Veľkonočná nedeľa

Kristovo zmŕtvychvstanie je naša nádej.

AI
Dnešný deň je najväčší sviatok roka. Z neho čerpáme, alebo k nemu pozeráme počas celého roka a to najmä tým, že slovami „aleluja, aleluja, aleluja“, vzdávame vďaky Ježišovi Kristovi za nádej na naše vzkriesenie z mŕtvych.

KE
Evanjelium poznamenáva o udalostiach pri zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, že tak ženy pri prázdnom hrobe, ako aj apoštoli „totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (Jn 20,9).

DI
Vzkriesenie je centrom kresťanskej viery. Bez vzkriesenia by všetko stratilo svoj zmysel. Svätý apoštol Pavol hovorí: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera“ (1 Kor 15,14). Vzkriesenie potvrdzuje Jeho božstvo. Nepatrí tak do skupiny veľkých náboženských vodcov, do ktorej Ho mnohí zaraďujú. Gándhi zomrel. Konfúcius zomrel. Budha zomrel. Mohamed zomrel. Všetci títo náboženskí vodcovia zomreli a ich hroby sú tu doteraz - aj s ich telesnými pozostatkami. Ale Ježiš žije! Ježiš je skutočným Božím Synom a pre nás cestou ku spáse.
Nie je pre nás až tak dôležité vedecky skúmať a dokazovať tento fakt vzkriesenia. Pre náš osobný život je skôr dôležitejšie hľadať odpoveď na otázku: "Čo znamená fakt vzkriesenia pre môj osobný život?" Nie je predsa možné, aby viera vo vzkriesenie Ježiša Krista nemala dopad na náš každodenný život, na naše vzájomné vzťahy. Veď vzkriesenie Ježiša Krista dáva každému životu nový smer - novú cestu života.
Vzkriesenie pre nás znamená, že máme dbať na to, aby sa naplnilo Ježišovo poslanie. „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: "Pokoj vám!" Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: "Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20,19-21).

PAR
Otázka vzkriesenia je kardinálnou otázkou pre každého človeka. Apoštol Pavol hovorí: Ak Kristus nevstal, potom je márna naša viera, potom je márne i naše kázanie a všetko je márne a my by sme boli tie najúbohejšie stvorenia. Ale keďže Kristus vstal z mŕtvych, potom všetko dostáva nový rozmer, všetko dostáva pravý zmysel, potom je radostné žiť, ale aj radostné trpieť, lebo všetko vedie do jediného cieľa, do milujúceho Božieho náručia, ktoré je pre nás pripravené od večnosti. Ľudské mudrlantstvo, aké aj za Ježišových čias malo svoj vrchol v gréckej filozofii a u Židov reprezentované triedou saducejov, ktorí neverili vo vzkriesenie, má až podnes svojich stúpencov. Svätý Pavol nepochodil u múdrych Aténčanov na Areopágu len preto, že im zvestoval Kristov kríž a Kristovo zmŕtvychvstanie. Pre nich to bolo bláznovstvom. Ostali v márnosti ľudskej múdrosti, ktorá nie je schopná dať pravdivú odpoveď na základné otázky ľudského života - odkiaľ som, načo som tu a kam smerujem. Na tieto otázky dostávame jedinú uspokojivú odpoveď v Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Máme na výber. Buď zostaneme v bezvýchodiskovom ľudskom mudrovaní, alebo v istote viery vo vzkrieseného Krista. Rozhodnutie ostáva na nás. Máme totiž k dispozícii správu, ktorú "Božia agentúra" nikdy nebude dementovať, lebo tá vysiela len pravdivé a potvrdené správy, ktoré dávajú jasnú orientáciu pre život. A tou správou je – „Christos voskrese!“ „Voistinu voskrese!“

