Druhá pôstna nedeľa

Objavme v pôstnom tichu čoho sa vzdať, aby sme boli s Bohom šťastní.

AI
Pôstny čas sa stáva príležitosťou urobiť si poriadok vo svojom vnútri, vo vzťahu k okoliu, iným... . Jeden z návodov na pôst hovorí:
Čoho sa vzdať v pôste?
VZDAJ SA šomrania. Za všetko vzdávaj vďaky. Šomranie a sťažovanie si nepatrí do výbavy kresťana.
VZDAJ SA 15 minút ranného leňošenia v posteli. Využi tento čas na hlbšiu modlitbu a čítanie Božieho slova.
VZDAJ SA všímania si zlých vlastností blížnych. Namiesto toho sa sústreď na vyhľadávanie ich dobrých vlastností.
VZDAJ SA neláskavých rečí. Namiesto toho hovor milo a s porozumením. Stojí to tak málo povedať niečo milé a povzbudivé.
VZDAJ SA hnevu. Namiesto toho sa uč umeniu milovať.
VZDAJ SA strachu a obáv. Namiesto toho dôveruj Bohu. Strach a obavy ťa pripravujú o mnoho síl a často ide o veci, s ktorými sám nič nezmôžeš.
VZDAJ SA jeden večer televízie. Namiesto toho navštív osamelého alebo chorého blížneho. Daruj niekomu vzácny dar, ktorým je tvoj čas.
VZDAJ SA zbytočného nakupovania. Nakupuj iba to, čo je nutné pre život. To, čo by si dal za vyšší luxus, napríklad v stolovaní, podaruj tomu, kto žije na hranici núdze.
VZDAJ SA vynášania súdov nad inými podľa ich vzhľadu a podľa štandardov tohto sveta. A ak pocítiš krivdu, odovzdaj svoj spor Bohu.
Nemáte však presvedčenie dodať: „Vzdaj sa..., ale nikomu o tom nehovor a s nikým, okrem Boha, o tom nehovor?“

KE
Aj o správaní apoštolov, o zážitku na hore Tábor, čítame: „Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli“ (Lk 9,36).

DI
Pôstne obdobie má dlhú tradíciu. Už v 2. storočí sa kresťania pripravovali na Veľkú noc dvojdňovým smútočným pôstom. Od 4. storočia sa ustálila prax 40 dňovej prípravy na Veľkú noc. Má to biblický základ, v Matúšovom, Markovom a Lukášovom evanjeliu sa uvádza, že Ježiš sa pred začatím svojho verejného pôsobenia postil 40 dní. Toto číslo sa často vyskytuje v Biblii aj v iných súvislostiach. Napríklad, počas potopy prší 40 dní a nocí, 40 dní putujú Izraeliti po púšti, 40 dní stretáva Mojžiš Boha na Sinaji, 40 dní po Veľkej noci slávi cirkev Nanebovstúpenie Pána.
Pre nás kresťanov môže mať pôst správne ovocie aj v tom, že sa stíšime, uzoberieme, že vojdeme do svojej komôrky, kde viac času, priestoru dáme Bohu, kde Boh od nás dostane prvé a najčestnejšie miesto. Jednoducho, môžeme využiť pôstny čas na to, aby sme menej rozprávali, nepodliehali hluku okolo seba, na toto obdobie sa zriekli zbytočného a nepotrebného rozptyľovania a v tichu rozjímali na tým, čím nás obdaroval Ježiš svojím utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním. Tento čas môže byť pre nás podobným časom, aký mali apoštoli Peter, Ján a Jakub na hore Tábor.

PAR
Príbeh o Ježišovom premenení v nás, počas takto s Ježišom prežitom pôstnom čase, zrejme vyvolá závažnú otázku: „Ovplyvňuje ma Ježiš nejakým spôsobom prostredníctvom svätej omše, modlitby alebo čítania Písma? Funguje prísľub, že môžem počuť Boží hlas a že ma to môže zmeniť?“ Možno ani presne nevieme, ako to vyzerá, keď sa nám Ježiš prihovára. Jestvuje však niekoľko príznakov, podľa ktorých to rozoznáme.
Niekedy možno v srdci cítime neprekonateľnú túžbu chváliť Pána a ďakovať mu za jeho lásku. Alebo zakúšame rastúcu nenávisť k hriechu a k tomu, ako v nás narúša Kristov pokoj. Možno prežívame nebývalé šťastie, pokoj či radosť - obzvlášť po prijatí Eucharistie. Alebo nás vnútorná sila vedie k preukazovaniu väčšej lásky v rodine, rastie v nás túžba slúžiť Bohu, či už vo farnosti, alebo v spoločenstve. Nepodceňujme tieto pocity! Ježiš koná mnohými spôsobmi a čím ochotnejšie mu odpovieme, tým skôr zažijeme jeho lásku.

