Veľkonočná nedeľa

Na udalosti zmŕtvychvstania je hlavný fundament našej viery.

AI
„Raduj sa, Cirkev Kristova, veselo prespevuj. Pán Ježiš Kristus z mŕtvych vstal, raduj sa, duša, raduj. Pre hriešne ľudské pokolenie, priniesol sväté vykúpenie. Spievajme, kresťania, Bohu Aleluja“ (JKS 201). Naozaj, treba sa nám radovať, lebo dnes je najväčší sviatok nás kresťanov, sviatok, o ktorom sv. Pavol hovorí, že ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše hlásanie, márna je naša snaha. Dnes Kristus vstal z mŕtvych. Na tomto dni, na tejto udalosti je postavená celá naša viera.

KE:
„Hrob som zrela oslávený, kameň nebol na mieste. Videla som svedkov z neba, na kameni sedeli. Plachtu, v ktorej Pán bol v hrobe, skladali už anjeli“ (sekvencia, JKS 209). A túto správu nám podáva aj Mária Magdaléna v dnešnom evanjeliu.

DI
Evanjelium nám dnes opisuje udalosť zmŕtvychvstania. Mária Magdaléna, ktorá veľmi milovala svojho Pána, podľa úryvku ako prvá videla, že je kameň od hrobu odvalený. S touto správou ide hneď za Petrom a učeníkom, ktorého mal Ježiš tak rád, Jánom. Obaja bežali, čo naznačuje veľkú zvedavosť, dokonca Ján predbehol Petra. Pán Ježiš bol pre nich všetko. Keď prišli k hrobu, videli to isté čo Mária Magdaléna. Mysleli si, že Ježišovo telo odniesli preč z hrobu. Je zaujímavé, že myšlienka na zmŕtvychvstanie im neprišla ani na myseľ. Autor evanjelia hovorí: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (Jn 20,9).
Dovtedy totiž ešte nikto nevstal z mŕtvych, snáď okrem prípadu Lazára, ktorého Pán vzkriesil. Viera v zmŕtvychvstanie bola aj v Starom zákone, hovorí o tom Druhá kniha Makabejských v 12,38-46, kde je náznak zmŕtvychvstania a význam modlitieb a obiet za zomrelých. V podobenstve o boháčovi a Lazárovi v závere, kde boháč volá z miesta pekelných múk k Abrahámovi: „Ak príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie“ a Abrahám mu odpovedal: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ (porov. Lk 16,30-32).
Musíme povedať, že Mária Magdaléna i samotní apoštoli boli konfrontovaní s hotovým faktom tvárou v tvár. Každý človek sa narodí, ale dovtedy ešte nikto výslovne z mŕtvych nevstal.

PAR
A s týmto faktom sme konfrontovaní aj my. Pán Ježiš vstal z mŕtvych na potechu všetkých hriešnych (JKS 192). Dnes bola navždy premožená smrť a podsvetie, teda od dnešného dňa máme isté víťazstvo nad smrťou. To znamená, že po smrti bude vzkriesenie. Ako Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych, tak vzkriesi aj nás. My kresťania, ak to môžem tak povedať, máme poistku. Naše smrteľné telo bude oslávené, lebo náš život má iný zmysel na rozdiel od rastlín alebo zvierat. Tie zvädnú a zdochnú a nič. Ale človek nie. On je stvorený na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1,26) ako keby sa Pán s nami chcel deliť, sme partnermi a samozrejme veľmi nedokonalými Pánu Bohu. Máme nádej, že po smrti nebude koniec všetkému.
V minulosti boli aj bludy, ktoré popierali smrť Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie. Koľko ľudí ešte aj dnes neverí alebo nechce veriť v zmŕtvychvstanie Ježiša. Je to na ich skazu.
Ale Boh dáva možnosť každému i na smrteľnej posteli, aby sa pre neho rozhodol. Lebo na hranici života a smrti sa o všetkom rozhoduje.
Teda treba sa nám radovať v dnešný deň. Dnes zvonia zvony, hrá organ, máme inú skladbu liturgických piesní, všetko ožilo. A takto máme žiť aj my, a nielen v dnešný deň. „Smrť tvoju Pane zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve“, voláme v každej svätej omši. Teda až do konca sveta sa bude ohlasovať zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.
Nemôžeme ohlasovať Ježišovo víťazstvo nad smrťou, ak v nás samotných Pán nevstal. Keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych, mal oslávené telo. Takýto budeme, či máme byť po vzkriesení. Máme byť premenení podľa jeho obrazu, to znamená čistí od každej neprávosti; premenení udalosťou zmŕtvychvstania a nádejou na večný život. Musíme zomrieť starému človeku, aby sa v nás mohol narodiť nový. Musíme zomrieť hriechu, aby sa v nás mohol narodiť Kristus. Vyhodiť starý kvas nášho života, aby sme sa stali novým kvasom, ktorý prekvasí celé cesto. Týmto novým kvasom je aj nádej na večný život. Od tejto chvíle ju vlastnia všetci bez rozdielu, či si to uvedomujú alebo nie. Keď Pán vstal z mŕtvych aj v našom srdci, sme úplne inými ľuďmi ako predtým.

MY
Takouto premenou prešiel aj kardinál Jean-Marie Lustiger, bývalý parížsky arcibiskup, konvertita zo židovstva. Keď sa rozhodol vstúpiť do katolíckej Cirkvi, odvalil „kameň pochybností“, ktorý predtým mal. Hovorí o tom v knihe Zvolil som si Boha. „Bol som v seminári. Písal sa rok 1951 a pre vysokoškolákov zo Sorbonny som organizoval púť do Svätej Zeme. V poslednej etape tejto cesty som prišiel k Božiemu Hrobu. Vstúpil som do tej tmavej baziliky... Pri prechode úzkou bránou Hrobu sa bolo treba zohnúť. Jeden mních dával pozor, aby ste nenarazili hlavou o vrchnú stenu. Držal sviečku, aby vám trochu posvietil. Skrátka, bolo to málo mystické a okrem toho bolo veľmi horúco. Stalo sa, že som sa dotýkal mramorovej dosky, ktorá zakrývala kameň. Dotkol som sa jej rukami, priložil som na ňu čelo. Bol to studený kameň. Vtedy som si povedal: „Tou pravdivosťou, s akou je tu ten kameň, s akou sa ho dotýkaš, s akou sa stavia proti tvojím rukám a proti tvojmu čelu, musíš sa rozhodnúť alebo nie, či sa naplno pripájaš ku Vzkriesenému Kristovi, k Bohu Spasiteľovi alebo... odtiaľ odídeš. Je najvyšší čas. A bolo mi dané svetlo v tú chvíľu...“

Odvtedy sa Kristus stal pre neho všetkým a zostal mu verný až doteraz.

ADE
Dnes Pán Ježiš premohol hriech aj smrť. Poďakujme sa mu za jeho spásonosnú smrť za nás a dajme si predsavzatie, že urobíme všetko, čo budeme môcť tak pre našu spásu ako aj pre spásu iných, lebo cena za našu spásu bola veľmi vysoká.

Amen.