Pohreb ženy

Povzbudiť aby sme sa zbožne pripravovali na smrť.

AI
Rodina sa zvykne stretnúť pri rôznych príležitostiach. Raz je to narodenie dieťaťa, inokedy jeho krst, birmovka a svadba. Dnes sa stretávame, aby sme sa rozlúčili s našou sestrou. Vy najbližší túžite ešte byť s ňou tu na zemi. Aj Pán Ježiš túži byť s nami v nebi.

KE
„Otče, chcem, aby tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta“ (Jn 17;24).

DI
Pán Ježiš chce, aby sme videli jeho slávu spolu s ním v nebi. Chce spasiť všetkých. Preto obetoval aj svoj život na kríži. Toto videnie má rovnaký význam ako nový život v jednote s Otcom a synom v Božom kráľovstve. Tým, že Ježiš chce, aby sme boli svedkami jeho slávi v nebi nám jasne poukazuje na večný život. Smrťou sa náš život nekončí, ba naopak, len začína. Na zemi sa pripravujeme pre život na druhom svete. Smrťou sa naša duša oslobodzuje od pozemského trápenia, aby mohla vidieť Kristovu slávu v nebi. „Dňom smrti sa pre kresťana začína na konci jeho sviatostného života dovŕšenie jeho znovuzrodenia, ktoré sa začalo v krste...“ (KKC 1682). Vo Svätom písme nachádzame mnoho dôkazov o existencii života po smrti.

PAR
Mnohí, čo ešte nepoznajú či neuznávajú Ježiša za svojho Boha (ateisti) by mohli namietať, že život sa po smrti končí. Keby náš život nepokračoval po smrti, náš život by nemal zmysel. Veď každý z nás túži žiť večne. Nevieme si ani predstaviť, že by sa náš život len tak naraz zo dňa na deň skončil. Je to nepredstaviteľné.
Dobre vieme, že sa v nás nachádza aj niečo duchovné, čo nás odlišuje od zvierat. Práve to duchovné je naša duša, ktorá nás robí podobnými Bohu. Veď sme stvorení na jeho obraz. Naša duša je večná. Pochovávame nie dušu, ale telo, ktoré bude na konci vekov vzkriesene a oslávené. To, či náš život bude po smrti šťastný záleží len na nás. Svoju budúcnosť má každý vo vlastných rukách. Cirkev nám v tom pomáha ako môže. Cez Cirkev nám Ježiš dáva nádej pre nebo. Prečo ju potom odmietať? Naša sestra túto pomoc neodmietla. Berme si z nej príklad. Aj napriek tejto možnosti nenechávajme všetko na poslednú chvíľu. V stávke je celá naša budúcnosť.
Vďaka večnému životu nadobúda náš život nový zmysel. Vo svetle večného života má pozemský život nový zmysel a svoj zmysel tu nadobúda aj naše utrpenie, v ktorom sa očisťujeme. Naša sestra toto utrpenie trpezlivo znášala. K tomu jej pomohla aj jej viera. Pán Ježiš nám dáva nádej na večný život. Ponúka nám to, po čom tak veľmi túžime, večný život v maximálnom šťastí. Túto túžbu po večnom živote máme v sebe zakomponovanú. Nik si predsa nedokáže predstaviť úplný koniec svojej existencie. Je to niečo nepredstaviteľné. Nič a večne len nič. Vidíme, aká by bola zbytočná a prázdna naša námaha. Aké by bolo nezmyselné naše utrpenie a plytké naše šťastie. Boh nám dáva ponuku. Ponúka nám možnosť žiť večne.

