Veľkonočná nedeľa

Zmeňme pri Kristovom prázdnom hrobe svoj život.

AI
Nedeľa zmŕtvychvstania Pána Ježiša je výzva k novému životu. Kristus počíta s každým z nás, že prijmeme jeho zmŕtvychvstanie a opätujeme mu jeho lásku.

Henri Barbusse rozprával o dojímavej scéne, ktorej bol svedkom v čase svetovej vojny v poľnej nemocnici plnej zranených vojakov. Jeden z vojakov, ktorý evidentne mal pred sebou už len pár minút života, oslovil priateľa, ktorý s ľahším zranením ležal vedľa neho. Povedal mu: „Dominik počúvaj! Viem, že si viedol zlý život. Viem, že ťa doma hľadá polícia pre viaceré zlé veci... No voči mne nemá nikto nič. Moje meno je čisté... Tak ťa prosím, zober si moju peňaženku s mojimi dokladmi. Vezmi si moje meno, moju identitu, môj život a rýchlo mi podaj tvoje papiere. Ja umieram a do hrobu si vezmem tvoje zločiny i tvoje zlé meno. No ty budeš môcť začať nanovo...“
Henri Barbusse k tomu dodáva: „Neurobil práve toto pre nás Kristus na kríži?“

„Surrexit Domino de sepulcro qui pro nobis pendebit in ligno“ - „Vstal z hrobu Pán, ktorý za nás visel na kríži.“ Aleluja! Zaznieva slávnostné veľkonočné posolstvo: Kristus vstal z mŕtvych, skutočne vstal z mŕtvych!

KE
Ján, priamy účastník udalosti po zmŕtvychvstaní sám o sebe píše: „Vošiel (do hrobu kde bol pochovaný Ježiš) aj druhý učeník... videl i uveril“ (Jn 20,9).

DI
Zmŕtvychvstalý Ježiš, čo trpel za vlády Poncia Piláta, ktorý bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný“, Ježiš, Boží Syn, narodený z Márie Panny, „tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma“.
Táto zvesť je základ nádeje ľudstva. Ak by totiž Kristus nevstal z mŕtvych, nielen že by bola márna naša viera (porov. 1 Kor 15,14), ale márnou by bola aj naša nádej, pretože zlo a smrť by nás naďalej držali ako rukojemníkov. Teraz chvíľa, keď „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých“ (1 Kor 15,20). Svojou smrťou Ježiš prekonal a zvíťazil nad neúprosným zákonom smrti, vytrhnúc navždy jej jedovatý koreň. „Pokoj vám“ (Jn 20,19.20). Toto je prvý pozdrav Vzkrieseného, ktorým pozdravil učeníkov. Pozdrav, ktorý dnes opakuje celému svetu. Je to radostná zvesť, tak túžobne očakávaná! Ó, povzbudivá zvesť pre každého, kto je utláčaný pod ťarchou hriechu a jeho rozmanitých štruktúr! Pre všetkých, a zvlášť pre malých a chudobných, dnes ohlasujeme nádej pokoja, pravého pokoja, založeného na pevných základoch lásky a spravodlivosti, pravdy a slobody. „Pacem in terris...“ „Pokoj na zemi, hlboká túžba ľudských bytostí všetkých čias, je možné vybudovať a upevniť len ak je plne rešpektovaný poriadok, ktorý ustanovil Boh“. Tak znie úvod encykliky Pacem in terris. Týmito slovami začína historická encyklika, ktorou blahoslavený Ján XXIII. ukázal svetu cestu pokoja. Sú to slová, nadovšetko aktuálne na úsvite tretieho tisícročia, bolestne zatienenom násilím a konfliktmi. Ako apoštolom, ustráchaným na rozbúrenom mori, Kristus opakuje aj ľuďom našich čias: „Nebojte sa, ja som to!“ (Mk 6,50) Ak je s nami on, prečo sa báť? Akokoľvek tmavý by sa zdal horizont ľudstva, dnes slávime prekypujúce víťazstvo veľkonočnej radosti. Ak protivietor sťažuje cestu národov, ak sa búri more dejín, nech nikto neprepadne strachu a beznádeji! Kristus vstal z mŕtvych; Kristus žije medzi nami, reálne prítomný v sviatosti Eucharistie, on sa obetuje ako Chlieb spásy, Chlieb chudobných, Pokrm pútnikov. Ó, božská prítomnosť lásky, ó, živá pamiatka Krista, našej Paschy, ty si posilou pre toho, kto trpí a zomiera. Zmŕtvychvstalý je pre všetkých istou zálohou večného života! Mária, prvý svätostánok v dejinách. Panna Mária ako tichý svedok veľkonočných zázrakov, pomôž nám spievať našim životom tvoj „Magnifikat“ chvály a vďaky, pretože dnes vstal z hrobu Pán, ktorý za nás visel na kríži.“ Vstal z mŕtvych Pán, náš pokoj a naša nádej. Vstal. Aleluja!

