Druhá pôstna nedeľa

Premenenie Pána – stále memento pre vzrast a upevnenie viery.

Pýtate sa aj vy, čo je príčinou kríz a ťažkostí s vierou? Je pravdou, že niečo osobne vidieť či zažiť, o niečom sa dotykom presvedčiť nie je najdôležitejšie pre osobný kontakt s vonkajším svetom. Často ľutujeme slepého či hluchého človeka a môžeme sa presvedčiť, že sú šťastnejší ako tí, čo vidia a počujú. Platí, že od počutia (vnímania) ide cesta k zážitku poznania, chápania, ale aj k poslúchaniu a k činu.
Pôstna doba je čas, keď si môžeme uvedomiť pravdivý stav svojej viery.

Východiskom môžu byť slová: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9,35)!

Tieto slová sú rozhodujúce pri zážitku Petra, Jakuba a Jána na hore, kde videli Ježiša v rozhovore s Mojžišom a Eliášom. Vraj, keď si lepšie všimneme svoju tvár, zistíme, že pravá časť našej tváre je odlišná od ľavej. Už v stredoveku považovali pravú ruku či oko za symbol dobra i neba, a ľavú za symbol zeme všetkého, čo je nízke a prízemné. O ktorú časť prejavujeme pozornosť? Tvár možno zmeniť, napríklad plastickou operáciou, ale ako zmeniť našu osobnosť, charakter? Čo tak pôstny čas využiť k prehodnoteniu života a jeho náprave?
Pri premenení sa s Ježišom rozprával Mojžiš. Bol učiteľom, vodcom, sudcom, kňazom národa. Čo tak vstúpiť do jeho školy a stať sa jeho žiakom? Mojžiš rozprával často s Bohom. Počúval a tlmočil Božie slová národu. Aj na hore Boh hovorí: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9,35)! Peter a jeho dvaja spoločníci po prijatí Ducha Svätého prehovoria. Sú iní. Na hore sa ich ešte zmocnil strach, ale po prijatí Ducha Svätého ochotne trpia a zomierajú za Krista. Druhý, s ktorým sa Ježiš rozprával na hore, bol Eliáš. Prorok, ktorý nemal strach postaviť sa proti presile pohanských kňazov Bála a Aškarty. Počúval hlas Boha v sebe a nebál sa vyhnanstva, nebál sa povedať pravdu kráľovi Acházovi a kráľovnej Jezábel. Neskôr aj Peter bude hovoriť: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29). Ježiš si zámerne vybral práve týchto troch apoštolov za svedkov svojho premenenia. A Otcov hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9,35), má svoje opodstatnenie stále. Apoštolov najprv premohol spánok, potom sa zľakli, prijmú a osvoja si slová Ježiša, a napokon položia i život za neho.

Slovo «kríza» sa často nevyslovuje len s politickou situáciou, hospodárskou, ale rovnako s duchovnou. Môže zasiahnuť rodinu i jednotlivca, manželov i kňaza, dospievajúceho, i človeka nad hrobom.
Nech je to kríza v ktorejkoľvek oblasti, Cirkev nám v pôstnej dobe chce pripomenúť dôrazne slová Boha Otca: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9,35)! Prečo? Ježiš zomrel za všetkých a nikoho nechce stratiť, chce, aby každý žil. Prirodzený život nie je cieľom človeka. Boh chce každého mať vo svojom kráľovstve, tak ako Mojžiša či Eliáša. Udalosťou nám pripomína, že večný život začína smrťou. Ťažkosti môžu spôsobiť boje a zápasy, ktoré rovnako nemusia sa končiť bez ďalších následkov. Kríza je stav, ktorý sa má riešiť. Nielen hľadať príčiny vzniku, ale rovnako spôsob, ako ju čo najskôr odstrániť. Nesmieme zabudnúť, že vo chvíli, keď človek prestane byť závislý na Bohu, začne byť závislý na kde-čom a to urobí krízu v živote, stav nezávideniahodný, rozloženie a stratu šťastia. Strach sa stane sprievodcom života a kompromis nasleduje kompromis.
Vrátiť sa k Bohu, počúvať jeho učenie a prijať ho. S Božou pomocou prijať Boha za svojho Pána už na zemi. Sme stvorení pre večný život.

Keď raz kráčal lesom sv. František so svojím bratom a počuli pekný spev vtákov. Brat povedal: „Aké sú šťastné. Brat František, a prečo ľudia nie sú takí šťastní?“ František odpovedal: „Vtáky, ale i zvieratá a ryby sú stvorené pre tento svet, a preto sú šťastné. Človek nie je stvorený pre tento svet, ale ten, čo nasleduje po smrti, a preto tu na zemi človek nenájde skutočné šťastie.“

Peter, Jakub a Ján na hore prežili s Ježišom pokoj a Peter už volá: „Učiteľ, dobre je nám tu“ (Lk 9,33). Je tak naplnený veľkou radosťou, že „nevedel čo hovorí“. Aby sme neupadli do stavu krízy, je správne venovať pozornosť slovám sv. Pavla Filipanom: „Naša vlasť je v nebi“ (Flp 3,20). Správne odstránená kríza môže v nás upevniť túžbu po večnej pravde, radosti a láske. Boh nás vedie na horu v pôste, aby sme načerpali síl, keby prišla chvíľa ťažkostí pre Pána, aby sme sa ako traja apoštoli neskôr rozpamätali a mali síl k návratu. Peter a jeho spoločníci sa stali piliermi, stĺpmi, a svojou vierou iným neskoršie pomáhajú nielen prijať Ježiša za svojho Boha a Pána, ale tým, ktorí sa dostali do ťažkostí, ich prekonať.
Vtedy Ježiš zakázal o udalosti na hore apoštolom rozprávať, pretože sa ešte nenaplnilo jeho poslanie, ale dnes práve učenie Ježiša je potrebné ohlasovať, aby tí, čo sa ocitli mimo Boha, či bojujú sami so sebou či s inými proti Bohu, aby sa im dostalo svetla podobnému tomu z hory, aby zanechali cestu zla a vrátili sa späť na cestu k Bohu. Jedine Boh je naša istota, tak ako za to dostali odmenu Mojžiš i Eliáš a tiež i Peter, Jakub a Ján. Jedine Boh môže dať pravú istotu večného šťastia.
Aj dnes môžeme prosiť Boha, aby sme verne vytrvali v tom, čo sme uverili. A rovnako prosme za tých, čo stratili zrak viery a ohluchli na Boží hlas, aby i naším pričinením, príkladom života, často ľudským správaním pochopili a prijali za svoj i večný život.

Amen.