Svätého Štefana

Byt' veriacim znamená denne a nespočetne mnohokrát, vždy znova a znova milovať Boha.

Sviatok prvého mučeníka Cirkvi, sv. Štefana diakona, mnohým “veriacim“ vo vianočnom období nevyhovuje. Krv nevinného im prekáža. Prečo? To sú tí kresťania, ktorí svoju vieru najradšej by videli a žili bez krížov, ťažkostí, námah či obetí. Radi sa zúčastňujú cirkevných slávností, nevynechajú žiadnu púť, chodia pravidelne na sväté omše... Keď však v ich prítomnosti sa o Cirkvi, pápežovi, kňazoch či horlivých kresťanoch hovorí negatívne, prinajlepšom mlčia. Ak nemlčia, pridajú sa na stranu útočníkov, ohováračov, klamárov aj osočovateľov. Keď niečo, oni nič, oni povedali len svoju mienku.

Ktosi dával radu druhému. Najlepšie je mlčať. Keď však nedokážeš mlčať, to čo povieš, nenapíš. Keď už napíšeš, tak sa nepodpíš. Keď sa podpíšeš, tak to odvolaj. A keď odvoláš, mlč!
Poznáme aj iné napomenutia, ktoré varujú a upozorňujú, pred čím sa chrániť. Dať radu k hriechu. Popudzovať iných k hriechu. Kázať iným hriech páchať. Privoliť k hriechu iných. Poskytnúť pomoc k hriechu iných. Mlčať pri hriechu iných. Zastávať hriechy iných. Netrestať hriechy iných. Chváliť hriechy iných.
Cirkev dnešný deň zámerne slávi sviatok sv. Štefana. Chce nám pripomenúť, že k viere patrí obeta. A každodenný kríž je aj dar. A je pre nás prínosom, keď vieme zachovať radu Pána Ježiša ako sv. Štefan.

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ale ten, čo vydrží do konca, bude spasený“ (Mt 10,22).

Ježiš svoje slová potvrdzuje skutkami. On sám pred Pilátom jasne povedal: „Ja som sa preto narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37). Všetci, ktorí sa pridali ku Kristovi, mali a majú byť svedkami jeho pravdy. Tou pravdou je Ježiš sám. Veď povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Veriaci majú byť jeho svedkami. Kristus hovoril nielen o pravde, ale aj o láske: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9).

Pravda a láska. Tieto dva pramene života viery majú napĺňať srdce každého veriaceho. Pravdou a láskou žili apoštoli, pravdou a láskou žili prví veriaci. Jedného z nich, sv. Štefana, nám dáva Cirkev dnes za vzor ako pravého učeníka Kristovho, ktorý naplno pochopil Betlehem a jasličky, lebo hlboko pochopil aj Golgotu. Sv. Štefan pochopil evanjelium, Cirkev, poslanie Kristovo a pochopil všetkých, ktorí sa ku Kristovi pripoja vierou a krstom. Ako prvý mučeník je aj smrteľne vážnym svedkom Krista, jeho pravdy a lásky. Sv. Štefan je svedkom Betlehema, a preto je radosťou Krista a radosťou Cirkvi. V ňom pravda premohla lož, premohla nenávisť, v ňom milosť premohla hriech. Vo sv. Štefanovi slávi Kristus svoje prvé víťazstvo nad zlobou sveta. Vo sv. Štefanovi slávi aj Cirkev prvé Božie víťazstvo, ktoré sa prejavilo po Betleheme, po Golgote a po vzkriesení Pána.

Každý deň sa môžeme presvedčiť o tom, že Kristova pravda a láska sú stále čímsi novým vo svete, v našom osobnom a rodinnom živote. Pohľad do histórie nás učí, že Kristova pravda a láska sa zo storočia na storočie, z generácie na generáciu obnovujú. Môžeme sa o tom presvedčiť aj dnes. Zatiaľ čo mnohí ľudia dneška sa ženú za mocou, slávou, kariérou či peniazmi, nezastavia sa pri svojom snažení ani pred lžami, nenávisťou, ba i krvou; veď sme svedkami vydierania, výpalného, atentátov...

Na prelome tisícročí si s radosťou opakujme slová z Písma: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13,8). Áno, Kristus nielen žil, ale on stále žije. Žije v Cirkvi a v jej veriacich. Žije od sv. Štefana až po dnešného Svätého Otca. Žije vo svojej Cirkvi, žije v nás. Kristus je jediná opora a nádej nášho sveta. Kristus je jediná pravda a ozajstná láska pre svet. Uvedomujeme si, prečo nám Cirkev hneď po sviatku Narodenia Pána ponúka sláviť sviatok sv. Štefana? Preto, lebo sv. Štefan žil Kristovu pravdu a lásku. Jeho kázne boli ako žeravé uhlie a jeho nepriatelia „neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril“ (Sk 6,10).