Žil raz jeden bohatý mladý muž. Býval vo veľkom luxusnom dome s mnohými izbami, ktoré boli zariadené nádherným nábytkom, vzácnymi maľbami a starožitnými sochami. V každej izbe bol krištáľový luster zdobený zlatom.
Jedného dňa sa tento muž rozhodol, že do svojho domu pozve Ježiša, aby ostal u neho. Keď Pán prišiel, mladý muž ho uviedol to tej najkrajšej izby, ktorá bola na poschodí a povedal: „Pane toto je tvoja izba. Ostaň tu tak dlho, ako len chceš. Všetko ti je tu k dispozícií.“ „Ďakujem,“ povedal Ježiš a mladý muž zatvoril za sebou dvere a odišiel do práce.
Keď sa vrátil, bola už noc. Unavený sa začal prezliekať, keď začul hluk pri vonkajších dverách. Keď ich otvoril, zbadal troch démonov, ktorí sa chceli dostať dovnútra. Usiloval sa hneď zatvoriť dvere, ale jeden z démonov strčil nohu do dverí a znemožnil mu to. Musel sa veľmi opierať o dvere, aby sa nedostali dnu. Nakoniec, po dlhom boji, sa mu podarilo zatvoriť dvere. Keď úplne vyčerpaný zaspával, pomyslel si: „Neuveriteľné! Ježiš je na poschodí v mojej najkrajšej izbe a ja musím bojovať s démonmi. No, možnože to nepočul... .“
No nasledujúci večer sa situácia opakovala. No namiesto troch démonov tam bol celý tucet. Celé tri hodiny s nimi bojoval, kým ich odohnal od svojich dverí. Úplne vysilený sa pýtal sám seba: „Nerozumiem tomu! Prečo ma Pán neprišiel zachrániť. Prečo dovolil, aby som bojoval sám? Cítim sa taký osamelý...“ .
Ráno sa rozhodol, že sa na to spýta priamo Ježiša. Zaklopal na dvere a keď začul pozvanie, vstúpil dnu. „Pane“, začal rozpačito, „nechápem, čo sa deje. Predchádzajúce dve noci som bojoval s démonmi, zatiaľ, čo ty si bol tu, v mojej najkrajšej izbe. Nezáleží ti na mne? Nepozdáva sa ti moje pohostinstvo?“ V Ježišových očiach sa objavili slzy a po chvíľke povedal: „Priateľ, milujem ťa a starám sa o teba. Ochraňujem všetkých, ktorí sa mi zverili. Ale keď som prišiel na tvoje pozvanie, zaviedol si ma do tejto izby a zavrel si za sebou dvere, ktoré vedú k ostatným izbám tohto domu. Som Pánom tejto izby, ale neurobil si ma Pánom tohto domu. Ochraňoval som túto izbu a žiaden démon do nej nevstúpil.“
„Ó, Pane, prosím, odpusť mi. Vezmi si, prosím, celý môj dom, všetko je tvoje. Ľutujem, že som ti neodovzdal všetko. Vezmi, prosím, všetko, skutočne všetko, pod svoju vládu.“ Mladý muž pri týchto slovách kľačal pri Ježišových nohách. Ježiš sa usmial a povedal mu, že mu už odpustil a že prijíma jeho ponuku.
V tej noci sa znovu opakoval hrmot pri vchodových dverách. Mladý muž vyšiel zo svojej izby a zbadal Ježiša ako ide dolu schodmi. Prešiel k vchodovým dverám a otvoril ich. Za dverami stál Satan s celou tlupou démonov. Ježiš sa spýtal? „Čo tu chceš, Satan?“ Diabol ustrnul od prekvapenia a povedal: „Zdá sa, že sme si pomýlili adresu.“ A v okamihu boli preč.

