Pohreb muža

Vzbudiť vo veriacich ale aj neveriacich nádej a poukázať na zmysel života.

AI
Milí príbuzní, drahí bratia a sestry!

Keď mal terajší Svätý Otec Ján Pavol II. šesťdesiat rokov, slávil svätú omšu na Námestí svätého Petra spolu s 50 000 mladými. Mládež mu po svätej omši blahoželala. Pápež sa k nim prihovoril takto: „Viem, že sa tešíte, lebo ste mladí a pápež je starý, ale vravím vám, že dnes som o jeden rok mladší. Áno som o rok mladší na ceste do večnosti, o rok bližšie k sláve nášho nebeského Otca.

KE
V evanjeliu sa nám prihovoril Kristus týmito slovami: „Neprišiel som plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A hneď hovorí o akú vôľu ide: „A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, ktorých mi dal, ale aby som všetkých vzkriesil v posledný deň“ (Jn 6,38-39).

DI
Ježiš prichádza k zástupom a predkladá im vôľu toho, ktorý ho poslal. Vôľu svojho a nášho Otca. V celých dejinách a iste aj dnes si ľudia kladú otázku. „Kto som?“ Čo je mojím poslaním?“ Aký zmysel má toto všetko?“ Aký zmysel má celý náš život?“ Koľkí z nás sme si už túto otázku položili? Tieto a podobné otázky si kladú zvlášť mladí ľudia, ktorí hľadajú svoju životnú cestu. No mnohokrát sa vynoria v našej mysli práve v ťažkých chvíľach nášho života. A možno sa pri týchto otázkach zastavili v posledných dňoch aj niektorí z vás. Spýtali ste sa sami seba na tieto otázky práve preto, lebo z vášho života odišiel človek, ktorého ste milovali, ktorého ste poznali.

PAR
Odpoveďou na ne nám môže byť práve táto svätá omša spojená s rozlúčkou s našim bratom Jozefom. Áno je to rozlúčka, ale je to rozlúčka v nádeji na vzkriesenie. Nádej, nádej na vzkriesenie dáva nám kresťanom, našej viere zmysel a tým dáva zmysel celému nášmu životu. Ježiš plní vôľu Otca práve preto, aby nestratil nikoho, ale aby všetkých vzkriesil v posledný deň (porov. Jn 6, 39). O tejto nádeji nám hovorí aj svätý Pavol: „Bratia, nechceme, aby ste nevedeli ako je to so zosnulými, a aby ste sa nezarmucovali ako tí, čo nemajú nádej. Ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh tých, čo zosnuli spojení s Ježišom zjednotí s ním“ (1Sol 4,13-14).
Smútok je prirodzeným javom u človeka. Tento smútok najviac pociťujete vy najbližší príbuzní nášho brata Jozefa. Smútok, ktorý je vo vašich srdciach je vyjadrením vašej lásky, ktorú ste mali voči vášmu manželovi, ockovi, dedkovi. Ale Cirkev – spoločenstvo veriacich, ktorí veria vo vzkriesenie mŕtvych vás pozýva k tomu, aby ste tieto bolestné chvíle prežívali v nádeji, v nádeji, ktorá vychádza z prázdneho Kristovho hrobu. Prázdny Ježišov hrob nám znázorňuje splnenie Otcovej vôle.

MY
Drahá v nádeji smútiaca rodina, bratia a sestry! Život je dar.

Rozprával som sa s jednou pani. Tá mi hovorí: „Pri jednom rozhovore so známym, ktorého som zopár rokov nevidela, som si uvedomila hodnotu svojho života. Ten známy je ateista. Vo svojom živote prežíval veľmi ťažké chvíle. Mal problém s rodinou – syn mu drogoval, pil a pod... Chlap sa nevedel vyrovnať s týmito ťažkosťami. Došlo to až do takej miery, že sa rozhodol ukončiť svoj život samovraždou. Vybral sa do krčmy, aby si vypil – aby to mal ľahké – urobiť so svojim životom koniec. Chcel sa obesiť. Keď prišiel domov „v dobrej nálade“ – akú chcel dosiahnuť, sadol si do kresla a začal sa sám seba pýtať: „Ako to, že som vznikol práve ja?“ Ako to, že matka počala práve mňa?“ Veď mnoho buniek odumrie, kým sa v maternici spoja a vytvoria človeka. Ako je to možné, že z týchto milióna buniek som prišiel na svet práve ja?“ Tieto a podobné otázky si kládol, až dospel k tomu, že lano, ktoré mal už prichystané odložil a povedal si: „Keď takto vznikol môj život, ja ho len tak ľahko nezničím.“ Život je dar. Veď som tu mohol a nemusel byť.

Keď darujeme niekomu dar, nikdy ho nežiadame späť. Život je darom od Boha a ide mu o to, aby sme ho nikdy nestratili. Preto posiela Syna, aby nám vo chvíli našej smrti daroval nový život. Čiže náš život neprestáva, iba sa mení. Keď dostávame hmotný dar je to preto, aby sme si spomenuli na darcu. Život je darom, ktorý nám má pripomenúť Stvoriteľa. Všetky vlastnosti, všetky schopnosti, dary, talenty, ktorými nás obdaroval Boh majú jediný zmysel: majú nám pomôcť k spáse. Naše konanie má byť upriamené na život, na večný život. Každému z nás Boh vpísal do srdca zákon. Tento zákon nám hovorí čo je dobré a čo je zlé. Zákon nesie názov: Svedomie. Aby sa nám ľahšie orientovalo vo svedomí dáva nám svoj zákon v podobe Desatora, cez ľudí nám dáva štátne zákony a pod. Všetko toto nám poukazuje na vôľu Otca, ktorú splnil Kristus – aby všetkých vzkriesil v posledný deň k novému životu.

ADE
Pápež starne a zároveň mladne. Nakoľko je starší, natoľko je mladší. Mladosť pápeža je vyjadrená v nádeji, ktorú nosí vo svojom srdci. Tou nádejou je čoraz bližšie stretnutie sa s nebeským Otcom. Vyprosujme si navzájom od živého Krista, aby sme boli svedkami nádeje. Nádeje, ktorá nás všetkých spojí vo večnosti s naším Otcom, s našim bratom Jozefom a našimi blížnymi, ktorí nás už predišli do večnosti.

Amen.

*Porov.: NEUPAUER, R.: Seminárna práca z homiletiky. Spišská Kapitula : 2003