V čom je dnešný svet iný? Nepotrebuje dnešný svet nových sv. Štefanov? Štefan nebol kňaz. Chcel byt' kňazom. Či to nie je výzva pre moderných kresťanov, vás deti, mladých, vás manželov, mužov, ženy, vás starých a krstných rodičov, ale aj vás, ktorí ste zostali slobodní? Sme svedkami, že dnešný svet je skutočne šelmou. Na učenie Krista útočia Svedkovia Jehovovi, ktorí neveria, že je Boží Syn, neslávia s nami tieto sviatky. Šíria sa v našom okolí moonisti, keď ich zakladateľ Kórejčan, milionár Moon tvrdí o Kristovi, že nestačil uskutočniť svoje poslanie, pretože bol skôr usmrtený, a preto vyhlasuje, že on je Kristus. Sobáši na štadiónoch už stotisíce a nemožno sa stotožniť s jeho učením, ktoré nie je učením pravdy a lásky. Rastie počet Mormonov, ktorí si prispôsobili učenie Krista svojim požiadavkám. Učia napríklad, že Boh má hmotné telo. Hovoria, že Boh sa vyvinul z človeka a človek sa môže stať bohom. Prichádzajú ku nám ďalšie a ďalšie východné učenia Haré krišna, Baháismus, ktorí svojím zovňajškom – pramienkami vlasov, ináč oholenými hlavami, v žltých rúchach, nezrozumiteľnými modlitbami prechádzajú ulicami miest a ľudí, ktorí stratili zmysel života oslovujú, získavajú... Mnohí ľudia upadajú do ošiaľu transcendentnej meditácie, pri ktorej hľadajú relaxáciu, znižuje sa metabolizmus. Dôraz kladú na životosprávu, zbožňujú telo. Najmä mladí sa dajú oklamať hnutím Cesta. Snáď najväčším nebezpečenstvom je hnutie Nový vek. Hlása filozofiu obrátenú proti Bohu a jej cieľom je nahradiť Boha ľudstvom a zakoreniť presvedčenie, že Božie vlastnosti oprávnene patria ľudským bytostiam. Sú značné rozdiely v rámci tohto hnutia. Hlásia sa k reinkarnácii a komunikujú s duchmi.

Dnešný svet potrebuje Štefanov. Sv. Štefan ukazuje smer, ktorým ho máme nasledovať. Nie je to jednoduché. Aj dnes ako za čias sv. Štefana sa mnohí obrátili proti Bohu i proti zákonom prírody. Tvár človeka stvorená na obraz a podobu Božiu je znetvorená. Človek si myslí, že je mu všetko dovolené a podľa toho sa aj správa.
A človek nenachádza šťastie, ktoré mu sľubujú falošní mesiáši, ale rúca sa do väčšieho zúfalstva a opustenosti. Dnešní Štefanovia musia poukazovať na znesväcovanie manželstva, zabíjanie nenarodených detí, uprednostňovanie zvierat pred úctou k ľuďom, musia hovoriť proti klonovaniu, eutanázii, nezmyselnému prelievaniu krvi, proti politikom, ktorí namiesto pravdy šíria lož.

Skúsme si predstaviť, ako na pšeničnom poli skoro všetky klasy majú sklonené hlavy. Len niektoré z nich vzpriamene a hrdo ich dvíhajú a na prichádzajúcich žencov volajú: „My sme najlepší! My sa nekrivíme ako otroci. My sa nad všetko povznesieme a sme pánmi situácie.“ Vietor, ktorý pozná život lepšie ako ostatní, sa len usmeje: „Bodaj by sa nedržali tak vzpriamene, keď sú prázdne.“ Človek, ktorý vymýšľa hriech za hriechom, chystá sám sebe odsúdenie. Podpaľuje si oheň, v ktorom sám zhorí. Či to nemáme zo životnej skúsenosti, že človek, čo šíri okolo seba hriech, potom zúfalo pobehuje v hrôze, ktorú sám rozpútal?

Ak sme doteraz si veci dôsledne neuvedomovali, dnes je správne, že príkladom sv. Štefana a na jeho príhovor túžime po zmene. Nechceme zostať na polceste a nechceme raz byť sklamaní.
Príbeh rozpráva o sokolovi, ktorého sedliak chytil a priviazaného za nohu choval ako sliepku na dvore. Sokol sa nechcel uspokojiť s tým, žeby mal žiť ako sliepka. Znova sa pokúšal pozbaviť povrazu a pritom sa ¬díval do výšok k modrej oblohe. Povraz ho však vždy, keď sa pokúsil vzlietnuť, strhol opäť na zem. Skúšal to celé týždne, že to už bolo vidieť aj na jeho perí i ranách na nohe. Nakoniec si zvykol. O niekoľko mesiacov mu už chutilo kŕmenie a uspokojil sa s bývaním na dvore. Ani si nevšimol, že povraz, ktorým bol priviazaný, sa rozmočil. Stačilo už len raz, posledný raz trhnúť – a sokol by bol na slobode. Ale sokol to neurobil.

Dnes si uvedomujeme, že príhovor sv. Štefana je novým mementom pre náš konkrétny život, aby sme sa pozbavili každej príťaže a záťaže, reťaze či povrazu, ktorým sme seba či iných priviazali k hodnotám druhoradým či treťoradým. Tieto dni pokoja a lásky spôsobujú, že môžeme vzlietnuť do výšky, dostať sa do blízkosti svojho Pána a Boha a okúsiť sladkosť jeho lásky, a to aj vtedy, keď on bude vyžadovať od nás zobrať každodenný kríž a nasledovať ho. Slová Ježiša: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké“ (Mt 11,30), potvrdzuje nám dnešný svätec, sv. Štefan. A rovnako aktuálne sú slová sv. Pavla Galaťanom: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon“ (Gal 6,2).

Áno, mnohým nevyhovujú Kristove slová a nevyhovuje ani dnešný sviatok. My si však uvedomujeme, že cesta za Kristom je cesta obetí. Aké šťastie, že máme Cirkev, že Kristus sa narodil v Betleheme a žije uprostred nás. Šťastie, že aj dnes máme Štefanov vo všetkých stavoch, vekových skupinách, okolo nás. Prajme si navzájom, aby podľa vzoru sv. Štefana sme aj my verne splnili to, čo od nás žiada Ježiš.

Amen.