Vymyslená bájka? Áno! Ale dáva jednu konkrétnu a dôležitú otázku: „Koľko miesta ponúkaš vo svojom srdci Pánovi ty?“ Kto vie, či práve v odpovedi na túto otázku nie je ukryté riešenie mnohých tvojich ťažkosti!
Pôstny čas môže byť začiatkom nového života s Bohom. Zverme Bohu všetko. Zrieknime sa všetkého, čo nie je spojené s Ježišom. Pouvažujme o takomto živote s Ježišom v tichu pôstneho obdobia.

MY
Pred nejakým časom bola v televízii relácia, ktorá približovala životný osud mladého tridsiatnika. Pri nehode utrpel rozsiahle popáleniny. Najviac bola nimi zasiahnutá jeho horná časť tela, zvlášť hlava. Fotografie, ktoré dokumentovali jeho stav po nehode, boli doslova hrozné. Bolo priam nemysliteľné, aby také čosi človek prežil. On to však prežil a v tejto relácii rozprával, akou veľkou posilou pre neho bola manželka a rodina. Popáleniny spôsobili deformáciu jeho tváre. Stratil uši, nos... . Aj keď podstúpil množstvo plastických operácií, predsa sa nepodarilo odstrániť všetky následky. Z jeho rozprávania mnohých zaujala pasáž, keď rozprával o tom, čo prežíval, keď si po nehode uvedomil svoj stav. Povedal: „Najhoršie som niesol to, že som stratil svoju tvár... . Uvedomil som si, že už nikdy nebudem vyzerať tak, ako predtým... . Cítil som sa, akoby som sa stratil, akoby som to už nebol ani ja...“ .

Pôstna doba je dar od Boha, ktorý nám Boh dáva, aby sme ho s Ním prežili. Potom vedome a slobodne spoznáme, že by sme mali zmeniť tvár svojho života, svoj štýl života, zmysel života, pretože to, čo sme žili doteraz, je ďaleko od Boha, jeho vôle... .
Nie je ľahké vžiť sa do rozpoloženia tohto človeka. Je možné súcitiť, ale ťažšie je obsiahnuť to, ako sa tento človek cíti. No uznáme, že to vôbec, ale vôbec nie je pre neho ľahké.
Teda ani v našom živote zmeniť zabehnutý život tak, aby sme boli takými, akých nás chce mať Kristus, nie je a nebude ľahké. A predsa nesmieme zabudnúť, že Kristus je s nami. Dáva nám pomocnú ruku. Je pre nás víťazstvom, keď sa rozhodneme žiť s Ježišom... . V tichu môžeme spoznať, čo z tváre našej duše spravil náš hriech, ktorý sme vedome a dobrovoľne spáchali. Je správne, keď si uvedomujeme, že hriechom sme stratili "podobnosť" s Bohom. Stratili sme svoju "tvár". Spôsobilo to strašnú deformáciu, ktorá má "na svedomí" takmer všetky naše negatívne skutky, ale vstupuje do vzťahov a ničí ich. Tu nám nepomôže žiadna plastická operácia. Boh nám však poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby nás vyslobodil z tohto strašného údelu. Skrze Neho môžeme dosiahnuť nápravu. Skrze Neho môžeme nadobudnúť svoju "pravú tvár". A v tomto pôstnom čase, čase pokánia, by túto príležitosť nemal nikto z nás premeškať.

ADE
Mnoho ľudí podľahlo rôznym vplyvom, ktoré im nahovorili, že pôst je čas, v ktorom ide o to, aby sme si znepríjemňovali osobný život rôznym "nepohodlím". Často na začiatku Veľkého pôstu začujeme takúto konverzáciu: „Čoho sa zriekaš počas tohto pôstu?“ A odpovede sú rôzne - sladkostí, kávy, alkoholu, cigariet atď. Ak to zovšeobecníme, tak kvalitu pôstu neraz meriame podľa intenzity hladu a intenzity "utrpenia" spôsobeného praktizovaním ľahších, či ťažších asketických cvičení. Pôst však nie je "trest". Pôst nie je liečebná kúra, ktorá je úspešná len vtedy, keď je bolestivá.
Pôst je dar. Pôst je Boží dar pre náš život, ktorý do neho vnáša radosť, ktorú nám nik nevezme.

Amen.