Tretia veľkonočná nedeľa

Ježiš sa aj po svojom vzkriesení zaujíma o naše potreby, pretože je stále s nami.

AI
Všetci to veľmi dobre poznáme aj z vlastnej skúsenosti. V často jednoduchej, banálnej situácii sa nám nedarí tak, ako by malo, nič nefunguje podľa našich predstáv a často v dôsledku toho prepadáme beznádeji. A vtom zrazu, akoby znenazdania, akoby mávnutím zázračného prútika, nájdeme príčinu nášho neúspechu a s radosťou dokončíme započatú činnosť.

KE
„Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete“ (Jn 21,6a). Takto radí Ježiš apoštolom, ktorí sa po prebdenej noci na mori naprázdno vracajú domov z rybolovu.

DI
Evanjelium dnešnej nedele podáva správu o treťom Ježišovom zjavení sa učeníkom po jeho zmŕtvychvstaní. Táto udalosť sa však neodohráva v Jeruzaleme, ako dve predošlé. Ježiš sa v deň zmŕtvychvstania zjavil svojim učeníkom a o sedem dní neskôr aj Tomášovi. V tejto udalosti sa zjavuje pri Tiberiadskom mori v Galilei. Okrem toho práve počutá stať evanjelia v sebe obsahuje tri scény: zázračný rybolov a následný piknik na brehu jazera a napokon dialóg Ježiša a Petra, ktoré nás vovádzajú do raného obdobia Cirkvi.
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že apoštoli sa po udalostiach v Jeruzaleme vrátili k svojej pôvodnej činnosti a akoby na to všetko, čo s Ježišom prežili, pomaly, ale isto zabúdali. Alebo prinajmenšom mali obavy zo vzniknutej situácie: ako ohlasovať evanjelium bez viditeľnej Ježišovej prítomnosti. Do tohto, zdanlivo beznádejného stavu, prichádza Zmŕtvychvstalý, ktorý sa zjavuje tretíkrát a učeníkov nanovo povoláva k jeho nasledovaniu.
Bez Ježiša učeníci skutočne nemôžu nič robiť, veď nemajú ani čo jesť. Ale keď s vierou poslúchnu Ježišovu radu, ulovia veľké množstvo rýb – rovnako ako v deň ich prvého povolania, ako to opisuje evanjelista Lukáš (porov. Lk 5,1-11). Je to istá paralela k dnešnej perikope evanjelia. Opakuje sa situácia, ktorá sa odohrala pred viac ako troma rokmi a ktorá radikálne zmenila život rybárov z Galiley. Aj vtedy boli títo rybári celú noc na mori a nič nechytili. Už by sa aj naprázdno vrátili domov, ale Ježiš vyučujúc zástupy si nastúpil na Petrovu loď, aby pokračoval vo svojom učení. Keď dokončil svoju výuku, povedal Šimonovi kam má ísť s loďou, aby voľačo chytil. Evanjelista dodáva, že Šimon a ostatní rybári na Ježišovu radu spustili siete a chytili také množstvo rýb až sa im siete trhali. Isto to bol pre prítomných silný zážitok a znak Ježišovej Božej moci. Napokon, ako uzatvára svätý Lukáš, oni opustili všetko a išli za Ním (Lk 5,11b).

