Pohreb ženy

Poukázať na nevyhnutnosť pripravenosti na smrť.

AI
Smrť je chvíľou, keď človek opúšťa to najcennejšie, čo má rodinu, priateľov a známych. Nevieme ani dňa ani hodiny, kedy zhasne svieca nášho života. To ani nie je dôležité. Podstatné je, aby náš posledný výdych nebol výdychom smútku, ale výdychom radosti z uzretia Božej tváre. To si vyžaduje neustálu pripravenosť.

KE
O tom hovorí Ježiš: „Bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny“ (Mt 25,13).

DI
V historickom oriente sa svadba kvôli veľkým horúčavám slávila až večer. Bolo zvykom, že keď sa ženích približoval k dedine alebo k domu nevesty, úlohou družičiek bolo vyjsť ženíchovi v ústrety. A keďže to bolo až večer, museli mať lampy a dostatok oleja. Družičky museli čakať, kým nezaznie zvolanie: „Ženích prichádza!“
V tomto podobenstve museli panny nezvyčajne dlho čakať. Všetky zaspali. Pán im však nevyčítal to, že zaspali, ale chcel vyzdvihnúť skutočnosť, že múdre panny si vzali olej do zásob na doplnenie lámp, ak by náhodou ženích meškal. A hlúpe na to vôbec nemysleli. Ženích prišiel, vošiel do domu, sadol si s nevestou za stôl a zavolal svojich príbuzných a priateľov. Dvere sa zatvorili a tak panny, ktoré šli nakúpiť oleja, sa dovnútra nedostali. Ježišove slová poukazujú v prvom rade na pripravenosť na príchod ženícha.
Ernest Krapka rozpráva: „Raz som prečítal Nový zákon a pritom som zelenou ceruzkou podčiarkoval všetky miesta, ktoré hovoria o Pánovom
príchode. Nakoniec bol celý pomaľovaný zelenou farbou. Vtedy som pochopil, že otázka Ježišovho druhého príchodu nie je otázkou vypočítavania času, ale posvätenia.“
Zanedbanie pozornosti a bdelosti sa spája s obrazom zatvorených dverí a so slovami „Nepoznám vás“ (Mt 25,12b).

PAR
Pripravenosť múdrych panien bola odmenená veľkou hostinou, ktorú slávili spolu so ženíchom. Ich účasť bola vítaná a ženích z nich mal radosť. Horšie to už bolo s tými, ktoré zabudli na to, že ženích môže aj meškať. Kúpa oleja ich stála hostinu. Ženích spolu so svojimi priateľmi a rodinou nemal záujem o tých, ktorí stali vonku. Nikto o nich nemal záujem. Pri uvažovaní nad týmto podobenstvom nám možno napadla otázka: „Čo bolo príčinou toho, že ženích nemá o nich záujem?“
Nerozumné panny sa od múdrych odlišujú v jednej základnej veci a tou je „pripravenosť“. Zo strany nerozumných panien dôvodom nepripravenosti bola ľahostajnosť, lenivosť. Jedno je isté. Pripravenosť v každom čase a v každej chvíli života nám pomôže uzrieť Božie kráľovstvo. Človek v tomto svete zabúda myslieť na smrť. V rýchle sa meniacom prostredí na to nemá ani čas. Pocíti to až vtedy, keď vidí umierať niekoho iného, možno blízkeho človeka. Až vtedy si uvedomí, že raz sa aj on stretne zoči-voči smrti. Takýto postoj nie je správny.
Od Boha sme dostali veľký dar – život. Je to dar, ktorý si musíme vážiť a chrániť. K tomu patrí aj naša pripravenosť, vďaka ktorej si máme zaslúžiť nebo. Čo znamená pripravenosť? Nie je to pasívne čakanie na smrť v najkrajších šatách a s najkrajším účesom. Naša pripravenosť sa týka v prvom rad duše. Máme mať tak pripravenú dušu, aby mohla predstúpiť pred Božiu tvár „s čistým štítom“ – bez hriechu, bez akéhokoľvek hnevu. Totiž akýkoľvek, čo i len najmenší hriech, nás môže stáť večné kráľovstvo. Ak chceme vidieť Boha, sme nútení žiť tak, ako keby každá minúta, hodina, deň, mesiac bol naším posledným v živote. Musíme sýtiť svoju dušu Eucharistiou, z ktorej môžeme získať veľa síl a milostí. Žiť neustále prítomnosť je veľmi ťažké. Pomôcť nám môže naša rodina alebo spoločenstvo, v ktorom žijeme. Často nám práve títo ľudia dodávajú silu a chuť do života presne tak, ako o tom hovorí nasledujúci skutočný príbeh.

MY
Pán sa dozvedel, že jeho spolužiačka leží na smrteľnej posteli. Šiel ju navštíviť. Rakovina rozhlodávala jej krásne telo. Napriek tomu bola veselá. Nevedel to pochopiť. Ona mu to vysvetlila: „U nás v rodine vždy večer sme sa spoločne chvíľu modlili a mladší brat prečítal nejaký úryvok z evanjelia. Usilovala som sa žiť podľa Božích prikázaní a zásad hlbokej ľudskosti, ktoré chránia všetkých ľudí. Verím, že Boh ma nesklame a prijme ma k sebe tam, kde už niet ľudskej zloby a utrpenia. Azda by som sa mala preto zarmucovať?

K prežívaniu prítomnosti jej veľmi pomohli príbuzní a priatelia, čítanie evanjelia i modlitba. Pre toto mladé dievča to boli zásoby oleja do lampy a tým sa pripodobnila múdrym pannám.

ADE
Chráňme sa toho, aby sme prežívali život bez Božej prítomnosti. Môže nás to stáť večnosť, pretože nevieme, v ktorej hodine nás zastihne smrť. Žime tak, aby nám Ježiš nemusel povedať tvrdé slová: Nepoznám vás!

Amen.

*Porov.: PAVLIKOVSKÝ, T.: Seminár. Spišská Kapitula, 2008