PAR
Vzkriesenie je centrom kresťanskej viery. Bez vzkriesenia by všetko stratilo svoj zmysel. Svätý apoštol Pavol hovorí: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Vzkriesenie potvrdzuje jeho božstvo. Nepatrí tak do skupiny veľkých náboženských vodcov, do ktorej ho mnohí zaraďujú. Gándhi zomrel. Konfúcius zomrel. Budha zomrel. Mohamed zomrel. Všetci títo náboženskí vodcovia zomreli a ich hroby sú tu doteraz - aj s ich telesnými pozostatkami. Ale Ježiš žije! Ježiš je skutočným Božím Synom a pre nás cestou k spáse. Nie je pre nás až tak dôležité vedecky skúmať a dokazovať tento fakt vzkriesenia. Pre náš osobný život je skôr dôležitejšie hľadať odpoveď na otázku: Čo znamená fakt vzkriesenia pre môj osobný život? Nie je predsa možné, aby viera vo vzkriesenie Ježiša Krista nemala dopad na náš každodenný život, na naše vzájomné vzťahy. Veď vzkriesenie Ježiša Krista dáva každému životu nový smer - novú cestu života. Vzkriesenie pre nás znamená, že máme dbať na naplnenie Ježišovho poslania. „Večer, v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20,19-21).
Využime správne vo svojom okolí Kristovu lásku. Nesmieme byť iným na škodu ich viery.

Muž išiel do chrámu. Zaparkoval svoje auto a vystúpil. Tu na neho zatrúbil muž z prichádzajúceho auta a cez okienko zvolal: „Tu vždy parkujem ja. Vzali ste mi moje miesto!“ Muž vošiel do chrámu a sadol si na voľné miesto. O chvíľu k nemu prišla staršia žena a povedala mu: „To je moja stolička. Sadli ste si na moje miesto!“ Muž trošku dotknutý postojom ženy vstal, ale nepovedal nič. Po svätej omši nasledovalo ešte stretnutie tých, ktorí si chceli prehĺbiť svoje vedomosti zo Svätého písma. Muž sa pridal. Sadol si trochu bokom. No i tu k nemu prišiel jeden zo skupiny a povedal: „Tu sedávam ja. Vzali ste si moje miesto!“
Muž teda vstal a oprel sa o jeden z chrámových pilierov. Stretnutie sa začalo modlitbou. Zhromaždení vzývali Pána, aby prišiel do ich stredu. Tu si všimli neznámeho muža opretého o chrámový pilier. Začal sa meniť. Na rukách i na nohách sa mu zjavili krvavé jazvy. Pýtali sa ho: „Čo sa vám stalo? Nepoznali v blížnom Krista!

MY
Vzkriesenie. Čo majú hodinové ručičky, malý fosforeskujúci ruženec a viera spoločné? Práve tak, ako fyzikálne fosforeskovanie predmetov môže zoslabnúť, ale znovu sa zintenzívni, keď sa predmet vystaví slnku, tak aj veriaci môže znovu obnoviť svoje duchovné vyžarovanie, keď sa vystaví svetlu zmŕtvychvstalej Kristovej tváre. Táto tvár je iste ľudská, ale predovšetkým je božská. Mnohé miesta Nového zákona svedčia o tom, že Kristus si bol vedomý svojho konania mocou Boha ako konečný sudca ľudí a histórie a nie ako jednoduchý neznámy rabbi z Galijeje. Sväté písmo nie je jediným dôvodom, ktorý dovoľuje Cirkvi hlásať plné božstvo Krista. Je to tiež vďaka skúsenosti spásy, že Cirkev sa realizovala v ňom. Pravá skúsenosť robí revolúciu v toľkých ľudských životoch a to diskrétne, ticho a niekedy je odhalená iba v tajnosti spovede. Dnes sa tiež uskutočňuje niečo úplne nové, čo nemožno zmerať, po každý raz. Tieto chvíle zmŕtvychvstania dali Ježišovi jasať. Avšak už počas jeho pozemského života a viedli ho k zvolaniu: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba a zeme, pretože si skryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“

Dánsky sochár Bertel Thorwaldsen mal vytvoriť sochu Krista. Dlho uvažoval nad umeleckým stvárnením zadanej témy. Keď dospel k predstave, s ktorou bol spokojný, z poddajného ílu vyformoval zmenšený model budúcej sochy. Vyniesol ho z atelieru na záhradu, aby íl vyschol a stvrdol. Počas noci však prišiel dážď, ktorý dopadal na ešte vlhký model. Ráno sochár prišiel k dielu s hroznou predstavou, že jeho včerajšia práca vyšla úplne nazmar. Na prvý pohľad to aj tak vyzeralo. Ruky predtým zdvihnuté k žehnaniu, teraz boli klesnuté v akomsi pozývajúcom geste. Hlava Krista, predtým vztýčená – akoby chcela pohľadom obsiahnuť všetky končiny zeme, bola následkom dažďa zohnutá k zemi tak, že tvár ani nebolo vidieť. Sochár zo smútkom pozeral na zničený model. No zrazu si uvedomil, že ten „nešťastný dážď“ vylepšil jeho model. „Jasne!“ skríkol. „Ak chce niekto vidieť Ježišovu tvár, musí prísť k nemu bližšie a pokorne padnúť na kolená...“

A to platí aj pre nás. Kľaknime pred zmŕtvychvstalým Kristom. Chcem si odniesť seba či zmŕtvychvstalého Krista vo svojom srdci? Dajme sa Kristovi postaviť. Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, aby sme aj my mali večný život. Je správne, že túto pravdu viery nielen intelektuálne prijímame, ale aj svojim životom chceme realizovať.

ADE
Nový život! To chce od nás v dnešný deň, najväčší sviatok Cirkvi zmŕtvychvstalý Ježiš. Vstať z hriechov. Napraviť svoj život počnúc myšlienkami, slovami i skutkami, tak vo vzťahu k Bohu, blížnym i sebe samým. Prosme počas svätej omše a najmä po svätom prijímaní o silu a milosť vytrvať vo svojom predsavzatí žiť s Kristom.

Amen.