PAR
Evanjelista dnes okrem iného našu pozornosť upriamuje na skutočnosť, že aj zdanlivý neúspech môže končiť „happy endom“. A ako je to s nami? Nie sme aj my niekedy zaslepení ako učeníci, ktorí sa vrátili k svojmu pôvodnému remeslu v domnienke, že je koniec, že Ježiš už s nimi nebude denno¬denne? Alebo sme si vedomí toho, že hoci Krista svojím fyzickým zrakom nevidíme, On je medzi nami? Sme si vedomí toho, že ako kresťania sme povinní šíriť ďalej Dobrú novinu do všetkých končín zeme?
Rovnako ako učeníci, ktorí sa vrátili k svojmu pôvodnému remeslu, aj my máme mať istotu a radosť z toho, že Boh je s nami. Veď aj evanjelista Matúš končí svoje evanjelium týmto Ježišovým prísľubom: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20b). Teda Boh je s nami nielen v našich radostiach, ale predovšetkým vtedy, keď prežívame smútok, neistotu, obavy. Boh je ten, ktorý nás vedie a ktorý nás ochraňuje, pretože nás miluje a pretože nás prijal za svoje deti. Veď Boh predsa nedovolil, aby apoštoli vyčerpaní celonočným rybolovom, ktorý zdanlivo skončil fiaskom, ostali hladní. Ak Bohu záleží na zdraví nášho pominuteľného tela, o koľko viac pozornosti venuje zdraviu a sile našej nesmrteľnej duše!
Ježiš napriek tomu, že odišiel do neba, nenechal nás ako siroty. Poslal nám svojho Ducha. Ducha, ktorý všetko oživuje. Zanechal nám aj svojho pozemského zástupcu. Ako prvý ním bol svätý Peter. My, ľudia, by sme mohli namietať. Prečo si Pán Ježiš za prvého pápeža nevyvolil napríklad svätého Jána? Veď to bol práve Ján, ktorý Krista neopustil ani v tých bolestných chvíľach Veľkého piatka, ale ako jediný z Ježišových učeníkov stál pri jeho kríži. Bol mu verný až do posledného vydýchnutia. Peter sa takto nezachoval. On neváhal zaprieť Krista. Ale v zapätí si uvedomil svoj čin, a preto musel utiecť a ukryť sa. Ak by sme to chceli posudzovať ľudskými očami, pomysleli by sme si, že Ježiš si nevybral dobre. Vedzme však, že „čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia..., ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“ (1Kor 1,25.27-29).
Veľmi zaujímavý je aj dialóg Ježiša s Petrom. Ježiš nekládol svoju otázku preto, aby Petra k niečomu „dotlačil“. Ježiš nechcel byť stredobodom sveta. Nepotreboval Petrovu lásku, aby sa cítil lepšie, a zaiste nepotreboval Petra presvedčiť o svojej láske. Vedel – lepšie ako sám Peter – ako veľmi ho Peter miluje. Ježiš mu položil túto otázku preto, lebo chcel, aby Peter nazrel hlbšie do svojho vnútra a uvidel, koľko lásky k Pánovi tam v skutočnosti je. Bolo to jedno z najpovzbudivejších „vypočúvaní“, ktoré ktokoľvek kedy zažil. Ježiš kládol Petrovi otázky, aby mu ukázal, že jeho láska napriek jeho pádom bola naozaj silná. Chcel Petrovi ukázať, že napriek chybám, ktoré ako človek robil, jeho láska mohla zakryť množstvo hriechov (por. 1Pt 4,8). Ježišova otázka najprv Petra naozaj rozrušila. Ale nakoniec obnovila jeho vieru Božieho dieťaťa a vyvoleného učeníka. Pomohla mu porozumieť, že bez ohľadu na minulosť, stále môže naplno slúžiť Ježišovi.

MY
Čo pre nás znamená Kristus a jeho prítomnosť medzi nami? Uvedomujeme si starostlivosť láskavého Boha o nás?

O tom ako sa Boh stará o každého z nás hovorí známy poučný príbeh Bruna Ferrera:
„Raz som mal sen. Kráčal som s Pánom po pláži. Naše kroky zanechávali v piesku dvoje stôp: moje a Pánove. Napadlo mi, že každý z tých krokov predstavuje jeden deň môjho života. Zastavil som sa a obrátil sa, aby som videl všetky stopy, ako sa strácajú v diaľke. Všimol som si, že miestami boli stopy iba jedny. Prešiel som celý svoj život a uvedomil som si, že miesta s jednými stopami zodpovedali najsmutnejším dňom v mojom živote. Boli to dni úzkosti, dni egoizmu a zlej nálady, dni skúšok a pochybností, nepochopiteľné dni utrpenia. S výčitkou som sa obrátil na Pána: ,Ty si nám sľúbil, že budeš s nami po všetky dni. Prečo si nedodržal svoj sľub? Prečo si ma nechal samého v najťažších chvíľach môjho života, vtedy, keď som ťa najviac potreboval? ’ Pán sa usmial: ,Dieťa moje, chlapče, neprestal som ťa milovať ani na chvíľku. Stopy, ktoré vidíš v tých najťažších dňoch svojho života, sú moje... Vtedy som ťa niesol v náručí. ’“

Často môžeme mať pocit, že Boh nám krivdí, pretože ten druhý sa má lepšie ako my, že Bohu na nás nezáleží. No ku každému jednému z nás zaznieva Boží hlas. Ježiš sa aj dnes, hoci dopredu pozná odpoveď, pýta každého z nás: „Miluješ ma?“ Mali by sme uvítať túto otázku. Ježiš nás nespochybňuje. Len chce ohňom svojej lásky odbúrať akúkoľvek neveru a v našom srdci zapáliť ešte hlbšiu lásku k Nemu.

ADE
Načúvajme Božiemu hlasu, ktorý k nám hovorí a ľahko prekonáme aj zdanlivo neprekonateľné. Nepoddávajme sa zúfalstvu a beznádeji, ale privítajme dnes Ježiša počas svätého prijímania vo svojom srdci. Nie sme dokonalí, budeme robiť chyby. Avšak naša láska k Ježišovi nás môže zdokonaliť tak, aby sa náš život stal svedectvom o Ňom. Keď budeme Ježišovi prejavovať svoju lásku, posilní nás a povzbudí, aby sme vykonali dielo, ku ktorému nás povolal. Potom sa naša láska k Nemu stane viditeľným dôkazom, že Jeho kráľovstvo naozaj prišlo.
Pane Ježišu, ty vieš, ako veľmi ťa milujem. Pokračuj v rozpaľovaní Ducha Svätého vo mne, aby som ťa viac miloval a preukazoval svoju lásku Tebe a blížnym.

Amen.