Druhá pôstna nedeľa

Častá spoveď nie je len námaha, ale aj výstup k Bohu.

AI
Všímam si, že na viacerých štítoch, vrchoch sú postavené kríže? Aj vy sa pýtate, prečo? Môžeme sa domnievať, že tí čo ich stavajú a vôbec človek, túži po Bohu. Mnohí tam vo výškach, na štítoch hôr zažívajú a spoznávajú zmysel svojho života. Je v človeku, že túži po niečom viac, ako sú veci pominuteľné, konečné, dočasné. Tam v tichu často aj nechtiac, mnohí hodnotia svoj život, jeho hodnoty, priebeh... Už som videl ma takýchto miestach ľudí sa modliť. Aj vy ste si uvedomili v takýchto situáciách dve slová, Boh a hriech?

KE
Peter, Ján a Jakub, troch z dvanástich zámerne vzal so sebou Ježiš na horu. Ježiš sa im ukázal v „sláve“, videli ho rozprávať s Mojžišom a Eliášom a napokon Boh Otec sa im prihovoril: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho“ (Lk 9,35)!

DI
Cirkev stále prežíva to, čo Dvanásti v Ježišovej škole počas troch rokov. Dôležitú úlohu zohráva v Cirkevnom roku „pôstne obdobie“. Možno ho prirovnať k tomu, čo sa prihodilo trom apoštolom. S tým rozdielom, že oni nevedeli prečo si ich Ježiš vyvolil a prečo im umožnil prežiť túto udalosť a prečo k ním prehovoril Boh Otec. Ich reakciu opisuje sv. Lukáš: „Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli“ (Lk 9,36).
Pôstna doba aj nás vedie na horu. Výstup na horu si vyžaduje námahu. Pôstny čas je skutočne čas námahy vedomej a dobrovoľnej. Zriekanie sa príjemných a dovolených vecí a rovnako robenie pokánia za hriechy osobne ale i hriechy okolia, si vyžaduje zdatných kresťanov.
Ježiš udalosťou pripravil apoštolov na svoju smrť a Ježiš vedel, na čo pripraviť týchto troch. Každý z nich mal dôležitú úlohu v budúcej Cirkvi. Vieme, že Peter sa stal viditeľnou hlavou Cirkvi a zomrel za Ježiša, keď predtým povzbudzoval svojich bratov vo viere a vernosti Ježišovi. Jakub prvý zomrel z Dvanástich za Ježiša rukami svojich rodákov. Bol hlavou cirkvi v Jeruzaleme. Ján jediný nezomrel mučeníckou smrťou, ale mnoho trpel za Ježiša. Po smrti apoštolov ako jediný žijúci píše listy, povzbudzuje tých, čo uverili v Božstvo Ježiša Krista a necháva pôsobiť nástupcov sv. Petra.
Udalosť na hore pre všetkých troch bola svedectvom, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, že oni majú svet oboznámiť s posolstvom evanjelia. My kresťania máme tradíciu Cirkvi. Dnes je našou povinnosťou prijať, prežiť a odovzdať vieru v Boha ďalej. Ježiš každému z nás prisľúbil odmenu vo svojom kráľovstve, keď splníme svoje poslanie.

