Pohreb ženy

Vzorným životom si možno zaslúžiť život večný.

AI
Sú chvíle v našom živote, na ktoré sa tešíme a ešte dlho po ich skončení na nich s radosťou spomíname. Tiež sú chvíle v našom živote, na ktoré sa nikto neteší a neradi na ne spomíname. A táto je jedná z nich.

KE
Pri čítaní dnešného úryvku z evanjelia sme mohli zachytiť tieto slová: „Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň” (Jn 6,40).

DI
Tieto slová sú adresované každému jednému z nás. Všetci sme poslaní plniť vôľu Boha. Každý z nás na tom mieste v živote, ktoré mu Boh určil. Toto poslanie dostal každý z nás. Každého kresťana Ježiš posiela, aby hlásal Božie slovo a zvestoval Ježiša. Ježiš Kristus nám teda dáva nádej, o ktorej sme počuli i v dnešnom evanjeliu. On sám nám ju priniesol a ponúkol. Máme nádej na večný život, ktorý nám zaslúžil Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži. A ponúkol ju všetkým bez rozdielu. A tak si môžeme byť istý, že Ježišovo prisľúbenie nášho vzkriesenia a večného života je skutočnosťou.

PAR
Je zaujímavé ako my ľudia vnímame tento svet. Každý z nás pripúšťa existenciu dobra i zla, ale len málokto chce tú zlú stránku pripustiť do svojho života i keď veľmi dobre vieme, že ignorovať ju nám nepomôže ju odstrániť. Túžime sa mať dobre. Za vzor sa nám ponúkajú rôzne televízne postavy a hviezdy, ktoré oplývajú bohatstvom a nemusia nič robiť. Často im závidíme a túžime sa mať tak ako sa majú oni. Ale je bohatstvo a ničnerobenie to najpodstatnejšie na tomto svete? Veľmi dobre všetci vieme, že to ako žijeme a konáme na tomto svete je pre nás „vstupenkou“ do nového života. Ak chceme sa mať dobre tu a nič nerobiť asi ťažko z toho nič nerobenia budeme môcť čosi ťažiť, aby sme si zaplatili svojimi činmi nebo. Ale naopak ak tu na tejto pozemskej púti pracujeme tak, aby sme tým obohatili svojho ducha získavame cennú devízu na cestu do večnosti. A čo je tá devíza? I naša sestra, s ktorou sme sa prišli rozlúčiť, a ktorá bola vzornou manželkou, matkou a príbuznou nám ukázala ako sa dá získať si túto devízu. Jej každodenný život bol pomalým zarábaním si tejto meny, ktorou sa môže teraz preukázať pred Pánom života i smrti pred Bohom.
A čím si to zaslúžila?
Môžeme sa spýtať jej manžela a jej detí. Koľko krát stála pri nich keď sa im niečo nepodarilo, koľkokrát prebdela celú noc keď boli chorí, ako vždy keď prišli domov z práce, alebo školy mali pripravené chutné jedlo, vypraté veci a ešte mnoho iných vecí – ešte mnoho iných maličkostí.

MY
Sme poslaní plniť Božiu vôľu. Nik od nás však nežiada hrdinské činy. Nik nechce, aby sme položili teraz život za Krista. Plniť Božiu vôľu môžeme a máme našimi každodennými povinnosťami. Božiu vôľu plníme ak si tieto naše povinnosti plníme svedomito, zodpovedne, bez šomrania a lamentovania.

Jeden príbeh hovorí o chudobnej starenke a kráľovi. Jedného dňa kráľ vyhlásil veľkú oslavu svojich narodenín. Dostával mnoho darov od šľachticov, princov a kráľov z celého okolia. V jeho kráľovstve na samom kraji lesa žila jedna chudobná stará žena. Nemala skoro nič, ale žila si spokojne. I ona sa rozhodla dať kráľovi dar. Uplietla mu teplý sveter z kúska vlny, ktorý ešte mala. Keď ho dokončila vydala sa na dlhú cestu cez celé kráľovstvo. Keď prišla do paláca všetci sa len čudovali a smiali sa z jej chudobného výzoru. Ona predložila svoj dar kráľovi, ktorý na to nič nepovedal a pobrala sa domov. Keď došla po dlhej ceste k domu zbadal kráľovských vojakov a vyľakala sa. Pomyslela si, že kráľa asi jej dar urazil a preto poslal vojakov, aby ju zavreli do žalára. Ale veliteľ keď ju zbadal pozdravil ju a povedal jej: „Milá pani Váš dar bolo to najkrajšie čo kráľ dostal a preto rozkázal, aby sveter rozpárali a pokiaľ dosiahne jeho vlákno toľko zeme patrí Vám.“

Ako vidíme v tomto príbehu i takáto maličkosť môže znamenať veľmi veľa. Každý náš skutok bude odmenený či už je malý, alebo veľký. Veď práve z tých maličkostí sa tvoria veľké veci. A naša sestra si takýmito maličkosťami zaslúžila odmenu, ktorou je vzkriesenie z mŕtvych a večný život. A túto odmenu Ježiš Kristus svojou smrťou získal pre nás všetkých a nám ju ponúka. Stačí si ju hodnotným životom získať.

ADE
Všetci sme sa zišli sa rozlúčiť s našou sestrou. No nie nadlho, lebo v nádeji očakávame, že sa s ňou stretneme v spoločenstve s Ježišom Kristom naším Pánom v nebeskom kráľovstve.
A preto sa modlime:
Všemohúci Bože, Pán života i smrti. Prosíme ťa prijmi našu sestru k sebe do večnej radosti a nás posilňuj svojím slovom a chlebom, aby sme po hodnotnom živote sa stretli s tebou našim Pánom vo večnosti.

Amen.

*Porov.: KRUŠINSKÝ, F.: Seminárna práca z homiletiky : Spišská Kapitula : 2003