Vzkriesením Ježiša nám sám Boh vydal svedectvo: „Vzkriesenie Ježiša z mŕtvych nie je ilúzia, ani zbožná rozprávka, ktorú sme my, pretože sme takí premúdri a inteligentní, už dávno prehliadli. Keď niekto stavia 21. storočie proti Bohu, potom ja staviam Boha proti 21. storočiu, potom nemá naša doba nijakú šancu a my zapadneme do nihilizmu,“ takto nám kresťanom treba vyzdvihnúť význam veľkonočnej udalosti pre budúcnosť ľudstva. „Bez viery vo vzkriesenie a v oživujúceho Boha zapadne ľudstvo do chaosu, do marazmu nepokoja, nenávisti a nepriateľstva. Bez cieľa a bezradní sa ľudia sami zničia na duši i na tele, ak už nebudú veriť v živého Boha. Nijaký človek nemôže povedať, že vo svojom duchovnom či umeleckom živote stojí nad Bohom. Veď to je predsa bláznovstvo, ak si človek myslí, že je ako Boh, pretože tak blúdi v húšťave hriechu a sám seba nemilosrdne vrhá do priepasti smrti. Nijaké vlastné plány ľudí bez Boha, či dokonca proti Bohu, nesľubujú budúcnosť. Nie, je to živý Boh, v ktorého veríme, a ktorý nášmu storočiu daruje budúcnosť. On je budúcnosťou pre každého, kto verí, on otvára srdce tým, ktorí ešte neveria, naším svedectvom a našou vierou, takže môžu vzkrieseného Pána vidieť, môžu v neho veriť, môžu prežívať jeho prítomnosť prostredníctvom nášho svedectva a spoločenstva učeníkov, ktorí sa navzájom milujú. Z Veľkej noci, zo vzkriesenia Ježiša, dostávajú svetové dejiny vnútorný poriadok, ktorý zvonka nemožno vidieť ani preskúmať. Nijaký pokrok vedy, či už je to filozofia, medicína, bioetika, politika alebo hospodárstvo, nedokáže vyriešiť problém smrti. To je možné iba Bohu, Stvoriteľovi.
Na Veľkú noc Boh vzkriesením Ježiša ukázal, že víťazstvo nad smrťou nie je vynálezom človeka, nijaký v modernej dobe neudržateľný mýtus, ale skutočnosť, ktorá stvárňuje a rozhodujúcou mierou formuje život človeka. Zaslepení ľudia dokonca tvrdili, že majú Boha na svojej strane, keď Ježiša zavesili na drevo kríža a usmrtili. Títo ľudia boli presvedčení, že Ježiš stroskotal, keď visel na kríži, ba dokonca, že Boh vyriekol nad ním svoj ortieľ. Boli presvedčení, že ľudstvo môže kráčať svetovými dejinami naďalej svojou cestou, vzdialené od Boha, zapletené do hriechu, vystavené smrti a bezmocnosti človeka, ktorý sa sám nedokáže oslobodiť. Ale Boh Otec sa pri vzkriesení Ježiša k nemu priznal, zjavil ho ako Pána, Spasiteľa, Sudcu nad živými i mŕtvymi, aby každý, kto v Neho verí, mal odpustenie hriechov a tým aj večný život.
Vzkriesením Ježiša vydal sám Boh svedectvo, že v Ježišovi sa uskutočnil zmysel a uholný kameň dejín a víťazstva nad smrťou.

MY
Prečo práve Veľká noc? Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je 40 dní a šesť pôstnych nedieľ, počas ktorých si kresťania pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Pôstom sa tento čas nazýva preto, lebo Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením 40 dní postil. Vo Veľkom týždni celá Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začal Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania sa začína večernou omšou vo Štvrtok Pánovej večere; jeho stredom je Veľkonočná vigília a končí sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. V Zelený štvrtok sa večernou svätou omšou na pamiatku Pánovej večere začína Veľkonočné trojdnie. Ráno v Zelený štvrtok Veľkého týždňa biskup koncelebruje omšu so svojimi kňazmi, žehná oleje a posvätí krizmu. Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom – Dňom utrpenia a smrti Pána. V katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veľký piatok je dňom umučenia a smrti Ježiša Krista. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa môžu za deň len raz do sýtosti. Tento deň je aliturgickým dňom, čo znamená, že sa neslúži svätá omša. Dňom Ježišovho odpočívania v hrobe je Veľká (Biela) sobota, ktorá vyvrcholí Veľkonočnou vigíliou. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, táto vigília sa slávi po západe slnka. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia a znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Ježiš Kristus uskutočnil dielo ľudského vykúpenia a dokonalého oslávenia Boha predovšetkým svojím veľkonočným tajomstvom, v ktorom svojou smrťou zničil našu smrť a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život. Preto Veľkonočné trojdnie Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania je žiarivým vrcholom celého liturgického roka.