PAR
Pôstna doba pripomína náš hriech. Pri pohľade na utrpenie a smrť Krista, si uvedomujeme svoje hriechy. Hriech spôsobuje, že svedomie akoby zaspalo. Pôstna doba nás chce prebudiť zo stavu hriechu. Podceňovať hriech je nebezpečné. Podľa jedného prieskumu údajne len 27 % venuje počas roka pravidelne pozornosť hriechu a spytovaniu svedomia, 35% z času na čas v kostole a pri určitých udalostiach si uvedomuje hriech a ľutuje hriechy, 33 % kresťanov sa raz v roku vyspovedá a si uvedomuje, že je potrebné žiť bez hriechu, 15 % kresťanov pravidelne, mesačne sa spovedá, 33 % kresťanov nebolo viac rokov pri sviatosti zmierenia, hoci z času na čas si uvedomujú svoje hriechy.
Aj keď prieskum je len prieskum, je to výzva či zamyslenie. Hriech si veriaci uvedomujú a predsa majú k nemu rôzny prístup. Využiť pôstnu dobu ako kresťan môžeme aj tým, že pravidelne – denne, najlepšie večer pred spaním si budeme spytovať svedomie. Vedomí si svojich hriechov aj počas dňa po hriechu osobnom, či hriechu, ktorý vidíme páchať vo svojom okolí, na ktorý nás upozorňujú masmédia, vzbudzujme si ľútosť nad hriechmi. Najlepšie si vzbudiť dokonalú ľútosť. Tú si vzbudzujeme, keď si uvedomujeme, že hriech je zlo, urážka Boha, ktorý je láska. Keď prosíme Boha o odpustenie trestov za tieto urážky pre Božie milosrdenstvo a nie iba zo strachu pred trestami a najmä pred peklom. Keď sa nevieme, nedokážeme disponovať pre dokonalú ľútosť, vzbuďme si aspoň menej dokonalú ľútosť, že prosíme o odpustenie trestov za hriechy hoci i zo strachu.
Cirkevný príkaz nás vyzýva k pristúpeniu ku sviatosti zmierenia a Eucharistii aspoň raz do roka. Vhodný čas je pôstny, keď sa pripravujeme na najväčšie sviatky cirkevného roka.
Dôležité miesto má spytovanie svedomia na začiatku každej svätej omši. Je preto správne, že prichádzame na svätú omšu v takom čase, že sa už pred jej začatím sústreďujeme, aby sme už spytovanie svedomia, hoci je to len chvíľka ticha, aby sme uznaním svojej hriešnosti mohli nábožne a s úžitkom sláviť najsvätejšiu obetu.
Požehnaním pre kresťana je viackrát pristúpiť ku sviatosti zmierenia a teda oľutovať a vyznať sa zo svojich hriechov. Mladým sa doporučuje mesačná spoveď pokiaľ navštevujú školu. Je to významná vec, keď si môžu osvojiť správny vzťah k ľútosti nad hriechmi. Požehnaná je farnosť, kde mesačne čo najviac veriacich pristupuje ku sviatosti zmierenia. Nemusí to byť len počas prvopiatkového týždňa. Mnohí pristupujú k sviatosti v deň, kedy sa narodili, napríklad narodil sa 19. v niektorom mesiaci, tak každý mesiac okolo 19. alebo na ten deň pristupuje ku sviatostiam. Správne je, že sa stáva tradíciou vo farnostiach pristupovať ku sviatostiam okrem pôstneho a adventného času, aj v čase patróna kostola, odpust, hody, kermeš, ale i pri akciách vo farnosti, ako sú krsty v rodine, prvé sväté prijímanie, birmovka, vysluhovanie sviatosti pomazania chorých, či účasti na vysluhovaní sviatosti manželstva. Pre mnohých kresťanov sa stalo požehnaním, pristúpiť ku sviatostiam počas púti. Je radosť, keď si uvedomujeme, že každé tri štyri mesiace ideme k sviatostiam.

MY
Spoveď k pôstnej dobe patrí, to vie a podľa toho sa správa kresťan katolík. Aj keď pristupovanie si vyžaduje konať námahu na sebe, stav duše i tela po dobre vykonanej sviatosti zmierenia prináša to, čo sa nedá nájsť, kúpiť zaobstarať si inde. Je to aj svedectvo viery, spôsob, ako si získavať zásluhy pre večný život. Aj keď niekedy pre tých, čo si sviatosť zmierenia sťažujú, vyvoláva úsmev.

Predstavme si, ráno budí otec syna do školy: Otec klope na dvere a volá: „Prebuď sa! Už musíš vstávať!“ Syn rozospatý odpovedá: „Nechce sa mi otec!“ „Prečo sa ti nechce?“ spytuje sa otec. „Mám na to najmenej tri dôvody. Po prvé, je tam nuda. Po druhé, deti ma hnevajú. A po tretie, nenávidím školu.“ Na to otec hovorí: „Ja ti dám tri dôvody, prečo musíš ísť do školy. Po prvé, je to tvoja povinnosť. Po druhé, máš štyridsať päť rokov. A po tretie, si riaditeľ školy.“

Nie je niekedy smiešne počúvať argumenty, prečo niekto vynecháva sviatosť zmierenia, prečo podceňuje hriechy, prečo nevyužije pôstny čas? Aj práve preto, aby sme raz nevyšli na posmech, pre svoju nerozumnosť, ale najmä preto, aby sme si získali zásluhy pre nebo a preto je čas, že chceme využiť pôstny čas na správny vzťah k Bohu.

ADE
Vystúpme na vrch a prežime odpustenie. Pod krížom otvorme svoje srdce, dušu milosti, ktorú dáva Boh. Postavme si v srdci kríž, ktorý sa stane znamením pre náš úspešný život tu na zemi i pre večnosť.

Amen.