Keď nezabudnuteľný pápež Ján XXIII. Ležal nevyliečiteľne chorý, pokúšali sa to lekári pred ním zamlčať. Z nežného súcitu sa premáhali a navrávali mu, že ide o žaludočný katar. On im však pokojne hovoril: „Môj kufor je už zbalený.“
3. júna 1963 však prišiel k nemu pápežský sekretár monsignor Capovilla. Kľakol si k jeho posteli, pobozkal ruku chorého a tíško sa spýtal: „Ako sa cítite, Svätý Otče?“
A on odpovedal: „Cítim sa celkom dobre. Len ma trápia nejaké starosti.“ A tajomník na to: „Svätý Otče, nemali by ste si robiť starosti vy, ale my. Lebo práve som sa rozprával s lekármi.“ „A čo povedali?“ Svätý Otče, chcem k vám byť celkom úprimný. Musím vám povedať, že dnešný deň je pre vás Dies Domini, deň Pánov. Dnes máte byť zavolaný do raja.“ A vtom sa kľačiaci monsignor rozplakal a vložil si hlavu do dlaní. O chvíľku pocítil, že pápež mu svojou rukou láskavo pohládza hlavu. A tíško mu hovorí: „No, pozrime sa, môj sekretár, ktorý sa zdal taký silný, je zrazu uplakaný. Ó neplačte, veď mi oznamujete to najkrajšie, čo sa môže oznámiť Božiemu sluhovi, že dnes vstúpim do raja.“

Cítite, aká hlboká bola pápežova viera v život po smrti? A v tej viere v ten istý deň večer tíško zomrel.
Boh nám dáva veľkú šancu dostať sa do neba. Dáva nám ju aj na konci nášho života. Neváhajme a neodmietajme jeho ponuku byť s ním v nebi! Pripravujme sa na ďalšiu etapu, ktorou je nazeranie na slávu Ježiša, absolútne šťastie a pokoj! Naša smrť je len začiatkom nášho naozajstného života.

MY
Jedného pekného letného popoludnia v lese všetko stíchlo. Vtáčkovia si dali hlávky pod krídla a odpočívali.
Tu pinka vytiahla hlávku a opýtala sa: „Čo je život?“ Všetci boli zarazení, lebo to bola ťažká otázka. Istá ruža práve rozvíjala svoj puk a opatrne kládla lístok k lístku. Povedala: „Život je vývin.“ Motýľ nebol tak hlboko založený. Veselo poletoval z kvetu na kvet, tu i tam si pomaškrtil a povedal: „Život je radosť a slnečný svit.“ Dole na zemi sa mravček namáhal so steblom slamy desať ráz dlhším než on sám a povedal: „Život je samé lopotenie a drina...“
Už – už by sa boli pohádali, keby nebol prišiel dážď a nepovedal: „Život to sú samé slzy, iba slzy...“
Vysoko nad lesom majestátne krúžil orol, ktorý radostne volal: „Život - to je úsilie ísť vyššie.
Potom sa zotmelo. Po chvíli šiel po mokrej ceste domov človek. Šiel zo zábavy a hútal: „Život je ustavičné hľadanie šťastia a reťaz sklamaní.“
Po dlhej noci konečne prišli ranné zore a povedali: „Ako sme my, ranné zore, začiatkom dňa, tak je život začiatkom večnosti.“

Áno žitie je vývin, radosť, lopotenie, drina, slzy atď., ale hlavne je začiatok večnosti. Záleží na nás aký bude náš život, či bude začiatkom šťastia alebo večného utrpenia. Či bude hľadaním alebo radosťou v Bohu. Všetko záleží od tejto chvíle tu na zemi. Tu sa uvidí, či Ježišove utrpenie na kríži bolo pre nás zbytočné alebo nie. Tu sa rozhoduje o našom budúcom živote.
Záleží na nás aká bude naša smrť. Bude to smrť plná nepokoja a sĺz alebo pokojná a plná dôvery k Nebeskému Otcovi? Snažme sa, aby naša smrť bola pokojná a v zmierení s Bohom Otcom, presne tak, ako bola smrť našej sestry. Berme si z nej príklad a nesmúťme za ňou dlho, lebo sa s ňou len lúčime.

ADE
Snažme sa zaslúžiť si naším životom večnú radosť, vidieť Boha s tváre do tváre. Snažme sa maximálne použiť všetky prostriedky, ktoré nám Ježiš ponúka cez Cirkev. Robme všetko pre to, aby sme sa mohli stretnúť v nebi s našou sestrou a so všetkými, ktorých ste tu na zemi mali radi. Snažme sa, aby sme sa všetci stretli v nebi s Ježišom, ktorý túži, aby sme boli s ním a videli jeho slávu.

Amen.

*Porov.: SVETLÁK, V.: Seminárna práca z homiletiky. Spišská Kapitula : 2002