Pokoj záleží od každého jednotlivého človeka. Dobrí ľudia môžu vytvoriť dobrý svet, spokojní ľudia vytvárajú pokojné ovzdušie. Môže však byť spokojný človek, ktorý nemá čisté svedomie? A môže na svoje prostredie, či už rodinné, pracovné alebo i zábavné pôsobiť uspokojujúco, ak ho škrie hriech a výčitky svedomia? Ľudia sa vedia pretvarovať, ale navždy to nedokážu. Skôr či neskôr budú okolo seba šíriť úzkosť, strach, neistotu. Veď viete, ako sa cítime v prítomnosti zlého človeka. Ako by vám bolo, keby ste napríklad museli večer opustenou a tmavou ulicou kráčať vedľa človeka, ktorý sa dopustil lúpeže alebo vraždy? Iste by vám prudko búšilo srdce! Kam až zavedie jednotlivca hriech a koľko nepokoja spôsobí v rodine, v manželstve a vôbec v spoločnosti? Neraz je to súd, väzenie, psychiatria, zúfalstvo, samovražda. To býva následok hriechov pre jednotlivca. A pre okolie? Rozvrat manželstva, rozbitie rodiny, šoky a neurózy detí, nesvedomitá a nezodpovedná práca, ohrozovanie života iných, atď. Spomeniem len niektoré hriechy: alkoholizmus, manželská nevera, krádež, ohováranie, posudzovanie, hašterivosť, hnev, zvady a pod.
Boh však nemá záujem na tom, aby sa jednotlivci a vôbec ľudstvo zmietali v neistote a nepokoji. Kristus prišiel, aby sme mali život a to prehojne. Sám to povedal. Nikoho vopred neodpisuje, nad nikým neláme palicu. Každému dáva možnosť odpustenia a nápravy. Dáva mu príležitosť začať znova, s čistým štítom. Odpustenie hriechov – sviatosť zmierenia je božský prostriedok, ktorý vracia človeku pokoj duše a on môže opäť nastúpiť na cestu za pravým šťastím. Zaiste sa i potom má usilovať, aby novými hriechmi nestratil svoj pokoj. Človek je krehký. A Boh to vie. A preto mu, kým žije, vždy dáva možnosť nadobudnúť pokoj duše odpustením vo sviatosti zmierenia.

Pán je Boh pokoja. Apoštol Pavol v mene Pánovom, takmer v každom svojom liste túto pravdu prízvukuje, keď posiela pozdrav a želanie: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista“ (Gal 1,3).
Nejde tu však len o pokoj duše, ktorý je základom Božieho požehnania a šťastia človeka, ale aj o pokoj spoločenský, medziľudský, ktorý je predpokladom spokojnej práce, ale aj uzobranej modlitby pre dobro človeka a ľudstva vôbec. A preto prízvukuje apoštol Jakub: „A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj“ (Jak 3,18). Tak treba hľadieť na všetkých „tvorcov pokoja, ktorí sa budú volať Božími synmi“ (porov. Mt 5, 9), lebo pripravujú pokoj ako Boží dar, nie vražednými zbraňami, ale cestou vyjednávania a dorozumenia vo všetkých spoločenských problémoch. A to sú cesty Pánove a všetkých tých, ktorým záleží na tomto šťastnom živote, v ktorom sa pripravuje blažený život večný.
ADE

Prežiť zo zmŕtvychvstalým Ježišom zvyšok nášho života je najväčšie naše víťazstvo.

Amen.