. Po prečítaní textu zvitok zvinul a oči prítomných sa upreli na Ježiša. To čo Ježiš o úryvku povie, prekvapí rodákov. Tí sa cítia byť urazení slovami Ježiša: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4,21). Evanjelista sv. Lukáš vydáva svedectvo o Ježišovi, že je Mesiáš. Rodáci by ešte prijali, keby Ježiš sa vydával za proroka, ale nie za Mesiáša.

PAR
Teológia učí o prítomnosti Krista v Cirkvi i to, že Ježiš je skutočne prítomný vo svojom slove vždy, keď sa číta Sväté Písmo, vtedy On sám hovorí.
Arabi nazývajú Židov i kresťanov „ľuďmi Knihy“. Názov je pekný, ale nie celkom pravdivý. Cirkev nie je nikdy spoločenstvom zhromažďujúcim sa okolo mŕtvej, neživej knihy. V srdci kresťanského spoločenstva sa nachádza živý Ježiš, Slovo Boha. Kristus stojí uprostred svojho ľudu ako živé slovo. Sv. Pavol v liste Židom definuje: „Živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozdeľuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4,12).
Ak sa má stať Písmo Sväté slovom života, treba ho poznať a nestále nad ním premýšľať. Častým čítaním Písma možno dospieť k poznaniu, že „všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša“ (Flp 3,8). Vtedy súhlasíme so slovami sv. Hieronyma: „Neznalosť Písma je neznalosťou Krista“.

MY
Čítať Písmo Sväté je niečo iné ako čítať dennú tlač. Pri čítaní Písma človek sa konfrontuje s Božím slovom. S Bohom sa vedie dialóg. Človek si uvedomuje a odpovedá, za koho pokladá Syna človeka. Odpoveď nie je jednorázová, len sviatočná, pretože odpoveď je chlieb života. Každodenný život je odpoveďou na Božie slovo. Pri dialógu s Božím slovom, človek stojí tvárou v tvár Bohu. Potrebné je Božie slovo správne chápať, rozumieť, a podľa neho žiť.

Bol pastier, ktorý si pri svojom stáde pískal podľa stavu svojho vnútra rôzne melódie. Každý deň si našiel čas na pískanie, ale i premýšľanie. To ho viedlo k myšlienkam po niečom krajšom, väčšom, dokonalejšom. Ticho a piesne, melódie to v ňom viac a viac rozvíjali. Raz zbadal krásneho pestrofarebného vtáka. „To je to, po čom túžim“, povedal si pastier a rozhodol sa vtáka chytiť. Keď už už ho mal na dosah ruky, vták odletel a vyletel na konár vysokej jedle. Pastier sa vyšplhal za ním. Ako sa však priblížil, vták odletel. Ako schádzal, videl mačku, ktorá chcela chytiť kosa – vtáka. Zachránil mu život. Vtedy uvidel sedieť farebného vtáka na brehu jazera. Ako ho chcel chytiť, ten odletel. Pastier uvidel v sieti rybičku. Vyslobodil ju zo siete a vypustil. Všimol si, že vták sedí na konári oproti. Znova sa pastier za vtáčikom farebným ponáhľal. Nechytil ho ani teraz. Všimol si, že pri kríku vysychá kvietok. Polial ho, ale vtáka nechytil. Ten vzlietol do výšok a svojím spevom akoby ho pozýval ďalej. Pomyslel si pastier: „Robíš si zo mňa posmech?“ Vrátil sa k ovciam. Keď v noci spal, snívalo sa mu, že kos, ktorého zachránil pred mačkou, mu spieva. Pri pohľade na hladinu rieky potešil sa pohľadom na rybičku, ktorú vyslobodil zo siete a pri kríku sa pohľadom potešil na kvietok, ktorý nevyschol. Keď sa pastier prebudil, pochopil zmysel svojho šťastia.

Čítanie Písma, uvažovanie nad ním, aj keď hneď nechápe človek zmysel svojho života, spoznáva hodnoty, ktoré vysoko prevyšujú všetko, čo pokladá bežne človek za svoje šťastie. Čas, sily venované čítaniu a rozjímaniu nad Písmom, sa veľmi rýchlo stávajú obohatením a zdrojom šťastia. To pochopili a zažili už mnohí.

ADE
Tým kňazom sú mnohí kňazi a nielen kňazi, čo spoznali inšpiráciu krásneho života so Svätým Písmom. Príslovie hovorí, že „kniha je priateľ človeka“, a kto spozná Knihu kníh – Sväté Písmo, spozná najväčšieho priateľa, Ježiša, Božieho Syna.

Amen.